Braňo Ondruš: Premiér naráža na limity populizmu

kotrha matovič
27.9.2020 22:27
Igora Matoviča dobieha vlastný populizmus. To, čo predviedol minulý týždeň, je prejavom strachu a bezradnosti zbabelca, ktorý nechce na seba zobrať zodpovednosť. Ani zodpovednosť robiť rozhodnutia, ani zodpovednosť niesť ich následky. Nebuďte prekvapení, že vinu za svoje úteky pred nezodpovednosťou hádže na druhých. Je to prirodzená výbava populistu, keď jeho populizmus zlyháva.

Úprimne priznajme, že vláda je v zložitej a ťažkej situácii. V takej, akú nezažila žiadna z doterajších. Najťažšie na nej je, že výsledok do značnej miery závisí od disciplíny verejnosti a ochoty ľudí výrazne sa obmedzovať. Ľudia musia dodržiavať doteraz nemysliteľné pravidlá a vzdať sa doteraz bežných pôžitkov. K tomu všetkému je veľká časť verejnosti vystavená výraznému poklesu alebo dokonca strate príjmu, hrozba nezamestnanosti pre desaťtisíce nebola už roky taká reálna. V takejto spoločenskej atmosfére by sa ľahko nevládlo ani ostrieľaným borcom.

Lenže Igor Matovič neurobil od svojho nástupu zďaleka všetko, čo aj v takejto situácii urobiť mohol, aby sme a aby on na tom nebol dnes tak zle. Nezačal sa správať ako zodpovedný politik či dokonca štátnik, naopak, dočasné zlepšenie vývoja pandémie si trestuhodne vysvetlil ako výsledok vlastných schopností a najmä potvrdenie, že na svojich politických manieroch nemusí nič meniť. Premiér prepadol lživému presvedčeniu, že zvládnutie prvej vlny je jeho zásluha a že jeho prízemný populizmus ľudia naďalej „žerú“ – že stačí grobiansky častovať opozíciu (parlamentnú i názorovú), obviňovať ju za každý súčasný neúspech a najmä, že stačí do omrzenia spájať „smerákov“ a „hlasistov“ s mafiánmi (a navzájom).

Ale najväčšieho omylu sa Igor Matovič dopustil tým, že obrovskú vlnu spoločenskej solidarity od marca do júna tohto roku považoval za dôsledok nástupu jeho vlády a jeho samého na premiérsky post. On naozaj uveril, že túto úžasnú zmenu spoločenskej klímy spustil samotný fakt, že „sme sa“ zbavili Fica a Danka a Bugára, „smerákov“ a zlodejských „esenesákov“ a zradovských „mosťákov“ a všetkej tej mafiánskej hávede, že ľudia boli masovo solidárni a masovo disciplinovaní, aby vyjadrili nekonečnú podporu a lásku k nastupujúcej vláde dobra a spravodlivosti, že tým chceli vyjadriť nehynúcu oddanosť nástupu nových lepších časov. Jednoducho uveril, že národ sa zomkol okolo neho, vodcu, ktorého si sám vybral a ktorého bude za každých okolností podporovať a poslúchať, lebo iba on (a jeho družina) sú zárukou, že „zlo“ sa nevráti.

Igor Matovič si doteraz ani na chvíľu nepripustil, že to, čoho sme boli v spoločnosti na jar svedkami, by sa tu dialo, aj keby bol naďalej premiérom Peter Pellegrini a vládol by tu Smer. Jeho vieru v správnosť populistického riadenia štátu posilňovalo aj bezprecedentné zadlžovanie republiky (a teda každého jej občana), ktoré sa nielenže nestretlo s odporom odborníkov a médií, ale dokonca sa o ňom úplne mlčí. A tak vláda môže populisticky a bez akejkoľvek serióznej úvahy rozhadzovať stovky miliónov, aby väčšina ľudí necítila pokles ekonomiky na svojom sociálnom postavení.

Nemožno sa teda čudovať, že jeho hlavnou starosťou v lete nebola urýchlená a dôsledná príprava na druhú vlnu pandémie. O tom, že ju Igor Matovič považoval najneskôr od júla za vyriešenú, svedčia najmä dva momenty. Po prvé, prestal chodiť na zasadania krízového štábu, rokovania „pandemických“ odborníkov a k téme sa takmer vôbec nevyjadroval (ani len na facebooku). Po druhé, za hlavnú tému si zvolil „boj“ za desiatky miliárd eur z Bruselu, „boj“ za čo najviac peňazí pre Slovensko s čo najvýhodnejšími podmienkami. Preňho totiž „bolo po korone“ a on sa chcel ukázať ako silný štátnik, ktorý nielen hľadí dopredu, ale vie si tiež vydobyť rešpekt v Európe a zodpovedne využiť európske financie – ako skutočnú investíciu a bez korupcie. (Už dnes vidíme, že nevie, ale to nie je predmetom tohto komentára.)

Nebudem tu teraz rozoberať, že ministra Krajčího v lete namiesto prípravy na druhú vlnu zaujímali viac rýchle (a neraz nezmyselné) personálne zmeny, aby svojimi ľuďmi ovládol zdravotníctvo, prípadne legislatívne zmeny, aby ešte viac sťažil prístup k interrupciám. Ani to, že minister Krajniak sa sústredil na boj proti odborom, minister Sulík na hlúpe „kilečko“, ktoré v konečnom dôsledku pomôže len vyvoleným a minister Mikulec dokonca úplne zmizol zo scény a všetci dokopy sa opakovane starali o Bielorusko. Telegraficky to uvádzam len preto, aby bolo vidieť, ako veľmi je táto vláda populistická – keď uverila, že COVID-19 už nie je a nebude pre ľudí aktuálnou témou, vrhli sa na iné, ktoré za také považovali.

