Voľby 2020: víťazstvo oligarchie a militarizmu?

fábry branislav
3.3.2020 12:01
Voľby do Národnej rady SR v roku 2020 sa skončili na prvý pohľad veľkou zmenou, pri bližšom pohľade sú však potvrdením nadvlády oligarchie na Slovensku. Predvolebná kampaň bola ako taká veľmi oligarchická a aj výsledok volieb vyhovuje oligarchii: vládu budú zostavovať subjekty bez jasného ideového vymedzenia, opierajúce sa o populistické frázy. Dôležitým ideovým vymedzením víťaza volieb je navyše militarizmus a rusofóbia, čo je skvelá správa pre zbrojárskych lobistov. Rovnako je zrejmé, že predvolebné sľuby, ktoré široko rozdával najmä I. Matovič, sa novej vládnej koalícii dodržať nepodarí a tak možno predpokladať, že nová vláda začne veľmi rýchlo s hľadaním vnútorných a vonkajším nepriateľov, na ktorých bude prenášať zodpovednosť za vlastné neúspechy.

Oligarchické voľby?

Ako bolo uvedené, vôbec neprekvapuje, že voľby do NR SR v roku 2020 boli viac oligarchické než demokratické. Podľa Ústavy SR by síce mali mať demokratický charakter, ale realita na Slovensku je už mnoho rokov oligarchická. Tento stav akceptoval Smer-SD v čase svojej vlády a ani po voľbách sa na tom veľa nezmení. Stačí si len uvedomiť, že novú vládu budú zostavovať traja typickí predstavitelia slovenskej oligarchie (I. Matovič, B. Kollár, A. Kiska). Oligarchický charakter volieb potvrdzoval vplyv veľkých peňazí, ale aj niektoré tradičné spôsoby manipulácie. Známym evergreenom predvolebnej kampane boli manipulatívne predvolebné prieskumy, pričom sa opäť ukázalo, ako sa prieskumné agentúry „mýlili“. Vládna väčšina sa síce ešte koncom roku 2019 konanie prieskumných agentúr pokúsila obmedziť, ale prezidentka v spolupráci s novými sudcami Ústavného súdu tento pokus o 50-dňové moratórium zastavili.

Zásadnú úlohu v predvolebnej kampani zohral prípad M. Kočnera, ktorý však mainstreamové médiá podávali tendenčným spôsobom. Rozhodujúce boli nelegálne úniky zo súdnych spisov, najmä tzv. Threema. Dôležitú úlohu pri tom celom zohral Denník N, tradičný nepriateľ strán Smer-SD a SNS. Ten odmietol zverejniť celú Threemu, ale vypúšťal iba jej časti, selektívne namierené proti vládnej koalícii. Podobne tendenčne vyznievali aj televízny seriál Za zrkadlom alebo film Sviňa. Najmä tí, ktorí kauzu M. Kočnera poznali iba povrchne, museli vďaka filmu Sviňa, ktorý sa dostal do kín asi mesiac pred voľbami, získať veľmi jednostrannú „protismerácku“ predstavu o Kočnerovom pôsobení. Paradoxným výsledkom takejto selektívnej kampane je však to, že kauzy M. Kočnera sa najmenej dotkli práve tých politických lídrov, ktorý s ním mali najrozvinutejšie osobné kontakty (I. Matovič, R. Sulík, B. Kollár). Budúcu vládu zrejme zostaví toto trio.

Tradične rozhodujúcu úlohu pri ovplyvňovaní verejnosti zohrávali mainstreamové médiá, a to aj napriek tomu, že rýchlo rastie vplyv sociálnych sietí. V súvislosti so sociálnymi sieťami sa najčastejšie spomínali provládne statusy Ľ. Blahu, zrejme najväčší vplyv však mali skryto opozičné stránky ako napr. Zomri. Mainstreamové médiá zasa plnili dôležitú úlohu pre voličov, ktorí si aktívne nevyhľadávali informácie, ale len občas sledovali správy. Tie poskytoval mainstream veľmi neobjektívne. Otázniky vyvolávali aj rozhovory s konkrétnymi politikmi, napr. rozhovor A. Kisku v TV Markíza, kde veľa naznačovalo, že moderátor sa s politikom vopred dohovoril na otázkach a priebehu diskusie. To mnohí kritizovali. Ak sa totiž moderátor s jedným politikom dohovorí na otázkach a inému skáče do reči, vytvára tým nerovnosť v súťaži politických síl. Zjavným spôsobom manipulácie bolo aj pozývanie tendenčných analytikov do médií, z ktorých niektorí otvorene podporovali opozíciu, či dokonca aktívne pripravovali politické programy protežovaných strán.

