Jozef Schwarz: Budúcnosť európskeho historického povedomia

mnichov
27.12.2019 13:27
V septembri 2019 sa zjavila ďalšia pravda o ktorej mnohí dovtedy netušili. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu „o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy“ mala druhá svetová vojna niekoľko prekvapivých pamäti-vhodností:

Prvá. Za vojnu môžu len a iba Hitler a Stalin. V „béčkovej“ časti nového európskeho zjavenia sa uvádza: „... pred 80 rokmi podpísali 23. augusta 1939 komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko zmluvu o neútočení, známu ako pakt Molotov-Ribbentrop, a jej tajné protokoly, na základe čoho sa Európa a územia nezávislých štátov rozdelili na sféry vplyvu medzi dva totalitné režimy, čo pripravilo pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny“ . Fíha! Zmluva o neútočení ako vojnový akt? A k tomu tá naša európska svetorovnosť! Nezačali druhé svetové jatky o nejaký ten rôčik, dva skôr? V Afrike a východnej Ázii? Vtedajšie tisíce až státisíce mŕtvych Habešanov a Číňanov si nezaslúžia miesto v našej európskej pamäti? Ani odsúdenie režimov všetkých typov, ktorú tomu napomáhali, alebo aspoň nebránili? Prečo?

Druhá európskej pamäti zachovania zreteľa vhodnosť, „céčková“ časť uznesenia píše: „... ako priamy dôsledok paktu Molotov-Ribbentrop a následnej nemecko-sovietskej zmluvy o hraniciach a priateľstve z 28. septembra 1939 bola Poľská republika najprv napadnutá Hitlerom a o dva týždne neskôr Stalinom, čo spôsobilo stratu nezávislosti Poľska a bezprecedentnú tragédiu pre poľský národ, a komunistický Sovietsky zväz 30. novembra 1939 začal viesť agresívnu vojnu proti Fínsku, v júni 1940 obsadil a anektoval časti Rumunska (územia, ktoré neboli nikdy vrátené) a anektoval nezávislé republiky Litvu, Lotyšsko a Estónsko“ . Krása (európskeho uznesenia) nevídaná! Takto zhutniť a zjednodušiť priebeh druhej svetovej vojny dokáže málokto. Že obchádzame mimoeurópske súvislosti neprekvapuje, ale prehliadať kroky, „demokratického kapitalistického“ Francúzska a „demokratickej kapitalistickej“ Veľkej Británie a ich predchádzajúcu spoluprácu(!) s vedením nacistického Nemecka vedúcu k fašizácii a militarizácii Nemecka, následne k anektovaniu Rakúska, rozbitiu a okupácii Česko-Slovenska je pre silný žalúdok.

Nie Stalin rokoval v Mníchove s Hitlerom o rozdelení Európy a sférach vplyvu (už v septembri 1938!), ale boli to britský Chamberlain a francúzsky Daladier! Demokrati najjemnejšieho zrna. A ako postupovali európski demokrati 1. septembra 1939? Zásadne zásadovo. V prospech Poľska nepohli vojakom, nevystrelili na Nemca a svoj postup sami nazvali čudnou vojnou. A tak Poľsko, ktoré malo s Nemeckom takisto zmluvu o neútočení, vykrvácalo. My si však máme pamätať, že za „bezprecedentnú tragédiu pre poľský národ“ po 80 rokoch môže len komunistický socialistický Sovietsky zväz, dnes kapitalistické Rusko.

Zásadné medzníky druhej svetovej vojny podľa europoslancov:

23. august 1939 pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom – začala sa druhá svetová vojna.

30. november 1939 – ZSSR zatiahol do svetovej vojny Fínsko.

Jún 1940 – ZSSR vojensky obsadzuje východné rumunské územia – podľa europoslancov územia, ktoré neboli nikdy vrátené. Navrhujem chybu napraviť a územia Rumunsku vrátiť aspoň dnes. Ukrajina určite vyjde v ústrety a vzdá sa Besarábie – územia na sever od delty Dunaja a nezávislé Moldavsko sa vráti do (veľkého) Rumunska. Možno tak Európa vyrieši aj problém zvaný Podnestersko. Zaujímavé je, že stratené a komunistickými Sovietmi (okrem Rusov najmä Ukrajinci), neskôr kapitalistickými Rusmi nikdy nevrátené fínske územia europoslancov netrápia. Ešte, že nechcú vrátiť poľské Sliezsko a Pomoransko na východ od Odry a Nisy Nemecku...

A opäť jún 1940 – Sovietsky zväz anektuje pobaltské krajiny Estónsko, Lotyšsko a Litva (do roku 1918 takmer dve storočia súčasť cárskeho Ruska a, mimochodom, vládli v nich diktatúry ako v Poľsku). Taký mala druhá svetová vojna priebeh v Európe podľa EP! Nebolo nemeckého útoku a okupácie Francúzska, Belgicka, Holandska. Nemecká agresia nepostihla Dánsko, Nórsko. Vojnové vraždenie vyvolané Nemeckom v Juhoslávii, Grécku taktiež nestojí poslancom za pozornosť.

