Ukrajinská dráma pokračuje

poroshenko smutny
20.4.2019 13:55
Prvé kolo prezidentských volieb na Ukrajine neprinieslo prekvapenie. Do druhého kola postúpila z 39 kandidátov dvojica v jednej z kombinácii, ktoré sa očakávali – V. Zelenskyj (30,24 % platných hlasov) a P. Porošenko (15,95 %). Pomerne vysoká bola pritom volebná účasť – 63,52 %.

Smútok zavládol v tábore prívržencov J. Tymošenkovej (13,40 %), ktorej ani tretí pokus stať sa ukrajinskou prezidentkou, nevyšiel. Dlho bola na čele preferencií potenciálnych prezidentských kandidátov, ale po príchode V. Zelenského – herca, komika a ďalšieho prototypu amatérov a „nepolitických“ uchádzačov o post hlavy štátu – jej popularita začala klesať.

Hoci vo väčšine prieskumov preferencií bola J. Tymošenková do konca kampane na druhom mieste, nakoniec ju vo voľbách predbehol P. Porošenko. Je to odiózny politik bez škrupulí a vyjadrené žargónom „nepriestrelný“. Znovu však znovu dokázal svoje intrigánstvo a priam magickú schopnosť manipulovať značnou časťou ukrajinskej spoločnosti ako aj využívať (zneužívať) pri tom všetko, čo má v prezidentskom úrade k dispozícii.

Nekončiaca ukrajinská dráma s otvoreným koncom, v ktorej sa už roky zápasí s dvomi osudovými problémami – biedou a vojnou na Donbase, má aktuálne – do 21. apríla – malú „medzihru“, ktorou bude druhé kolo prezidentských volieb. Víťaz volieb však získa krajinu v mimoriadne zlej situácii, pričom vo viacerých oblastiach spoločenského života hrozí kolaps.

Ani V. Zelenskyj a vonkoncom už nie P. Porošenko nemali vo svojich programoch rozsiahlejšiu a ucelenejšiu koncepciu riešenia sociálno-ekonomických problémov, ktoré sužujú obyvateľstvo. Podobne ako všetci kandidáti preferovali zmeny v právno-politickej oblasti riadenia štátu (v prípade P. Porošenka to je výsmech Ukrajine). Ich realizácia jednak nie je jednoduchá (štát na Ukrajine je už vyše 25 rokov permanentne reorganizovaný, momentálne najmä dekomunizovaný), jednak automaticky neprinesie také potrebné ekonomické oživenie (to len poradca I. Mikloš, ktorý prispel k zavlečeniu slovenskej ekonomiky do neoliberálneho trasoviska, je s perspektívami ukrajinského hospodárstva spokojný). A tak ukrajinská dráma bude pokračovať novým „dejstvom“ v ďalšom prezidentskom období.

Časť odborníkov považuje však za veľkú devízu V. Zelenského, že do určitej miery pripúšťa možnosť hľadania kompromisov s donbaskými republikami a rozhovory s Moskvou. Ide o predstaviteľa „strany mieru“, ku ktorej sa pred piatimi rokmi hlásil ako kandidát P. Porošenko, ale po nástupe do funkcie na sľuby „zabudol“ a stal sa stúpencom „strany vojny“, a túto pozíciu v kampani vytáčal na najvyššie obrátky. Víťazstvo V. Zelenského v prvom kole sa preto hodnotí aj ako víťazstvo „strany mieru“ a túžby veľkej časti obyvateľov Ukrajiny ukončiť krviprelievanie a normalizovať vzťahy so susednými štátmi.

Momentálne to papierovo vyzerá na víťazstvo V. Zelenského. P. Porošenko hnaný patologickou túžbou po moci, z ktorej aj bohatne, však iste urobí všetko možné aj nemožné pre to, aby sa víťazom stal on. Nikto z ďalších kandidátov, ktorí získali viac ako 1 % hlasov (okrem J. Tymošenkovej ich boli ešte šesť) zatiaľ nevyzval svojich voličov, aby v druhom kole hlasovali za niekoho.

Proti voľbe V. Zelenského v druhom kole vystúpila skupinka národno-demokratickej inteligencie a obviňuje ho z toho, že je „nesamostatným“ projektom oligarchu I. Kolomojského a ľudia nevedia, čo sa za ním (a jeho maskou herca) môže skrývať. Podobnú výzvu skupinka vydala už aj pred prvým kolom – ide teda zjavne o „pomoc“ P. Porošenkovi. Medzinárodným paradoxom je, že za P. Porošenka, ktorý na Západe už beznádejne stratil podporu, sa postavila časť poľskej tlače, lebo ho považuje za záruku pokračovania v rusofóbnej politike.

Priebeh volieb napriek problémom, ktoré vznikli (na druhý deň po voľbách polícia registrovala vyše 2 600 ohlásení o ich porušení a začala 61 trestných konaní v súvislosti s nimi), vážne narušený nebol. Voľby sa považujú za štandardné, zodpovedajúce „západným“ normám, čo konštatovali medzinárodní pozorovatelia a ocenilo sa aj v zahraničí, vrátane EÚ. Ani J. Tymošenková, ktorá po tom, ako sa ocitla na treťom mieste v exit polloch aj pri postupnom uvádzaní výsledkov Ústrednou volebnou komisiou vyhlasovala, že sa na voľby bude sťažovať kvôli narušeniam zo strany P. Porošenka, to však nakoniec neurobila.

Kam povedie Ukrajinu v prípade víťazstva „nepolitický“ kandidát, dnes nikto nevie. Iste pôjde o zmenu, ale komu v zložitých až neprehľadných ukrajinských pomeroch prospeje, je nejasné. Ani prezident „neprofesionál“ nemôže jednoducho, rýchlo a zásadne zmeniť politickú riavu, ktorá si roky vymieľa svoj tok. Len ju usmerňuje v súlade so záujmami síl, ktoré ho riadia.

Niečo naznačuje už to, že v mene V. Zelenského vystupuje poradca O. Daniljuk. V minulosti pôsobil roky zahraničí najmä vo finančnom sektore vo Veľkej Británii. Bol poradcom premiéra J. Jechanurova a prezidenta V. Janukovyča. Od roku 2014 zastával funkcie v aparáte prezidenta P. Porošenka a od apríla 2016 do júna 2018 bol ministrom financií Ukrajiny. Z funkcie odišiel kvôli sporu s premiérom V. Hrojsmanom v personálnych otázkach pri obsadzovaní pozícií na ministerstve.

Na Ukrajine je za posledných päť rokov možné takmer všetko, pričom väčšina z toho má negatívne dopady, či už vnútro- alebo zahraničnopoliticky. Zatiaľ to vyzerá tak, že v súvislosti s prezidentskými voľbami k ničomu dramatickému nedôjde, lebo nová nestabilita a chaos na Ukrajine by sa premietli aj do regiónu a mali dopady aj na Slovensko.

Počkajme si, čo prinesú výsledky druhého kola a čo sa zmení potom. Aktuálnu politickú mapu Ukrajiny na jeseň dokreslia ešte voľby do parlamentu.

František Škvrnda

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

 

(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 13 – 14/2019 a na portálu Nové slovo)

 

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk

 

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.