Militaristi pri moci?

Určitým novým prvkom bolo, že do volebného procesu 2020 zasahovali i štátne orgány, najmä prostredníctvom trestného práva. Zvlášť problematické boli trestné konania, ktoré sa snažili z konkrétnych politikov vytvoriť extrémistov a tým ich zdiskreditovať u stredových voličov. Išlo najmä o prípady R. Fica či Ľ. Blahu. Paradoxné pritom je, že v minulosti používal voči Rómom hrubý extrémistický jazyk aj I. Matovič, víťaz volieb 2020. Známe sú napr. jeho výroky„Nevyriešime my rómsky problém, vyriešia oni slovenský“ alebo „Nestalo by sa nič iné, len by nás viac okrádali, lúpili a vraždili“. Avšak hoci Matovičove vyjadrenia boli rovnako tvrdé ako napr. u odsúdeného neoľudáka M. Mazureka, štátne orgány ho nechali na pokoji.

Podobne alarmujúce bolo aj konanie niektorých osôb z kandidátky strany Sloboda a solidarita, ktoré počas volebnej kampane po Slovensku jazdili so zobrazením R. Fica, A. Danku a M. Kotlebu ako hmyzu, s ktorým treba urobiť „dezinficáciu“. Pri kritike, že ide o dehumanizáciu oponentov, sa O. Dostál hájil spôsobom, že A. Danko nebol zobrazený ako šváb, ale ako „rus“ a povedal„Ale na to, aby človek pochopil, prečo sme si pre Danka vybrali práve rusa, ani nemusí byť pravidelným čitateľom Denníka N.“. Čiže A. Danko bol ako hmyz s názvom „rus“ a to aj s ruskou vlajkou zobrazený za svoje politické postoje k RF. Lenže tým pádom išlo nielen o dehumanizáciu oponenta, ale aj o šírenie rusofóbnej nenávisti. Pre porovnanie si skúsme predstaviť, keby niekto v predvolebnej kampani zobrazil O. Dostála ako krysu s  izraelskou vlajkou a žiadal jeho „deratizáciu“…

Veľké obavy v Matovičovej strane vyvolávajú aj militaristi. O J. Naďovi, možnom ministrovi obrany, netreba veľa písať, sledovať však bude treba jeho počínanie pri príprave dohody o obrannej spolupráci s USA, ktorá môže znamenať hrozbu pre suverenitu SR. Uvidíme, či aj pri tejto téme bude OĽaNO postupovať transparentne a či bude návrhy dohody priebežne zverejňovať. Pozorne treba sledovať aj to, či sa do ústavy dostane aj požiadavka na aspoň 2% HDP na zbrojenie, ako o tom pred voľbami J. Naď uvažoval. Ide totiž asi o 11 – 12% príjmov štátneho rozpočtu, ktoré by boli takto každý rok viazané. Matovičovým militaristom však budú sekundovať aj ďalší, najmä M. Klus a T. Valášek, zrejmí kandidáti na ministra zahraničia. Najmä SaS s alarmujúcimi slovami v programe „žiadny svetový mier“ vyvoláva obavy. Už vzhľadom na uvedené politické názory sa dá očakávať, že príde k zhoršeniu vzťahov novej vlády s RF a s Čínou.