Čarovný prútik ďalšieho bodu uznesenia Európskej „dumy“ nás prenesie na koniec vojny – do roku 1945. Bez pripomienky o nemeckom nacistickom zverskom a vražednom rozvrate Európy. Dokonca bez zmienok o protifašistickom odboji, kde nemožno prehliadnuť úlohu komunistického Sovietskeho zväzu. Oslobodenie od fašizmu? Zabudnite! Spomínané písmeno D skrýva ďalší klenot európskej pamäte: „ ... po porážke nacistického režimu a skončení druhej svetovej vojny sa niektorým európskym krajinám podarilo začať s procesom obnovy a zmierenia, zatiaľ čo v iných krajinách zostala pol storočia pri moci diktatúra, pričom niektoré z nich boli pod priamou sovietskou okupáciou či vplyvom, a naďalej im chýbala sloboda, suverenita, ľudské práva a bol im znemožnený sociálno-ekonomický rozvoj“ . Habkám v mysli, totalitné Španielsko, totalitné Portugalsko, občianskou vojnou sužované Grécko patria medzi niektoré krajiny, ktorým sa podarilo začať proces zmierenia a či nie? Nemci sú asi obojakí. Tí, trpiaci pod demokratickou kapitalistickou okupáciou sa obnovili a zmierili. Tí východnejší trpiaci pod priamou komunistickou okupáciou ani po 30 zjednotených rokoch nie a nie sa obnoviť a zmieriť… Východ Európy? Ktovie či niekedy dorastie k slobode.

Perlou pamäťového eurouznesenia je bod E. „... napriek tomu, že zločiny nacistického režimu boli posúdené a potrestané v rámci norimberských súdnych procesov, stále existuje naliehavá potreba zvýšiť povedomie o zločinoch stalinizmu a iných diktátorských režimov, posúdiť ich z morálneho hľadiska a právne ich prešetriť“ . Majstrovská hra so slovami. Zaujal ma (trochu aj pozitívne) pojem: „zločiny stalinizmu a iných diktátorských režimov“. Konečne myšlienkové svetlo do mejnstrímovej tmy. Možno úkrok správnym smerom. Pootvára priestor od ťažko teoreticky i právne uchopiteľných „zločinov komunizmu“ ku konkrétnym morálnym a právnym postihom režimovej svojvôle bez ohľadu na jeho farbu. Podľa dnešných európskych ablegátov (bod M) jedine „uznanie a uvedomenie si spoločného európskeho dedičstva zločinov stalinizmu, nacizmu a iných diktatúr má rozhodujúci význam pre jednotu Európy a jej obyvateľov, ako aj pre budovanie odolnosti Európy proti novodobým vonkajším hrozbám“ . Áno, dobre čítate! Nielen zločiny komunizmu, ale zločiny stalinizmu, nacizmu a iných diktatúr! Čo dnes viac ohrozuje európsku budúcnosť? Nekonečné vyrovnávanie sa so zločinmi stalinizmu a politikou súčasného Ruska či prehliadanie a zľahčovanie nacistickej, fašistickej praxe v dnešnej demokratickej Európe? Nezabúdajme, že v auguste 1939 „ pripravili pôdu pre vypuknutie druhej svetovej vojny“ totalitné Nemecko a ZSSR za priamej podpory netotalitných eurodemokracií ...

Dokážeme dnes zabrániť vzniku (jedine správnych) myšlienkových diktatúr? Áno, ak prekonáme súčasné europoslanecké predsudky. Niektoré z nich a názorová netolerantnosť môžu patriť medzi novodobé vonkajšie hrozby európskej budúcnosti.

Jozef Schwarz

 

 

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Komentáře

klokan

  Takže takové to usnesní EU parlamentu, lze přirovnat k myšlenkově obdobně bohatému jeho usnesení o zákazu klasických žárovek, které bylo nutno přejmenovat na tepelné zdroje. Jedná se zde o další odůvodnění té podnětné myšlenky, že nutno okamžitě vystoupit z tohoto novodobého žaláře národů, než nám ve spolupráci s jejich pátou kolonou, zde jako měnu zavedou EUR. Jako zcela objektivní faktor se zde jeví zavedení speciálního referenda o našem setrvání v EU a samozřejmě i v NATU, které naši zaprodávatelé, kteří tyjí z této naší zrady nepřipustí. Tato referenda si nutno po nich vynutit ať po dobrém či po zlém. což se samozřejmě nestane, takža jako poslušné ovečky budeme kráčet ke konečné porážce, kterou lze spatřovat v rozpoutání nové světové války, kdy je nynějšími imperialisty, nutno takto  drastickou formou, znovu přerozdělit jiř rozdělený svět.

Jiří Volný st.

Bruselským kamarádům, potažmo poslancům Evropského parlamentu, vypadl z historické paměti nejen Mnichov, nejen anšlus Rakouska a remilitarizace Porýní, ale také polská anexe Těšínska a slovenská účast na napadení Polska. Kdo z českých europoslanců pro takový paskvil vlastně hlasoval? Údajně byla proti pouze Kateřina Konečná z KSČM. A co naši hrdinní vlastenci z SPD? Zradili a hlasovali pro. Ivan David se dovolává myšlenky, že usnesení EP je obecně namířeno proti totalitním režimům. V povědomí voličů zůstane fakt, že hlasovali pro tendenční a vytržený z kontextu, historický dokument společně s ostatními europoslanci, kteří otevřeně škodí zájmům obyčejných občanů ČR. 

Ostatně politické chyby SPD, ve formě boje proti placení nemocenské od prvního dne a zavírání supermarketů ve vybrané svátky, svědčí minimálně o neprozíravosti vedení této strany. Pokud si myslí, že jejich voličskou základnu tvoří majitelé supermarketů a podnikatelé, kteří by na zrušení zmíněných zákonů profitovali, tak je lze pouze politovat. 

paysan

Vůbec a ani na chvíli nepochybuji o tom, že novodobý výklad dějin v podání EU vzali plně za svůj nejen politické elity současné ČR (čest výjimkám) a novinářský český mainstream, ale brzy, nejpozději v prvních květnových dnech roku 2020, jej budou citovat i mnozí mí spoluobčané. To hodně zamrzí a naději tak zůstává jen, že těch, jimž se ještě nepodařilo "vymýt" mozky bude na světě pořád ještě dost.