Anton Julény: Všeobecný rast cien potravín, na Slovensku zvlášť

potraviny nove slovo
22.11.2021 20:21
Kam sme sa dopracovali v poľnohospodárstve za tridsaťdva rokov

Hospodárska kríza, spôsobená pandémiou, hlboko zasiahla celosvetovú, európsku aj slovenskú ekonomiku. Dopady pandémie sa prejavili vo všetkých odvetviach priemyslu, zdravotníctva, v kultúre, školstve, službách, nevynímajúc poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Rekordné zvýšenie cien plynu a ropy sa premietli v cenách energie a v mnohých prípadoch likvidačne pôsobia v priemysle, službách aj v poľnohospodárstve a zvyšujú špirálu rastu cien.

Ceny pre domácnosti sa zvýšili za energiu, služby, priemyselné výrobky aj potraviny, čo znamená, že občan siahne hlbšie do peňaženky. Zdražovanie, ako sa ukazuje, nie je izolovaný jav, prejavuje sa na Slovensku, v Európskej únii aj vo svete. Úroveň zvyšovania cien je do istej miery prejavom podpory vlády domácej ekonomike, priemyslu a poľnohospodárstva. Môžeme to sledovať napríklad v štátoch V-4, ktoré roky výraznejšie okrem iného podporujú poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, čo sa prejavuje v cenách za potraviny, ktoré oproti priemeru v Európskej únii sú v Poľsku nižšie o 33,1 %, v Maďarsku o 19,8 %, v Čechách o 16,2 %, zatiaľ čo na Slovensku len o 4,5 % (Eurostat). Podľa najnovších údajov je rozdiel len 3,2 %. Zatiaľ čo ceny bohatého západu úspešne dobiehame, príjmy domácností adekvátne nerastú, skôr klesajú predovšetkým pre nízke platy, a naša predstava o približovaní k vyspelým štátom Európskej únie, resp. k priemeru Európskej únie, sa vzďaľuje. Ak hodnotíme úroveň blahobytu v jednotlivých krajinách podľa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v percentuálnom vyjadrení k priemeru Európskej 27, potom za 10 rokov je pre nás smutným konštatovaním to, že Slovensko je pod priemerom EÚ. Z priemeru 76 % v roku 2010 sme poklesli na 70 % za rok 2019, čo je najvyšší pokles v EÚ po Grécku.Za rovnaké obdobie si polepšili Poľsko + 10 p. b, Česko + 9 p. b. a Maďarsko + 7 p. b. Hľadanie príčin zaostávania si zaslúži hlbokú analýzu a prijatie opatrení, napr. nasmerovanie finančných prostriedkov v rámci plánu obnovy pre najbližšie roky.

Odborníci aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dlhodobo upozorňujú na nízku potravinovú sebestačnosť a tým aj na potravinovú bezpečnosť Slovenskej republiky. Zatiaľ čo v Poľsku sa predáva 85 % domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, v ČR 72 %, v Maďarsku 71 %, na Slovensku je ich na pultoch obchodov okolo 40 %. Závislosť na dennom dovoze potravín je v období pandémie, ale aj akejkoľvek krízy (napr. v autodoprave) pre spoločnosť veľmi riziková a zo strany vlády krajne nezodpovedná.

Zvýšené ceny potravín na Slovensku, ako ukazujú dlhodobé výsledky v EÚ aj u našich susedov, v mnohom závisia od sebestačnosti, ktorú na Slovensku pravo- alebo ľavo- orientované vlády nepodporovali a potravinársku politiku orientovali na dovoz menej kvalitných lacných potravín zo zahraničia. Saldo zahraničného obchodu v rokoch 2014 – 2018 bolo 1 278 mil. eur, zatiaľ čo v rokoch 2018 – 2020 podstatne vzrástlo (rok 2019 1 812 mil. eur). Výdavky rodín na potraviny sú v Európskej únii v priemere 13 %, v Českej republike 15,2 %, v Poľsku 16,4 %, Maďarsku 17,2 % na Slovensku 17,3 %, podľa novších údajov 20,5 %. Na potraviny v bohatých štátoch západnej Európy výdavky rodín na potraviny sú aj pod 10 %, čo svedčí o vysokom príjme do rodiny. Na Slovensku predstavujú druhú najväčšiu položku po nákladoch na bývanie. Všeobecne platí: čím má rodia nižší príjem, percento nákladov na potraviny je vyššie! Potvrdzuje sa, že nákup potravín je položka, ktorú krátime poslednú, inak nám hrozí hlad. Výdavky štvorčlennej rodiny na Slovensku s dvoma nezaopatrenými deťmi predstavujú podľa Eurostatu za mesiac čiastku 298 eur. Podľa analytičky Sadovskej si nemôže na Slovensku dovoliť 12 % obyvateľov , prevažne starších a ľudí žijúcich osamotene, poriadny obed. V Európskej únii je takto odkázaných menej ako 7 % obyvateľov, čo len dokresľuje predchádzajúce konštatovania.

