Eduard Šebo: Niekoľko kritických poznámok k pani Merkelove...

merkelová přísná
23.9.2017 14:14
Blížiace sa parlamentné voľby v Nemecku sú ostro sledované, pretože ich výsledok by mohol významne ovplyvniť politiku EÚ i celkovú globálnu politickú situáciu vo svete.

Na jednej strane vystupuje úspešný nemecký motor Európskej únie a jeden z najúspešnejších hospodárskych hráčov sveta a na strane druhej kancelárka Merkelová so svojimi politikami, ktoré začínajú poškodzovať nielen Nemecko, ale aj EÚ.

Kancelárka si svojou ústretovou politikou voči migrantom veľmi pohoršila u nemeckej verejnosti a rozdelila spoločnosť na dve skupiny, z ktorých každá vidí iné východisko z tejto situácie.

Autorka migračnej krízy ako špecifickej politiky nemení zásadne svoj postoj k migrácii ani s odstupom dvoch rokov a ani z jej predvolebných vystúpení nebadať zmenu.

Prečo sa pani Merkelová rozhodla pre túto kontroverznú politiku, prečo tak rýchle a prečo odmietla konzultovať tento svoj projekt s politikmi doma i v EÚ, zostane zrejme jej osobným tajomstvom.

Podľa môjho názoru jej pozvanie miliónov (netýka sa iba tých, ktorí už prišli do EÚ, ale aj tých, ktorí sú ešte doma) je výsledkom jej dvoch osobných motívov:

1. Pani Merkelová uverila médiám, že je svetovou političkou a najsilnejšou ženou planéty. Uvedomovala si však, že nemá svoju vlastnú špecifickú politiku, ktorá by bola spojená iba s jej menom a ktorá by jej mohla zaručovať, že sa dostane do Panteónu svetových politikov.

2. Predpokladám, že pani Merkelová musí vnútorne ťažko niesť, keď jej úspešná krajina je stále spájaná s hrôzami 1. a 2. svetovej vojny a holokaustu. Rovnako svetová politička musí určite upadať do depresie, ak ju niekde v krajinách dvadsaťsedmičky maľujú s fúzikmi...)

Môže sa jej zdať, že slobodnou migráciou by sa Nemecko, ako i EÚ mohli stať inou pestrou krajinou, zloženou z rôznych identít a kultúr. Ak by sa to podarilo, už nikdy a nikto by nemohol môcť spájať túto krajinu s jej nepríjemnou minulosťou.

Volá až po takých zmenách, ktoré by viedli k zániku dnešnej podoby Nemecka, ako aj všetkých európskych národov, ktoré tiež majú z minulosti vlastné maslo na hlave. Ak sa Nemecko i EÚ chcú zbaviť svojej minulosti, musia prejsť radikálnou zmenou, založenou na vytrhaní všetkých svojich koreňov a na zmene vlastnej identity. K tomu jej majú slúžiť aj všetky nové politiky EÚ.

Oba tieto osobné aspekty sú asi kľúčom k odhaleniu motívov na odštartovanie jej migračnej politiky.

Myslím si, že jej výzva k beztrestnému prekročeniu Schengenu zo strany utečencov nebola spontánna a nebola založená iba na solidarite k blížnemu. Primárne bola fundovaná osobnostnou štruktúrou pani kancelárky, ako aj novými politikami EÚ.

Som presvedčený, že svojou novou politikou chcela dovŕšiť rad existujúcich problematických politík EÚ, ktorými sú: ľudské práva, politická korektnosť, podpora minorít a gender politika.

Zmyslom týchto politík je vytvoriť nového, iného, akéhosi únijného človeka, akéhosi „homo eurouniens“.

Takýto človek bude zbavený všetkých folklórnych a archaických vlastností, akými sú národ, rodina, náboženská príslušnosť a môže byť problematizovaná aj jeho fyzická identita. Odstránenie týchto vlastností je predpokladom vytvorenia jednotnej, globálnej kultúry, ktorá sa bude vyznačovať inakosťou a pestrosťou. Na čele tejto svetovej avantgardy bude Nemecko a celá EÚ!

Migračná politika pani Merkelovej je preto plne konzistentná s dnešnými novými politikami EÚ a logicky i hodnotovo tam patrí.

Jej pozývací model, ako základný impulz migračnej krízy, nemohol nič vyriešiť, pretože nemala záujem riešiť jej príčiny.

Pani Merkelová neprotestovala pri bombardovaní krajín Stredného východu niektorými členskými krajinami EÚ, ktoré sa podieľali na vyvolaní deštrukcie a krízy v tejto oblasti. Ako politička musela rátať so závažnými dôsledkami aj pre EÚ.

