František Škvrnda: Regionálne voľby vo Veľkej Británii

František Škvrnda 16
10.5.2022 11:02
Čo bude znamenať výrazný pokles podpory konzervatívcov, vedených kontroverzným Borisom Johnsonom?

Vo Veľkej Británii sa konali 5. mája 2022 regionálne voľby. Išlo o voľby do rád (councils), ktoré predstavujú územné administratívno-politické útvary, kde pôsobia orgány regionálnej samosprávy. Boli to „zmiešané“ voľby, lebo v Anglicku sa volila len časť rád, v Škótsku a Walese všetky. V Severnom Írsku sa volil regionálny parlament.

Význam regionálnych volieb pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku netreba ani vo Veľkej Británii preceňovať, lebo v nich je nižšia účasť ako v celoštátnych parlamentných voľbách. Napriek tomu sa výsledkom volieb, v ktorých sa podľa prieskumov preferencií očakával  výrazný pokles podpory konzervatívcov, pripisoval zvýšený význam. Považovali sa za dôležitý „test“ reakcie obyvateľstva na výsledky politiky konzervatívcov B. Johnsona, ktorí jasne  zvíťazili v predčasných voľbách v decembri 2019, keď získali 365 kresiel v 650-člennej Dolnej snemovni.

Nasledujúce riadne parlamentné voľby by mali byť najneskôr v januári  2025. Silnie však nespokojnosť s politikou konzervatívnej vlády po brexite a po prekonaní koronakrízy. Sociálno-ekonomickú situáciu vo Veľkej Británii začali zhoršovať aj dopady energetickej krízy a protiruských ekonomických sankcií. Niekedy sa objavujú, zatiaľ len značne abstraktné, úvahy o tom, či B. Johnson dovládne celý stanovený čas. 

Politicky málo korektné úvahy o dvoch „spojených“ štátnych útvaroch, zhodou okolností v anglo-americkom svete

Na svete sú len štyri štáty, ktoré majú vo svojom oficiálnom názve exaktne uvedený  prívlastok „spojené“ (nepočítame medzi ne také, ktoré sa označujú za federatívne, zjednotené a pod.) Ide o Spojené arabské emiráty, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spojené štáty americké a Spojené štáty mexické.

Dva z nich však svoje mená automaticky spájajú s nadutou výnimočnosťou. Ak sa uvedie Spojené štáty, „každý by mal vedieť“, že sú to Spojené štáty americké (a nie mexické). Mnohých obyvateľov iných amerických štátov, najmä tých, kde nie je oficiálnym jazykom angličtina, to irituje. Lebo USA nie sú celá Amerika. Aj inde vo svete sa spojenie, keď sa „Spojené štáty“ automaticky majú spájať s Amerikou = USA, stretáva čoraz viac s dešpektom.

Ešte arogantnejšie to je so „Spojeným kráľovstvom“. Nejde len o zložitý názov, ktorý sa na nás „vyvalí“, keď máme priradiť prídavné meno k vladárovi tohto kráľovstva. Ak sa pojem prezident Spojených štátov mediálno-politicky považuje za synonymum pojmu prezident USA, tak buďme „poslušní“ a porozumejme mu. Aké však prídavné meno spojiť s hlavou tohto kráľovstva? Slovné spojenie kráľ Spojeného kráľovstva je síce formálne v poriadku, ale ťažko ho uviesť v inej podobe, aby nestratilo svoj význam a okrem toho, kde toto kráľovstvo vlastne je? V Habeši, či inde? A tak sa mediálno-politicky používa pojem britský kráľ (kráľovná), ale „politicky korektne“ sa má hovoriť (písať) o Spojenom kráľovstve.

Ak budeme pokračovať v týchto postmodernistických jazykových hrách, zistíme, že by malo ísť o „veľkobritského a severoírskeho kráľa“. Aby sme sa ale príliš nezamotali, tak celú túto „úvahu“ zakončíme tým, že hoci v názve je Veľká Británia a Severné Írsko, samotná Veľká Británia pozostáva z Anglicka, Škótska a Walesu. Tieto tri časti štátu, ktorý sa rozprestiera na Britských ostrovoch, majú presne vymedzené teritórium a hovorí sa v nich rôznymi jazykmi. Existujú rozdiely ich v politickom-právnom statuse, ale o nijakej federácii či niečom podobnom nemôže byť reči. To však nevadí pri tom, keď rôzni predstavitelia tohto „monarchistického kráľovského reliktu“ arogantne poučujú „zvyšok“ sveta, ako si má usporiadať pomery a čo robiť.

