Rastislav Tóth: Afganistan - ďalšia facka kolonializmu

afghan battle kabul
20.8.2021 10:30
Uvidíme, či koloniálne ego niektorých štátov zostane pokojné. Alebo už má premyslený ďalší demokratizujúci vpád, napríklad na štát pri Floride?

Mocní utekajú z Afganistanu pred partizánmi. Aj tak by sa dala označiť terajšia fáza nekonečnej vojny v tejto ázijskej krajine. Decimovali ju už tri veľmoci: Veľká Británia, Sovietsky zväz a donedávna Spojené štáty, no, pravdaže, aj s niekoľkými lokajmi. Veď aj nedávny slovenský premiér sa hrdil, že pošle vojakov namiesto do Iraku do Afganistanu. Český prezident zase ronil slzy nad odchodom okupačných vojsk z Afganistanu.

Podľa New York Times poslali USA do Afganistanu na vytváranie mocnej armády 83 mld. dolárov – a nič. Mala to byť 100-tisícová armáda s modernou výzbrojou a dobrou organizáciou, mimochodom, prečo taká veľká (SR má asi 13 tisíc vojakov)? No tých dolárikov bolo podstatne viac, veď aj iní novodobí kolonizátori tam posielali peniaze a iné prostriedky a aj nevládne organizácie sa prezentovali humanitárnou pomocou (aspoň niekto).

Po skončení studenej vojny a po rozpade Sovietskeho zväzu nastal čas ako po alkoholovom opojení, jasne to demonštroval jeden z osvetárov, Fukujama – nastal koniec histórie. Mimochodom, koniec histórie nastane až po zániku ľudstva, no pre hlupákov asi aj inokedy. Niektorí vzdelanci (Judt, Allyson, Chomsky, Ferguson a pod.) upozorňovali na potrebu vytvoriť novú víziu vývoja a netárať ideologické nezmysly. Opojenie z úspechu, ktorý sa dostavil kolapsom protivníka, a nie pričinením víťaza, prevážilo nad zdravým rozumom.

Problémom Spojených štátov však je to, že potrebujú neustále protivníka, do ktorého by sa štátna politika navážala. Navyše, vojensko-priemyselný komplex potrebuje neustále zisky, a to si vyžaduje vojnové konflikty. Už prezident Eisenhower upozorňoval, že táto časť výroby túži po ovládnutí politiky a že to bude koniec demokracie – stalo sa.

Úplne ma v nedeľu šokovala redaktorka jednej slovenskej televízie, keď hosťovi dala otázku: prečo naša kultúra nedokázala ovládnuť Afganistan? Toľko koloniálneho rasizmu! Keď S. Huntington napísal, že vo svete je viacero civilizácií (asi sedem, no mne sa to vidí málo, veď Indiu a Čínu netvoria iba po jednej civilizácii), mnohí sa mu vysmievali. On aj Kissinger písali, že si USA vytvárajú nových nepriateľov – Čínu a islam. Čo s tým? Čína je priveľká, no identifikovateľná, kým islam je náboženstvo existujúce asi vo všetkých štátoch sveta. Takže ako na nich?

V Afganistane došlo ku skutočnému stretu civilizácií v rôznych rovinách: v ekonomike, kultúre, vojenstve aj politike. Vo všetkých rovinách tá naša prepadla. Prečo?

Odpoveď sa mi zdá jednoduchá – potrebné je spolužitie civilizácií a aj ich mnohých kultúr. To kedysi v antike demonštrovali Rimania svojím Pax Romana. V dnešnej dobe by človek očakával viac empatie, teda načúvaniu iných kultúr, navyše, keď tá naša je už pomaly storočie v kríze. Európania sa v stredoveku a v ranom novoveku ukazovali ako veľkí šíritelia európskej kultúry za použitia vyvražďovania miestneho obyvateľstva, ak nechcelo poslúchať. Aj Hitler si myslel, že jeho variant nemeckej kultúry, z ktorej odstránil židovskú stopu, je viac ako ostatné a vraždením to dával najavo.

Prečo euroamerická civilizácia tak lipne na násilí voči inak zmýšľajúcim osobám, skupinám a národom? Je to iba na politikoch, alebo je niečo pokazené v národnom vedomí časti civilizácie?

Američania sa nedokázali poučiť z fiaska vo Vietname, ani z trápnych víťazstiev v Iraku a v Sýrii.

Prekvapujúce je, že viacerí slovenskí aj českí politici nechápu okupáciu Afganistanu ako negatívny jav, pritom okupáciu Československa považujú za zvlášť odpudivú. Dokonca minister zahraničia povedal, že pre „nás“ (asi Korčok-party) je neprijateľná vláda, ktorá vzišla z násilia. Ako sa asi dostal k moci doterajší vládnuci tím v Kábule? Isteže, možno povedať, že voľbami – no tie boli ešte menej demokratické ako voľby v Bielorusku. Meter našich politikov je veľmi elastický a ich odborné znalosti mizerné. No ale čo s tým?

Američania mali dlhý čas na to, aby vytvorili silnú a zdatnú armádu, ktorá ochráni existujúci režim. Aj viacerí slovenskí velitelia tvrdili, že naša misia tam robí dobrú prácu – nuž hanba im a ich práci. Spočiatku sa ešte zdalo, že armáda bude brániť režim, no veľmi rýchlo sa ukázalo ako v rozprávke o kráľovi, ktorý sa chvastal krásnymi šatami, že je nahý a armáda vlastne neexistovala, iba ľudia oblečení v uniformách a poberajúci adekvátne výhody.

Čo bude ďalej, závisí aj od predstáv katarských elít. Ak vznikne naozaj emirát, asi dodajú nejakého princa – napokon monarchie sú stabilnejšie ako republiky a nebude krutý boj o prezidentský post. Môžu vytvoriť štát podobný svojmu (nie je to demokracia, ale je celosvetovo uznávaný). Afganistan však asi nemá podobné prírodné zdroje. Alebo tam existujú utajené ložiská? Čo našli archeológovia a „archeológovia“? Zatiaľ ide zrejme o efektívnu drogovú cestu, ktorú potrebujú európski aj americkí distribútori.

Afganistan nemá more, ale susedí s tromi postsovietskymi štátmi aj s Čínou, no a hlavne s Iránom, a to je dôležitá pozícia. Afganistan by mohol splynúť s Pakistanom, a to by bola možná teritoriálna veľmoc. To však sú predčasné úvahy. Teraz ide o to, ako sa vysporiadať s dobabraným sebavedomím a ako pomôcť Afgancom, samozrejme, ak budú mať záujem. Uvidíme, či koloniálne ego niektorých štátov zostane pokojné. Alebo už má premyslený ďalší demokratizujúci vpád, napríklad na štát pri Floride?

Rastislav Tóth

 

 

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk

 

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.