František Škvrnda: Dôjde k nemecko-ruskému otepleniu?

putin merkel
11.9.2018 07:09
Politika obchodných vojen USA nielen s protivníkmi, ale aj so spojencami, ktorých zaťahujú do kolotoča sankcií, sa stáva už zlomyseľnou. Washingtonská administratíva pod vedením D. Trumpa začala nevyberaným spôsobom tlačiť aj na EÚ, aby ju donútila k „spolupráci“, ktorá bude výhodnejšia pre USA.

Väčšina členských štátov EÚ sa tradične ústretovo podriaďovala požiadavkám Spojených štátov. Súčasný stav u nich však vyvoláva znepokojenie a vedie až k uvažovaniu o potrebe reagovať protiakciami. Negatívny hospodársky dopad na viaceré štáty EÚ majú aj protiruské sankcie, ktorých ďalšia „várka“ vstúpila do platnosti tento mesiac.

Do chúlostivej situácie sa dostáva Nemecko, ktoré v európskych plánoch USA po druhej svetovej vojne zohráva zvláštnu úlohu. Spojené štáty tlačili aj na rýchle spojenie Nemecka (viedlo to k „pohlteniu“ východného Nemecka – NDR), čo sa vtedy nestretlo s nadšením zo strany Francúzska ani Veľkej Británie, ktoré sa obávali rastu jeho sily. Návrh však podporil ZSSR.

Nemecko aj napriek komplikáciám vo svojom vývoji za vyše štvrťstoročia najmä ekonomicky, ale aj politicky zosilnelo, čo pre zmenu priveľmi nevítajú vo Washingtone. Proti Berlínu sa podniklo viacero akcií, ktoré sa priateľom a blízkym spojencom nerobia. Masívne odpočúvanie a iné špehovanie politických špičiek, emisné škandály, neochota vrátiť časť zlatého pokladu odneseného z Nemecka v päťdesiatich rokoch, ...

Hoci EÚ sa nachádza v problémoch, brexit posilní pozíciu Nemecka. Strata londýnskeho trójskeho koňa oslabí možnosti tlaku Washingtonu na Brusel. Nadnárodné finančné kruhy blízke angloamerickým bankám už veľmi usilovne hľadajú nové cestičky vplyvu v EÚ a pritom stále rozdúchavajú scestnú ideu o možnosti zrušenia brexitu, ktorý im nevyhovuje.

Možno stojí za úvahu malý návrat do dejín. Zníženie napätia priniesla koncom šesťdesiatych rokov nová východná politika západného Nemecka (vtedajšej NSR), ktorá prispela nielen k otepleniu vzťahov so ZSSR a ďalšími socialistickými štátmi, ale aj k stabilite v strednej Európe i na celom kontinente. V zložitých podmienkach bipolarity Moskva dbala o to, aby vzťahy s Bonnom boli najmä v hospodárskej oblasti pragmatické a vzájomne výhodné.

Aj po rozpade bipolarity – už v podmienkach zmenených nemecko-ruských vzťahov sa s nejakými komplikáciami pokračovalo v racionálnej a obojstranne prospešnej línii. Najvyšší predstavitelia NSR a RF sa pomerne často stretávali, aj keď sa pri tom tak bombasticky nepoužíval pojem summit ako pri stretnutiach s americkými prezidentmi.

V tradícii stretnutí pokračujú aj A. Merkelová a V. Putin, ktorí patria k najdlhšie stojacim politikom na čele európskych štátov. Za päť rokov sa stretli osemkrát. Raritou bolo prijatie ministra zahraničných vecí S. Lavrova a ministra obrany S. Šojgua A. Merkelovou v júli tohto roku, ktorí nikde inde na takejto spoločnej návšteve neboli.

Doplníme aktuálne vyjadrenia nemeckého ministra zahraničných vecí H. Maasa na otvorení 16. veľvyslaneckej konferencie v Berlíne 27. augusta. Nemecko nemá nijaký záujem na rozpade svetového poriadku a chce pôsobiť najlepšie, ako sa dá. „America first“ vyvoláva u Nemcov obavy o doterajšiu podobu transatlantického spojenectva. Označovanie EÚ, podobne ako Ruska a Číny, jedným dychom za nepriateľa USA nemusí byť len rétorikou. Môže viesť k vzniku novej strategickej reality.