Nová vládna koalícia však bude mať kvôli svojim postojom neľahkú pozíciu aj na Západe, nielen na Východe. Ak sa do vlády dostane Sme rodina, bude I. Matovič musieť svojim partnerom v EÚ, najmä E. Macronovi, vysvetľovať jeho vzťahy s M. Le Penovou. Dôvodom obáv pre niektorých ľavicových partnerov v EÚ bude zasa A. Záborská a jej skupina v Matovičovej strane. Vo vzťahu k D. Trumpovi by síce daný problém neexistoval, avšak v prípade, že sa budúcim prezidentom stane B. Sanders, aj to sa môže zmeniť. Zaujímavé by mohli byť rokovania slovenských a britských ministrov, najmä keď J. Naď v minulom roku pripísal zodpovednosť za brexit Moskve„Toto je základný cieľ Ruskej federácie – zmeniť nálady v krajinách EÚ a NATO… Prípad referenda vo Veľkej Británii o brexite alebo prípad referenda o Ukrajine v Holandsku sú jasným dôkazom…“ Premiér B. Johnson by vládu SR za podobné slová určite nepochválil. 

Hľadanie nepriateľa?

U politika, ako je I. Matovič, je potrebné očakávať množstvo nových rozporov a napätí. Keďže sa v predvolebnej kampani pokúšal získať priazeň vzájomne odlišných skupín obyvateľstva, je zrejmé, že nebude môcť splniť očakávania všetkých. Na jednej strane sľúbil udržanie sociálnych práv pracujúcim, na druhej strane však „flexibilné zamestnávanie“ podnikateľom. Keďže je však sám I. Matovič oligarchom, ktorý mal problémy s daňami a aj niektorí ľudia okolo neho sú známi svojim klientelizmom, nebude nová vláda voči oligarchii bojovať efektívne. Je dokonca pravdepodobné, že oligarchické skupiny majú na I. Matoviča množstvo diskreditačného materiálu, ktorý by vypustili, keby začal voči nim skutočne bojovať. Mnohé veci sa nebudú dať dosiahnuť a I. Matovič bude preto hľadať „vinníka“ vládnych neúspechov.

Aj voliči I. Matoviča budú „žiadať hlavy“ a tak možno očakávať, že niekoho bude treba zavrieť – to však môže veľmi ľahko skončiť kriminalizáciou politických odporcov. Najúčinnejším spôsobom, ako ospravedlniť očakávaný nárast nespokojnosti verejnosti, by mohla byť „hybridná vojna“: núka sa téza, že za problémy v skutočnosti nemôže vláda, ale „nebezpečná propaganda“. Ako uviedlo OĽaNO v programe„Navrhneme prísnejšie postihovať nenávistné a extrémistické prejavy, ktoré podnecujú k násiliu, vrátane tých na sociálnych sieťach a internete.“ Alebo: „Navrhneme posilnenie boja proti tzv. hybridným hrozbám, vrátane posilnenia odolnosti kybernetickej bezpečnosti a boja s nebezpečnou propagandou.“ Potrestať názorových odporcov bude pritom jednoduchšie než potrestať oligarchov, ktorí majú lepšie konexie na súdoch i majetky v zahraničí. Istým problémom pre I. Matoviča však pritom bude, že kvôli kresťanským voličom musel v programe spomenúť aj slobodu myslenia a prejavu, najmä výhradu svedomia. Je otázne, nakoľko sa tieto práva budú aplikovať voči „ruským agentom“.

Obdobie vlády I. Matoviča bude plné napätí, vzájomných obviňovaní a ďalších konfrontačných metód, ktoré tento politik úspešne využíval aj v opozícii. Vzhľadom na to, že dané metódy boja budú zasahovať najmä Matovičových odporcov, aj „zákopy“ medzi stranami v spoločnosti sa budú prehlbovať. Momentálne to síce vyzerá na silnú podporu verejnosti pre Matovičovu stranu, tá je však z veľkej časti vyvolaná odporom ľudí voči praktikám doterajšej vládnej koalície, vedenej Smerom-SD. Postupne sa ale tento sentiment stratí a namiesto neho nastúpi sklamanie z novej vlády. Dokonca možno predpokladať, že I. Matovič bude po niekoľkých rokoch pri moci vyvolávať rovnaké vášne ako R. Fico v minulosti. Otázne potom bude, ako na to zareaguje. R. Ficovi možno vyčítať kde-čo, ale voči svojim odporcom postupoval dosť veľkodušne a dokonca dovolil, aby sa aj verejno-právna RTVS stala centrom boja proti jeho vláde. I. Matovič také čosi zrejme nepripustí, no dôležité bude aspoň to, či sa jeho vláde podarí udržať aspoň akýsi vnútorný mier v SR...

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.