Jej humanitárne gesto vytvára dojem, že je schopná solidarizovať sa s trpiacimi ľuďmi iba vtedy, keď bezprostredne stoja za našimi dverami. Keď sa to odohráva tisícky kilometrov mimo nás, je aj mimo jej záujmu a jej solidarity.

Nevyriešila ani osudy „pozvaných“, ktorí budú musieť byť odsunutí do svojich krajín, pretože ich očakávania boli nereálne. Napriek tomu bude tento bohumilý skutok stáť ročne nemeckých daňových poplatníkov iba v priamych nákladoch 20 miliárd eur.

Nevyriešila ani zlú populačnú politiku Nemecka a ani integráciu tých, ktorí doňho prišli.

Skutočnosť, že zrušila celú legislatívu vstupu do EÚ, preukázala, akou hrozbou môže byť nielen pre Nemecko, ale aj pre všetkých členov dvadsaťsedmičky. Takýto spôsob rozhodovania musí byť v demokratickej spoločnosti vylúčený, ak nechceme robiť paralely s bývalými rozhodnutiami v Kremli.

Nemecko ju dnes v podstate nepotrebuje, ba som presvedčený, že ona ho už iba obmedzuje svojimi strnulými a nerozvážnymi rozhodnutiami. Ukážkou jej „mimoriadnych schopností a prezieravosti“ je aj to, ako dokázala z jednej katastrofy vo Fukušime vyvodiť potrebu zastaviť všetky jadrové elektrárne v Nemecku.

Mediálne predstavovanie pani Merkelovej ako najvplyvnejšej ženy a svetovej političky je v skutočnosti možné iba na základe plnej nemeckej štátnej kasy a na jej rozhodnutí, komu z nej dá, alebo nedá.

Možno sa to bude zdať niekomu príliš príkre a presahujúce všetky rámce slušnosti, keď ju prirovnám ku severokórejskému tlstému Kimovi.

O tomto človeku by svet ani nevedel, ak by nevlastnil zbraň, ktorá môže ohroziť stabilitu sveta. Keďže nevieme, či niečo aj napísal, je ťažko posúdiť jeho intelektuálne schopnosti. Že sa v politike vie pohybovať, však dokazuje aj to, že dal zastreliť svojho strýka, ministra obrany. Jeho sila pramení len z toho, že vedľa neho stoja jadrové rakety. Iba kvôli tomu s ním svet rokuje a iba preto si všíma tlstého Kima.

Podobnosť oboch spočíva v tom, že ich sila nevyplýva z ich osobnej charizmy a intelektuálnych schopností, ale z toho čím disponujú. Pani Merkelová s naplnenou štátnou kasou a tlstý Kim s jadrovým kufríkom.

Talent oboch spočíva iba v tom, že sa k týmto pozíciám dopracovali. Samozrejme, rozdiel v metódach je taký veľký ako rozdiel medzi Nemeckom a Severnou Kóreou.

Pani Merkelová podľa môjho názoru nemá žiaden vnútorný politický program. Jej programom je iba udržanie si svojich funkcií a moci, a to za pomoci jej poslušných a oddaných spolupútnikov.

Jej pravá či ľavá orientácia je závislá iba od jej politických ambícií, volebných preferencií a médií. Diskusia, či je skôr konzervatívnym politikom alebo liberálom, je preto márna.

Pani Merkelová sa z pohľadu prispaných Nemcov a väčšiny občanov EÚ ukazuje ako poľutovaniahodný a nebezpečný človek.

Jej majstrovstvo a talent, čo jej nemožno uprieť, však nie je vo vedení Nemecka a EÚ, ale v schopnosti vyvolávať a organizovať vnútrostranícke boje.

Jej schopnosť odstraňovať, uvoľňovať, presúvať, vymieňať... svojich oponentov na jednej strane a posúvať, odporúčať a menovať ich do vyšších funkcií, ktorí sú jej stopercentne oddaní a lojálni, je to, čo robí z pani Merkelovej veľkú političku. Toto sú jej hlavné prednosti, ktorými dokáže vytvárať zdanie nenahraditeľnosti a neotrasiteľnosti.

Talent pani Merkelovej sa však plne mohol rozvinúť predovšetkým vďaka Veľkým koalíciám, kde najväčší politickí rivali a nepriatelia sa po skončení volieb dohodnú na ukončení sporov a medzistraníckych vojen a rozdelia si v krajine moc.

Vďaka tomuto typu politiky sa jej podarilo spacifikovať aj menšieho koaličného partnera SPD a tak ukončiť jeho veľké ambície.