Minister hovoril aj o tom, že Nemecko potrebuje nové, vyvážené partnerstvo s USA; a zároveň potrebuje obnoviť svoj priestor, aby dokázalo pružne reagovať na realitu, čo naznačuje, že sa uvažuje o zmenách. Za príklad použil reakciu EÚ na sankcie proti Iránu – úspechom bol rýchly postup, ktorý právne chráni európske spoločnosti. Na iránsky problém sa Nemecko a Rusko ako signatári dohody pozerajú rovnako, ale ináč ako USA.

Šéf nemeckej diplomacie ešte v deň odcestoval do Bukurešti, kde sa zúčastnil na rumunskej veľvyslaneckej konferencii. Zdôraznil tam, že EÚ v dlhodobej perspektíve potrebuje dobré susedské a dôveryhodné vzťahy s Ruskom – aj v záujme vlastnej bezpečnosti.

Poukazovanie na meniacu sa realitu a nevyhnutnosť reagovať na ňu súvisí aj s tým, že v Nemecku sú politické a najmä hospodárske kruhy, ktoré kritizujú nielen politiku USA, ale aj sankcie proti Rusku. Zdôrazňujú ich škodlivosť pre súčasnú ekonomickú situáciu najmä v energetickej oblasti.

Stretnutie A. Merkelovej s V. Putinom na zámku Meseburg naznačilo potenciál dynamiky nemecko-ruských vzťahov, ktorá môže mať aj európsky rozmer. Nemecko i EÚ majú stále výhrady voči ruskej politike a nedajú sa čakať okamžité zmeny, ale „niečo“ sa hýbe. Do hry „roztočenej“ vo Washingtone sa totiž riskantne vkladajú čoraz vyššie stávky, ktoré Európu ohrozujú.

Aj E. Macron zhodou okolností takisto na veľvyslaneckej konferencii v Paríži zdôraznil, že Európa sa viac nemôže v otázkach bezpečnosti spoliehať len na USA. Musí viesť dialóg aj s ďalšími partnermi, vrátane Ruska.

Najmä Nemecko, ale aj Francúzsko (i iné štáty a aj časť slovenskej politickej scény) si uvedomujú historickú skúsenosť Európy. Snaha o izoláciu Ruska či dokonca rusofóbna posadnutosť dnes nič dobré neprinesie. Pokoj, stabilitu a hospodársky rozvoj zabezpečia len ústretové a vzájomne výhodné kroky, ktoré rešpektujú špecifické potreby spolužitia štátov v priestore – ako hovorieval Ch. de Gaulle – od Atlantiku po Ural.

(František Škvrnda prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave)

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 29 – 30/2018 a na stránkách Nové slovo

 

Setkání  A. Merkelové s V. Putinem na zámku Meseberg 18. srpna 2018 

 

 

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Komentáře

Dona

Stavbu spoločnosti možno prirovnať k mrakodrapu, alebo k pyramíde. Základy každej budovy sú v suteréne. Ak má budova pivnice, tak v pivnici. 90% stability budovy sú v jej základoch. Otázkou dneška je, koľko percent spoločnosti tvorí základ, koľko stred a koľko vrchol pyramídy, či obvyklá anténa na mrakodrape. Ďalšou otázkou je, ako je vystužená celá budova, akým materiálom, aké má nosníky , či opory - aby sa nezrútila pri silnejšom vetre, či zemetrasení.

História ukazuje, že každá  prirodzená zmena prichádza zo suterénu. Preto veľmi záleží, kto žije v suteréne, a ako prežíva svoj život, ako myslí, čím sa živí, kto ho platí za prácu, atď.

V súčasnom suteréne  európskej spoločnosti žijú hádam len Rómovia z osád, prípadne bezdomovci a trvalo nezamestnaný. Táto skupina je príliš percentuálne malá a slabá, aby priniesla nejaké spoločenské zmeny. Preto v 21. storočí ku zásadným zmenám nedôjde zo suterénu. Toho si je vedomý vrchol pyramídy.