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel po roku 1989 hospodári od desiatich k piatim. Pandémia to len prehĺbila a výraznejšie sa prejavili roky odkladané problémy. Nepomohol nám ani vstup do Európskej únie a prijatie eura v nádeji, že sa skôr priblížime k životnej úrovni vyspelých štátov EÚ. Skôr naopak! Slovensko sa stalo odbytiskom prebytočných dotovaných potravín zo štátov EÚ, čo prispelo k likvidácii stavov hospodárskych zvierat a málo konkurencie schopnému potravinárskemu priemyslu. Váľať vinu za katastrofálny stav len na vstup Slovenska do EÚ a neschopné vlády po roku 1989 nezodpovedá celkom pravde. Celoživotné skúsenosti ma presviedčajú, že príčinou krachujúceho poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu je ľahostajnosť spoločnosti, ktorá veľmi rýchlo podľahla ošiaľu reklamy a vábeniu nadnárodných obchodných reťazcov a privítala ponúknuté lacné hoci aj menej kvalitné potraviny. Spoločnosť sa ľahostajne prizerá na to, ako hospodárime s pôdou, ako nám miznú pred očami vinohrady a rastú ako huby po daždi na ornej a poľnohospodárskej pôde logistické základne, fabriky a sídliská. Nevážime si prácu poľnohospodára v spoločnosti. Zlikvidovali sme poľnohospodárske školy, majetky a odmena za prácu sa prepadla na dno spoločenského záujmu. Nemalým dielom, že poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel je vstave, v akom je, prispeli aj vlastní poľnohospodári, ktorý sa nedokázali zjednotiť, ale delia sa na dobrých, zlých, veľkých a malých a nevedia sa dohodnúť na jednej organizácii, ktorá by hájila ich záujmy, čo výhodne zneužívajú politici a rôzne organizácie vo svoj prospech. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ako verejnoprávna a samosprávna inštitúcia má významné osobnosti, štruktúry a mohla by reprezentovať pri dobrej vôli celé spektrum poľnohospodárov a potravinárov.

To, že dnes máme pomaly viac diviačej zveri ako ošípaných v chovoch, je aj zásluhou rôznych aktivistov a neziskových organizácii, ktorým sa úspešne darí mariť zámery budovať nielen objekty živočíšnej výroby. Sme svedkami toho, že ani maštale projektované na vysokej technickej úrovni nemajú šancu sa realizovať. Svojho času po roku 1989 sme podobne ako ploty na hraniciach likvidovali ploty pozdĺž diaľnice D1 aby sme dali voľnosť nielen , ale aj zveri. Časom zvíťazil rozum a ukázalo sa, že sú isté hranice, ktoré sa nesmú prekročiť. Mali by sme sa poučiť a rešpektovať hranice, za ktoré už nemôžeme ísť. Ako hovorí môj priateľ, „všetci vieme, že blatníky áut sa konzumovať nedajú, že ani ovce, ani kravy sa virtuálne podojiť nedajú!“ Preto sa musíme naučiť hospodáriť na pôde, v chove zvierat aj v potravinárskom priemysle tak, aby sme boli k prírode šetrní a zachovali ju aj pre budúce generácie a zabezpečili sebestačnosť v rozsahu, ako nám umožňujú naše klimatické podmienky.

