Dušan Čaplovič: Plagiátorstvo – boj s veternými mlynmi

kotrha plagiátorství
1.7.2020 11:21
„Ako dobre, že som diplomovku robil za komunizmu....“ napísal Ján Baránek, známy slovenský charakterný novinár. A musím priklincovať, že napísal úplnú pravdu do súčasného plagiátorského, kompilačného sveta bez citácií či povrchných citácií preložených, opísaných cudzích prác. Plagiátorstvo sa u nás dlhodobo udomácnilo, najmä v ponovembrovom vývoji, a tento vírus sa tak rozšíril, že nakazil veľkú časť súčasných generácií. Naučili sme sa, už od detstva, podliezať latku na školách. Pod túto pandémiu sa podpísalo aj vysokoškolské prostredie, vírus zo súkromného školstva postupne infikoval aj niektoré fakulty verejných vysokých škôl v boji o počet študentov.

Nedávno mi, v reakcii na príbeh poslankyne P. Krištúfkovej a predsedu NR SR B. Kollára, jedna z mladých vysokoškolských pedagogičiek opísala osobnú skúsenosť: „Viete, ale toto je presne o tom, že nie sú zodpovední len samotní ,autori práce‘, ale najmä pedagógovia, ktorí to dopustili. Ja som počas štúdia vyhodila 90 % externých študentov, oni boli ozaj hlúpi. Zavolal si ma dekan a povedal mi, že takto to nesmiem robiť, že oni si za štúdium platia....“

Tu bojujeme s veternými mlynmi, kvalita sa v našej spoločnosti nešľachtí, česť výnimkám. Často som si hrýzol do jazyka, tak tomu bolo aj v časoch, keď som bol podpredsedom vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny (2006 – 2010), či neskôr ministrom školstva, vedy, výskumu a športu (2012 – 2014). Nevravím, že som neurobil aj chyby, no môj boj s lietajúcimi profesormi, nekvalitnými školami, fakultami, podvodníkmi rôzneho kalibru napokon skončil v priepasti stigmatizovaného parlamentu a v zadubených, aj vo vlastných, straníckych štruktúrach. Na vlastnej koži som okúsil pravdivosť slov z filmu Francisa Forda Coppolu Krstný otec podľa románu Maria Puza, že: „Je nebezpečné byť čestný“.

Žiaľ, v tejto oblasti života som pesimista, neverím, že sa uskutoční zmena, prepáčte mi to, priatelia, vyplýva to z mojich skúseností, keď po mojich prácach, vedeckých dielach z mnohoročného výskumu, zo študijných pobytov, vedeckých konferencií a publikácií sliedili vtedajší poslanci Miroslav Beblavý a Martin Poliačik. Nevedeli, že veľká časť bola doslovne vydretá, na úkor rodiny a dovoleniek, nevedeli, a ani nemohli vedieť, že som mal svojich učiteľov a vzory od základnej, strednej, vysokej školy a viac ako tridsať rokov vo výskume, v teréne, archívoch, knižniciach a v dokumentačných centrách. A práve aj títo „nevedkovia“ naďalej si osobujú súdiť druhých, i keď sami sú zlým príkladom. Dnes treba otvorene priznať, že zrejme minimálne tretina vrcholných politikov vo vláde a v parlamente (koaličných a opozičných) má plagiátorským či kompilátorským vírusom bez citácií, alebo povrchných, nepresných citácií, zamorené svoje záverečné bakalárske, magisterské, rigorózne, doktorandské a habilitačné práce. Je to, žiaľ, však predovšetkým odraz nášho vysokého školstva a neúcty ku kvalite.

A napokon na záver, jeden z iniciátorov, neúspešný politik M. Beblavý, by mal ísť s pravdou von o tom, ako získal titul na Ekonomickej univerzite v Bratislave a ako habilitoval v rozpore so zákonom na Univerzite Komenského.

 Dušan Čaplovič

(Status na Facebooku, 29. června 2020, titulok Slovo)

 

Kresba: Ľubomír Kotrha

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Komentáře

Dona

Sen a túžba po ľahkom živote s bohatstvom vo vrecku žije v hlavách ľudí odvtedy, čo objavili oheň. Táto túžba hnala vývoj ľudskej spoločnosti dopredu. Akému percentu ľudí sa sen splnil, dokážeme odhadnúť. Donedávna sny po bezbrehom bohatstve a bezpracnom živote obmedzovali králi, cisári, malí i veľkí vládcovia malých i veľkých území, napríklad grófi, cirkev, rôzni miestodržitelia, majitelia tovární a korporácií, pandémie moru a cholery, vojny..... V Zlatých časoch hospodárstvo potrebovalo 60% odborníkov a vyučencov do hospodárstva, len 40%  administratívnych pracovníkov.... Do dnes deň držia nad vodou hospodárstvo vyučenci v Zlatých časoch. Tí však odchádzajú do dôchodnu - a hups ! Chýba nám kvalifikovaný robotnícky káder. Keď na to demokrati prišli, začali objavovať " teplú vodu " - t.j. " duálne vzdelávanie ". Nikto z demokratov ani slovkom nepriznal, že v Zlatých časoch sme to mali zavedené, že sme mali dokonalé školstvo s " duálnym vzdelávaním ", že v Zlatých časoch bolo školstvo premyslené do detailu tak, aby každý mohol mať podľa Ústavy prácu.

Demokracia naplno otvorila dvere slobode k ľahkému a bezpracnému životu - nikto nechcel mať špinavé ruky od vazelíny..... Percentuálne delenie vzdelaných sa obrátil. Dnes máme 60% administratívy každého druhu, 20% technických odborníkov, zvyšok sú nezamestnaní, bezdomovci, alebo pracujú v zahraničí.

Pre demokratov a liberálov je základom sloboda rozhodovania sa, sloboda nakladania so svojím životom. Ak by sme to mali vziať doslova a do písmena - tak štát by nemusel nikomu pomáhať, platiť, postaviť, riešiť vzniknuté problémy ... presne podľa vzoru Spojených štátov.

Po roku 1989 sme mali  zo Starého Západu jedno pravidlo prevziať : kto chce mať univerzitu, či len vysokú školu, musí si vziať úver na štúdium a potom splácať. Možno by si viacerí vážili štúdium, titul, boli by zodpovednejší pri výbere štúdia. A nemali by sme univerzít a vysokých škôl ako maku, nezmyselné a neužitočné študujné odbory... Na Západe si platia aj stredné školy.

Čo dostanú ľudia zadarmo, si nevážia. Dôkazom toho je sprostá neúcta k školstvu za Zlatých čias.