Stred budovy tvoria technický pracovníci výroby = bývalá robotnícka trieda, úradníci, učitelia, lekári a ďalšie stredné kádre , ktoré sú vzdialené tak suterénu, ako aj špičke mrakodrapu. Tejto skupine sa žije veľmi dobre, temer blahobytne - i keď platí pre nich príslovie : " Malá kopa pýta viac ".   Tento stred spoločnosti nechce viac práce, len viac peňazí a ešte väčší blahobyt. Keďže sa táto vrstva spoločnosti má dobre, akákoľvek zmena  v prospech dobra, či zla - od nich nehrozí.

Vrchol pyramídy je obsadený tzv. elitami. Táto, v pomere k výške budovy je malá, vraj len 1 - 8 % poločnosti. Keďže táto skupina nemá byť kým ohrozená ( leda sama sebou ) , správa sa ako aristokracia.

To je výsledok dlhoročného blahobytu v Európe, ktorý ovplyvňuje život, myslenie a konanie spoločnosti. V súhrne možno hodnotiť spoločnosť ako apatickú a rezignujúcu na akékoľvek zásadné zmeny. Maximálne sa spoločnosť zmôže na nejaké kozmetické zmeny, ktoré kolosom nepohne.

K tomuto zásadnému rozloženiu spoločnosti prispel blahobyt. K rezignácii spoločnosti prispela nikým a ničím neovplyvnená politika aristokracie.

Plán aristokracie zabrániť akýmkoľvek zmenám, ktoré by ju ohrozovali , začína vydaním Marxovho Kapitálu. Plán " zničenia, či obsadenia " Ruska, ako nositeľa myšlienok Marxovho Kapitálu, je starý 100 rokov. Plán zničenia komunistov bol dokonaný  len nedávno.  Výsledkom je - neotrasiteľná moc elít = aristokracie.

Avšak aristokracia politiky nespí, je ostražitá, stráži výsledky  svojich plánov. Dôkazom toho je neúprosný tlak a boj proti Rusku do dnešného dňa. Dôkazom je súčasná propaganda rusofóbie za každú cenu.

Dôkazom uviaznutia elít v stereotypoch myslenia pod vplyvom svojich plánov, je neschopnosť  zásadnej zmeny v EÚ, v NATO a v ďalších organizáciách, vo vládach a parlamentoch. Stereotyp myslenia má na svedomí príliš dlho trvajúca negatívna nadvláda USA nad svetom, príliš dlho trvajúce vymývanie mozgov zvyšku spoločnosti, mediálna propaganda proti komukoľvek, kto ohrozuje vládu aristokracie. Celé dekády každý deň politici a médiá niečím strašia spoločnosť. 

Plánu na " obsadenie, alebo zničenie " Ruska sa dodnes naše elity v NATO a EÚ nevzdali. Tento plán zamoril myslenie celej spoločnosti, rozšíril sa ako mor hádam do každej " krčmy ". Rusofóbiou sú nasiaknuté elity univerzít, médií, mimovládok, nadácií, ľudsko - právnych organizácií. To preto, že štvavá kampaň proti ZSSR a Rusku trvá už 100 rokov - a to je dnes takmer nemožné zmeniť, vypláchnuť z mozgov spoločnosti túto rosofóbiu, pretože už vošla do DNA obyvateľstva minimálne na Severnej pologuli.

A čo sa týka nemecko - ruských vzťahov ?  Nemecko je pod mikroskopom Spojených štátov. Nemecko je totálne ovládané Spojenými štátmi. Spolu s ním aj zvyšok Európy. Európa nie je schopná zbaviť sa vazalstva voči USA, ani pod hrozbou vojenského útoku, sankcií, či rôznych trestov, ktoré by USA na EÚ uvalili. Všetky štáty sú, alebo budú v NATO - a NATO je "pupočná šnúra" medzi Severnou Amerikou a Európou. Severná Amerika je závislá na EÚ, a naopak. Táto vojenská a hospodárska závislosť nedovolí žiadnej samostatnosti. Naviac, USA sa " boja "  spojenia Nemecka s Ruskom.

Vzťahy sú dokonale zabetónované dlhodobou spoluprácou v dobrom i zlom. Elity na tom nechcú a aj nemôžu nič zmeniť.