Martin Greš: Kto vlastne podsúva a diktuje nové trendy?

unisex přehlídka
28.12.2021 09:05
Pokrok nezastavíš...

Ale nie je „kýmsi” vyárendovaná cesta dopredu vlastne ústupom z pozícií? Futbalové podkolienky vystriedali „nadkolenačky”. Ani si nechcem predstaviť ako by reagovali starší hráči, ktorí sa už tohto ničím neopodstatneného vylepšenia nedožili. Ako by tých manekýnov asi nazvali? Nesmelý pokus vystriedala takmer jednoznačná uniformita (tak to robia všetci). Výstižná bola svojho času odpoveď Martina Škrteľa na dôvod tetovania.  Rozpačito priznal, že nevie, ale taká bola asi doba a začal s tým Beckham... O afektívnych oslavách po strelení gólu, strihoch vlasov či iných bleskurýchlo osvojených „in” veciach sa zmieňovať radšej ani nebudem. 

Mám pocit,  že aj móda, hľadiac na jej smerovanie v pánskom segmente, zaradila v spiatočke druhý alebo dokonca už tretí rýchlostný stupeň. K voľbe ošatenia či obuvi mám kladný vzťah, dokáže ma zaujať, osloviť, no keď vidím zženštilé trendy, chytajú sa ma nemalé rozpaky. Pritesné obleky ako po mladšom bratovi, viditeľne kratšie a zbytočne príliš obtiahnuté nohavice a na dôvažok topánky na boso len dokresľujú miestami až zvrátenú uniformitu.  Svoje by vytrpela v horúcich dňoch hygiena aj s ohľadom na pachovú stopu. Ťažko ma niekto presvedčí o praktickosti či pohodlnosti daných odevov či obuvi. Výberom farieb, materiálov aj niektorých strihov zúfalstvo len pokračuje.

Máme tu početnejšie zastúpenie v portfóliu unisex, ktoré preferuje úzkoplecnatých mužských klonov. Farebná „diskriminačná” škála medzi pohlaviami je tiež viac-menej len iluzórna. Móda sa hrdí mnohými prívlastkami, okrem iného môže byť ležérna, formálna, športová, no malo by to byť predovšetkým vkusné a nositeľné riešenie. 

Všeobecný slovník, pesničkový výber, duchaplne sa opakujúce texty, kde sa vulgárnou pseudokoktavosťou prezentujú niektorí  tiežumelci, žánrový obsah televízie, masáž v masových médiách, nové nápady vo vzdelávaní najmladšej generácie sú osobitnou kapitolou tejto úchylnej kultúrnej dekadencie.

„Neriešim, či, tliachanie, dal to na hulváta” a ďalšie slovné výtvory až prirýchlo zľudoveli a tešia sa širokej podpore všetkých vrstiev obyvateľstva, pritom absolútne nediskriminujú pohlavím, vzdelaním, formou náboženstva či spoločenským postavením. 

Poukazuje to na stupeň ignorácie, degradovania i duševnú chudobu spoločnosti, v ktorej žijeme. Filozofia útoku na podprahové vnemy jedinca slávi, aspoň nateraz, úspech. Neviditeľne a bohužiaľ bezbolestným fackovaním vytrvalo spochybňuje naše hodnoty. Presilovka deviantov pokračuje, nie že by ich bolo viac. Len sú hluční, drzí a bez hanby, kým my ostatní len neveriacky krútime hlavou – „Je to vôbec možné?” 

Martin Greš

 

 Ilustrační foto

 

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.