Lenže najväčší vyznávač populizmu – premiér Matovič – pridal ešte viac. Keďže registroval únavu ľudí z reštrikcií, opakovane zahriakol odborníkov, ktorým pred polrokom v podstate odovzdal riadenie štátu. Hoci v auguste už bolo v Európe badať návrat pandémie, on iba nedôrazne vyzýval ľudí k opatrnosti. Jednak si myslel, že to stačí, jednak stále veril, že „idú“ za ním. Ak už viditeľne zasiahol, tak vždy len preto, aby zmiernil závery lekárskych odborníkov – školy sa nezavrú, dokonca ani rúška nebude treba, za hranice sa môže cestovať kade tade, či Británia bude „zelená“, hoci navrátilci odtiaľ nakazili takmer celú komunitu pod Spišským hradom.

Navyše k týmto krokom – oslabujúcim protiepidemiologické opatrenia – pridal vlastné správanie, ktoré bolo v rozpore s platnými pravidlami, ale ľudom sa veľmi nepáčili. Pravdepodobne si to ani nie je schopný uvedomiť, ale tým, čo predviedol za posledné dva mesiace, nabádal ľudí, aby to s opatrnosťou „nepreháňali“. Veď na tej pamätnej svadbe nebol bez rúška sám, tam boli bez rúška všetci. A po celý čas. To bola jasná správa premiéra slovenskej verejnosti: ani on, nepochybne najlepšie informovaný na Slovensku, nemá žiadne obavy chodiť do veľkej spoločnosti, baviť sa celé hodiny bez rúška, tak prečo by sme mali nejaké pravidlá brať vážne my, obyčajní ľudia, keď sú evidentne aj podľa premiéra prehnané. A prečo by sa dokonca malo hovoriť o ich sprísňovaní, keď premiér ani tie terajšie zjavne nepovažuje za potrebné na ochranu (vlastného i verejného) zdravia.

Korunu tomuto správaniu nasadil Igor Matovič pred iba desiatimi dňami, keď vyslovene osobným mocenským zásahom zastavil návrh odborníkov výrazne obmedziť počet ľudí na svadbách: „Sme dosť odvážni, ale s plným vedomím beriem si túto zodpovednosť na seba a myslím si, že nebudeme riskovať nad mieru.“ Varovania odborníkov, že dnešné stavy nakazených sa ukážu vo výsledkoch testov až o desať dní, úplne odignoroval, lebo pre populistu je dôležité to, čo ľudia vidia. A dnešné hrozivé čísla ľudia vtedy nevideli a premiér sa vykašľal na to, aby im to prácne, ale zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil. To totiž nie je výbava populistu.

„Prebratie zodpovednosti“ dokonca vraj „s plným vedomím“ vydržalo predsedovi vlády len 7 dní. Týždeň po tejto udalosti, kedy už aj populista nemohol uhnúť pred realitou, zhodil všetku zodpovednosť na druhých. Populista, pochopiteľne, nemôže obviniť z nekalého (nezodpovedného, hlúpeho, sebeckého) konania celý národ, takže I. Matovič to zhodil na neurčitú a anonymnú skupinu „nezodpovedných“, aby sa nikto konkrétny necítil dotknutý – ľahko sa zhodneme, že nezodpovední sú vždy tí druhí.

Lenže ako presne sa zachovali tí, ktorým nám to celé pokazili? Chodili na dovolenky do rizikových krajín? Nenahlásili sa a nedali sa testovať? Nenosili rúška a nedezinfikovali si ruky? Neviazane sa bavili v reštauráciách, baroch a na diskotékach? Lenže presne k tomu ich viedol svojím správaním, svojimi vyjadreniami a svojimi postojmi Igor Matovič osobne – aby ani tie minimálne obmedzenia nebrali „príliš vážne“. Hoaxy o koronavíruse a rúškach sa šírili od začiatku pandémie. A napriek tomu nemali na jar žiadny zásadný vplyv na ľudí. Slovenská verejnosť sa vtedy a aj posledné týždňa správala podľa toho, čo jej ukazovali politickí lídri.

My sme si to nepokazili. Pokazil nám to Igor Matovič. Lebo je bezbrehý populista bez čo i len schopnosti uvedomiť si rozsah a dosah vlastnej (ne)zodpovednosti. A keďže taký bude i naďalej, bude nám to naďalej kaziť. A nielen, pokiaľ ide o pandémiu COVID-19.

Braňo Ondruš

 

Kresba: Ľubomír Kotrha

 

 

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Komentáře

Jiří Volný st.

Premiér Igor Matovič to dělá správně. Našel si vnějšího nepřítele, osvědčeného nepřítele, tzv.Čehúny a žádá koridor z pražského letiště až do Blavy. Zatím neupřesnil, zda mu bude stačit jedna kolej koridoru a jeden pruh dálnice nebo i to bude ještě málo. 

Ostatně v počtu zemřelých s koronavirem je na tom Slovensko stále skvěle, takže autorův článek může premiér hodit klidně za hlavu.{#emotions_dlg.sealed}