Existuje aj niečo také ako anglická (britská) historická lož. V duchu jej dlhých tradícií B. Johnson spupne odmietal obvinenia z toho, že sa v čase lockdownu uskutočnili v sídle vlády večierky. Polícia vyšetrovala 12 podujatí od mája 2020 do apríla 2021, z ktorých sa na troch mal zúčastniť aj B. Johnson. V apríli tohto roku, keď bolo jasné, že tiež dostane pokutu od polície, sa však „spamätal“ a pred poslancami Dolnej snemovne sa „z celého srdca“ ospravedlnil. Predsa však zaťato ako malý chlapec prichytený pri klamstve ďalej tvrdil, že pravidlá neporušil vedome a rovnako nemal v úmysle ani zavádzať snemovňu. Možno sa to niekomu bude zdať zjednodušujúce, ale možno veriť výrokom tohto a jemu podobných predstaviteľov britskej vlády, napr. aj pri tom, čo tvrdia (fabulujú) o bojoch na Ukrajine? Pri lži nebol ani sám B. Johnson, ani iní politici z kráľovstva prichytení prvýkrát. 

Stručne o výsledkoch miestnych volieb v Anglicku

V Anglicku sa volilo 146 rád (v nedeľu 8. mája o 18.00 neboli ešte zverejnené výsledky volieb v jednej rade). Hlasovalo sa vo všetkých 32 radách v mestských častiach Londýna (1 817 kresiel), kde sa volilo aj 5 starostov. Inde sa volili buď celé rady, ale niekde len ich časť. Súhrnné údaje o voľbách oficiálne neboli nikde uverejnené. Opierame sa o údaje z médií, kde sa niekedy môžu objaviť vzhľadom na zložitosti, popr. odlišnosti volieb aj trochu odlišné údaje – týka sa to najmä Anglicka.

Vo voľbách získali najviac – 2 253 kresiel (o 29 viac) labouristi. Konzervatívci po strate 342 radných disponujú 1 049 kreslami. Najúspešnejšími z hľadisku zisku nových miest boli liberálni demokrati – pribudlo im 191 kresiel a spolu ich majú 711. Zeleným tiež narástol počet kresiel o 61 a celkom získali 114 miest. Predstavitelia miestnych politických subjektov  obsadili 51 miest (o 10 viac). 145 radných (o 27 viac) je nezávislých. V súvislosti s Londýnom sa poukazuje najmä na to, že labouristi získali väčšinu v troch radách, ktoré predtým ovládali konzervatívci – vo Westminstri (vládna štvrť, kde sa im to podarilo prvýkrát od roku 1964, keď tam vznikla samostatná rada), Wandsworthe and Barnete. 

Výsledky miestnych volieb v Škótsku

Škótsko (necelých 78 000 km, necelých 5,5 mil. obyvateľov) má 129-členný parlament. Po  voľbách v máji 2021 je v ňom zastúpených 5 politických strán. Sú to Škótska národná strana (64 kresiel), konzervatívci (31 kresiel), labouristi (22 kresiel), zelení (8 kresiel) a liberálni demokrati (4 kreslá). Tieto strany dominovali aj v regionálnych voľbách.

V terajších regionálnych voľbách sa volilo 32 rád (councils). Status rady majú aj najväčšie škótske mestá Glasgow a Edinburgh.

Svoje postavenie  upevnila Škótska národná strana, ktorá získala spolu 453 kresiel (o 22 viac ako mala doteraz). Druhou najsilnejšou stranou sa stali labouristi s 282 kreslami (o 20 viac). Na tretie miesto klesli konzervatívci, ktorí majú 214 kresiel (stratili 63). Polepšili si aj liberálni demokrati, ktorí získali spolu 87 kresiel (o 20 viac), ako aj zelení, ktorí majú celkom 35 kresiel (o 16 viac). O 15 poklesol počet nezávislých poslancov, resp. z miestnych politických subjektov, ktorých je spolu 152. Tri kreslá zostali neobsadené. 

Vo väčšine rád (27) nie je strana, ktorá by mala nadpolovičnú väčšinu. Určitým paradoxom je, že v 3 radách majú nadpolovičnú väčšinu nezávislí poslanci. V Dundee (štvrté najväčšie škótske mesto) ovládla radu Škótska národná strana a vo West Dunbartonshire to dokázali labouristi.  

Výsledky miestnych volieb vo Walese

Wales (necelých 20 800 km2, asi 3 170 000 obyvateľov) má parlament (Welsh Parliament – po welšsky Senedd Cymru) len od roku 1999 (časť waleských nacionalistov často uvádza, že Wales bol vlastne prvou anglickou kolóniou). Medzi 60 poslancami sú zastúpené štyri strany: labouristi (30), konzervatívci (16), Plaid Cymru (13) a liberálni demokrati (1).