Budúce roky ceny potravín budú rásť a zdražovanie nás neminie, také sú predpovede odborníkov. Stratégia Farm to Fork, Z farmy na vidličku, ktorú schválil Európsky parlament, podporuje tých, ktorí chovajú alebo pestujú ekologicky bez nadmerného množstva umelých hnojív, pesticídov či antibiotík a udržujú krajinu aj pre budúce generácie. Čo je myšlienka ušľachtilá, ale podľa štúdie amerického ministerstva poľnohospodárstva takéto hospodárenie môže viesť k zníženiu produkcie, nedostatku potravín a k zvýšeniu ich ceny. Podobné názory vyjadrujú odborníci z univerzity v nemeckom Kieli, holandskom Wageningene a ďalších výskumných centrách. Americká cesta vedie k využívaniu inovácii biotechnológii, úpravy génov, umelej inteligencie, presného poľnohospodárstva, výskumu a vývoja s cieľom neobmedzovať produkciu potravín. Bolo by na škodu, ak by Európska komisia oslabila pravidlá pre nové GMO v záujme zvýšenia produkcie.

Ceny poľnohospodárskych produktov, potravín sa netvoria na Slovensku, ale na medzinárodných trhoch. Cenu potravín významne ovplyvňujú na Slovensku obchodné reťazce. Nadnárodné koncerny využívajú možnosť doviezť lacnejšie potraviny, aj keď menej kvalitné, niekedy aj za cenu nekalých praktik, ako nato poukazuje výročná správa Európskej komisie za rok 2020.

Slovensky trh s potravinami s obratom vyšším ako 100 mil. eur ovládajú predovšetkým zahraničné obchodné reťazce nemeckého podnikateľa Dietera Schwarza, Lidl a Kaufland, anglické Tesco a rakúsko-nemecká Billa, ktoré sa podieľajú na obchodnej marži roku 2020 (% z 1,7 mld. eur) 76,5 %. Slovenské obchodné reťazce COOP Jednota, Terno a Milk-Agro predstavujú 23,5 %.

Najvyššie zastúpenie slovenských potravín v roku 2020 mala jednoznačne COOP Jednota – 54 %, skupina Terno 43 %, Billa 42 %, Tesco 41 %, Kaufland 40 % a Lidl 26 %. Obchodná marža, ktorá predstavuje rozdiel medzi tržbami za tovar a nákladmi na jeho obstaranie je v skupine siedmich obchodných reťazcov v priemere 26,7 %. Nad touto hranicou sú Lidl, Kaufland, Billa, Terno a Milk-Agro. Pod hranicou sú Tesco a COOP Jednota s najvyšším zastúpením slovenských potravín, ktoré podľa odborníkov sú o 20 % drahšie ako potraviny z dovozu. Podľa Pavla Suďa, analytika FinStatu, zarobil majiteľ Lidla od roku 2015 skoro 950 miliónov eur.

Východisko pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel nemôžeme nechať na pleciach poľnohospodárov, potravinárov, ktorých len láska pôde a dedovizni drží, aby neskončili ako mnohí, ktorí tento nerovný boj vzdali. Predseda SPPK sa nie prvýkrát obracia na ministra, vládu s dôrazom upozorniť na kritickú situáciu v potravinárskom priemysle, ktorý trpí investičným dlhom okolo miliardy eur. Požaduje, aby vláda SR urobila nevyhnutné kroky a finančne podporila zo štátneho rozpočtu potravinársky priemysel, a ja dodávam, aj poľnohospodárov na nové mechanizačné prostriedky a nespoliehala sa len na prostriedky Európskej únie. Slovensko, ako ukazuje aj posledná správa pre Európsky úrad bezpečnosti potravín, je schopné vyrábať kvalitné potraviny. Nato, aby bolo aj konkurencieschopné, potrebuje moderné technológie a spracovať doma všetku poľnohospodársku produkciu. Nemôžeme vyvážať státisíce ton obilnín len preto, že sme zrušili chovy hospodárskych zvierat. Vyvážať živé ošípané, hovädzí dobytok, kurence len preto, že nemáme bitúnok schopný konkurencie atď. Slovensko je druhá najmenej efektívna krajina v Európskej únii ako celku, keď dokážeme vyprodukovať na 1 euro investované do poľnohospodárskej produkcie hodnotu 0,87 eura na výstupe. Pre porovnanie , vyprodukuje 1,288, Maďarsko 1,128 EUR. Je na vláde a poľnohospodároch a potravinárov, aby tento stav zmenili. Je na čase, aby vláda začala konečne plniť svoje programové vyhlásenie a od slov prikročila k činom.

Anton Julény senior

Autor  je poľnohospodársky inžinier

Ilustračné foto: sppk.sk


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.