Voľby sa konali v 22 radách, ktoré majú spolu 1 231 radných. Najviac kresiel – 526 – získali labouristi (čo je o 66 viac ako v roku 2017). Na druhom mieste je strana Plaid Cymru s 202 kreslami (o 6 menej). Konzervatívci majú 111 radných (o 86 menej). Liberálni demokrati získali 69 kresiel (o 10 viac). Marginálnou stranou zostali zelení, ktorí majú 8 kresiel. Radných z iných strán a nezávislých sa zvolilo 316 (o 8 viac), 2 kreslá zostali neobsadené. Labouristi majú nadpolovičnú väčšinu v 8 radách (o 1 viac) a Plaid Cymru v 4 (o 3 viac). Konzervatívci stratili väčšinu v jednej rade.

Doplníme, že Plaid Cymru (Waleská strana) je regionálna stredoľavicová stranu, ktorá sa usiluje o dosiahnutie samostatnosti Walesu. 

Historická zmena v zložení severoírskeho parlamentu

K najväčšej zmene v týchto voľbách došlo v Severnom Írsku, označovanom niekedy nepresne aj ako Ulster podľa historickej provincie na severovýchode írskeho ostrova. Tri grófstva historického Ulsteru sú v Írskej republike a šesť z nich tvorí súčasné Severné Írsko (o niečo viac ako 14 000 km2,  asi 1,9 mil. obyvateľov).

Došlo totiž k historicky prvému víťazstvu strany Sinn Féin (voľne preložené My sami) vo voľbách do parlamentu (Stormontu). Hlasovalo za ňu 29,0 % voličov a získala 27 kresiel v 90-člennom parlamente. Hoci má rovnaký počet kresiel ako v predchádzajúcom parlamente, stala sa najsilnejšou stranou. Na druhom mieste je Demokratická unionistická strana s 21,3 % voličov a 25 kreslami (stratila 3 kreslá). Výrazne si polepšila Aliančná strana Severného Írska, ktorú volilo 13,5 % hlasov a získala 17 kresiel (o 9 viac). Ulsterská unionistická strana má 9 poslancov (získala 11,2 % hlasov, stratila 1 kreslo) a Sociálnodemokratická a labouristická strana 8 kresiel (11,9 %, menej o 4 kreslá). Dve strany – Tradičný unionistický hlas (7,6 %) a People Before Profit (Ľudia pred ziskom, 1,2 %) sú zastúpené jedným poslancom, rovnako ako v predchádzajúcom parlamente.

Strany zastúpené v novom severoírskom parlamente možno zjednodušene charakterizovať podľa dvoch kritérií. Odhliadneme od ich zložitej histórie, spojenej s právno-politickými problémami Severného Írska. V rôznej intenzite pretrvávajú od roku 1921, keď sa Severné Írsko oficiálne stalo súčasťou kráľovstva, ktoré potom zmenilo svoj názov na ten, ktorý poznáme aj dnes.

Prvým kritériom je vzťah k spojeniu Severného Írska s Írskou republikou, resp. k zotrvaniu v únii s Veľkou Britániou. Za spojenie s Írskom je jednoznačne Sinn Féin. Mierové zjednotenie presadzuje aj Sociálnodemokratická a labouristická strana. Strana People Before Profit je za referendum o zjednotení Írska. Strany, ktoré majú v názve unionistické, sú za zachovanie spojenia Severného Írska s Veľkou Britániou. Aliančná strana Severného Írska sa síce snaží stáť mimo delenia na nacionalistov a unionistov, ale za súčasnej situácie sa tým de facto prikláňa na stranu zotrvania Severného Írska vo Veľkej Británii.

Druhým kritériom je voľné zaradenie v ľavicovo-pravicovom spektre. K ľavicovým stranám patrí Sinn Féin (často sa označuje aj za radikálnu), Sociálnodemokratická a labouristická strana (má blízko k britským labouristom) a People Before Profit (označuje sa za radikálnu, silne ľavicovú). Strany, ktoré majú v názve unionistické, sú pravicového zamerania. Aliančná strana Severného Írska sa považuje za stredovú liberálnu stranu (má blízko k britským liberálnym demokratom).  

O možných komplikáciách vo vývoji v Severnom Írsku

V zložení parlamentu nedošlo síce k dramatickým zmenám, ale v systéme riadenia a správy, ktorý sa pre Severné Írsko vytvoril v Londýne, to prinesie nové starosti. Dlhoročné komplikácie spojené aj s terorizmom (Írska republikánska armáda, ktorá pôsobila vo viacerých podobách, patrila od 50. rokov minulého storočia k najobávanejším teroristickým organizáciám v západnej Európe), ale aj násilím na strane vlády, v zásade ukončila až dohoda, podpísaná v apríli 1998 v Belfaste. Označuje sa aj za Veľkopiatkovú dohodu. Dohoda bola schválená v referendách v oboch štátoch na írskom ostrove. Jedinou severoírskou stranou, ktorá sa postavila proti dohode, bola Demokratická unionistická strana.

Nové problémy sa prejavili v súvislosti so spormi o britsko-írsku hranicu, ktorá sa po brexite stala vonkajšou hranicou EÚ.

Krátko po zverejnení výsledkov volieb sa len vo všeobecnosti poukazuje na to, že nástup premiéra zo Sinn Féin po vyše storočnej dominancii probritských unionistických strán môže mať pre Severné Írsko spočiatku predovšetkým sociálno-psychologické následky. Status tejto časti kráľovstva to nemôže zmeniť, lebo referendum, potrebné na vystúpenie z neho, je v kompetencii vlády v Londýne a tá sa s jeho uskutočnením ponáhľať nebude (okrem toho silnejú snahy Škótska o osamostatnenie). Vzdialené vyhliadky na zjednotené Írsko sa však priblížili. Nie je vylúčená gradácia vývoja, lebo napätie v štáte môže (nevyhnutne bude?) narastať už aj kvôli spomenutým prehlbujúcim sa sociálno-ekonomickým ťažkostiam. Nakoniec aj správanie kontroverzného B. Johnsona vyvoláva problémy, ktoré zložitú situáciu len viac komplikujú a kritizujú ho aj už aj vo vlastnej strane... 

Viaceré zdroje (aj z radov konzervatívcov) označili B. Johnsona a jeho politiku za príčinu neúspechu vo voľbách. Nechýbali ani hlasy, ktoré viac či menej silne volali po jeho odstúpení z čela Konzervatívnej strany. 

Záverom – v súčasnej situácii sa anglo-americké elity boja  akýchkoľvek zmien doma i vo svete najmä kolapsu jednoty Západu

Svet sa dnes nachádza v zložitej situácii, ktorá môže viesť až k novému historickému prelomu, podobnému, aký nastal po rozpade bipolarity. Časť odborníkov hodnotí súčasné konanie USA, ktorému Veľká Británia „udatne“ sekunduje, ako neadekvátnu snahu dokázať svetu, kto je jeho pánom (alebo aspoň svetovým žandárom).

Potenciál historických zlomov sa vždy kumuluje dlhší čas a keď prepukne, tak môže byť veľmi rýchly. Administratíva starého a čoraz dopletenejšieho J. Bidena (ktorého z pozadia evidentne riadi tzv. hlbinný štát) potrebuje dosiahnuť výsledky, ktorými presvedčí voliča v USA (bez ohľadu na to, čo to vo svete spôsobí) najneskôr do konania „polčasových“ (mid-term) volieb začiatkom novembra. To, čo sa spustilo v protiruských sankciách, sa pomaly obracia aj proti ich tvorcom. Ojedinelí kritici dokonca obrazne hovoria o tom, že tu už nejde len o streľbu do vlastnej nohy, ale sa to začína podobať na ruskú ruletu.

Bude zaujímavé sledovať, ako B. Johnson zareaguje na neúspech konzervatívcov v regionálnych voľbách. Niektoré komentáre dodávajú, že konzervatívci veľa stratili, ale úspech labouristov nebol taký veľký, ako sa očakával. Dá sa predpokladať, že B. Johnson sa zahrá „na mŕtveho chrobáka“. Strach z neúspechu v Londýne (ale aj vo Washingtone) z konania, ktoré pripomína hru vabank, narastá a zakrýva sa silnými výrokmi a gestami, ktoré sú však čoraz drahšie. Navyše nepôsobia ani tak, ako sa to predpokladalo.

Ďalšie dejstvo aktuálnej drámy na medzinárodnom poli môžu znamenať júnové parlamentné voľby vo Francúzsku. Nemusia dopadnúť v prospech E. Macrona, ktorý sa snaží získať silnejšiu pozíciu, najmä v rámci EÚ, ale aj vo svete.

Žiaľ, v aktuálnej situácii predovšetkým v dôsledku konania súčasných západných vodcov, musíme počítať s ďalším hromadením vážnych sociálno-ekonomických problémov vo viacerých oblastiach. Okrem toho sú odborníci (aj vo vydaniach Slova, napr. Ladislav Hohoš), ktorí upozorňujú na nebezpečenstvo pôsobenia tzv. Thukydidovej pasce. Stručne ju možno charakterizovať tak, že keď hegemón stráca svoju vládu, môže siahnuť aj k násilnému (vojnovému) riešeniu situácie.

František Škvrnda

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

 

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk

 

 

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.