Najprv pomohla SPD tým, že povolala do svojej vlády na funkciu ministra zahraničia neobľúbeného predsedu SPD pána Gabriela.

Za túto ústretovosť SPD príjme oddaného človeka pani Merkelovej z Bruselu, pána Martina Schultza. Sociálna demokracia na jej odporúčanie ho takmer jednomyseľne (s výnimkou jedného hlasu) zvolí za predsedu strany.

Pani Merkelová vyriešila touto personálnou rošádou niekoľko problémov.

Zbaví Brusel nespočetnekrát kritizovaného a okukaného svojho pomocníka pána Schultza a pomôže mu k významnému politickému postu v Berlíne, kde môže opäť očakávať jeho stopercentnú podporu. Výhodou tejto personálnej hry je nielen to, že zbaví Brusel jedného neobľúbeného funkcionára SPD, ale najmä to, že ho dostane za hlavného súpera v nemeckých parlamentných voľbách.

Neobľúbený knihovník bez maturity, ktorý môže byť po celý život vďačný a zaviazaný pani Merkelovej za post v EÚ, v zásade tým prijal aj úlohu, aby volebný zápas s ňou prehral.

Tento scenár pani Merkelovej je postavený na jej viere, že Nemecko by sa muselo zblázniť, keby odmietlo ju a dalo prednosť Martinovi Schultzovi.

Dokonca ho v uplynulých dňoch tak ponížila, že dvakrát sa odmietla s ním stretnúť v televíznom dueli. Má to svoju logiku! Je to zbytočné, keď je jasné, že „Nemecko nemá inú alternatívu!“.

Z pohľadu nastávajúcich volieb sú to chytré rozhodnutia, ktoré aj rozhodnú o ich výsledku.

Fakt, že takáto politika je zradou a podvodom na občanovi, však nie je v centre pozornosti pani Merkelovej.

Oslabovanie demokracie vytváraním Veľkých koalícií je začiatok premeny celého politického systému. Ide o premenu pluralitnej demokracie na systém „jednej strany“, kde niet porazených a kde sú iba víťazi. Samozrejme, tí najsilnejší.

Jediný, kto v tejto hre prehrá je volič – občan.

Žiaden koaličný partner nemá záujem o otváranie prípadných káuz a problémov, pretože by tým ohrozoval seba samého.

Základom vládnutia Veľkých koalícií sú dohody a vysoký stupeň tolerantnosti pri politických či trestných prešľapov svojich koaličných partnerov.

Veľká koalícia je aj tým, čo umožňuje pani Merkelovej rozvinúť svoj personálny talent v hrách na politickej šachovnici Nemecka.

Zahraničnopolitické vstupy pani Merkelovej takisto potvrdzujú, že nemôže byť lídrom Nemecka, a tým ani svetovou političkou.

Odchod Veľkej Británie z EÚ a rovnako i neprijatie Turecka do EÚ sú pozitívne kroky, pretože ani jeden z nich tam nepatrí. Každý síce z iných dôvodov, ale je dobré, že takáto situácia nastala.

Konflikt s krajinami V4 je však úplne zbytočný a pre EÚ môže byť iba deštrukčný.

Pre pani Merkelovú tieto problémy nie sú výsledkom jej zámerov, ale skôr osobným zlyhaním.

Jej podpora posúvania NATO k ruským hraniciam, prevzatie Ukrajiny do politickej správy EÚ, neustále predlžovanie ruských sankcií ukazuje, že zahraničnopolitické otázky nie sú jej silnou stránkou a rada to nechá na spojencov.

Silný a nedemokratický tlak pani Merkelovej na uzatvorenie Transatlantickej zmluvy medzi USA a EÚ skôr potvrdzuje, že vo svojich zahraničnopolitických rozhodnutiach nie je celkom autonómna.

Nemecko sa v nedeľu 24. septembra podľa všetkých prieskumov rozhodne dať hlas pani Merkelovej, a tak ju štvrtý raz ju ustanoví za kancelárku.

Možno diskutovať a pochybovať o mojich hodnoteniach niektorých politík pani Merkelovej, o čom však nemožno pochybovať je to, že pani Merkelová je plne konzistentná v službe Nemecku.

Pani Merkelová svoju politickú kariéru začínala ako funkcionárka v FDJ.

Vieme, v akých rozporoch musela vyrastať východonemecká mládež, ktorá bola ubezpečovaná, že NDR je pokrokovejšia ako revanšistické Západné Nemecko.

Duchovná konfrontácia s jej rodinou (otec protestantský kňaz) a materiálne zrovnávanie mercedesu a trabantu, na ktorý bolo potrebné 10 rokov čakať, muselo zanechať stopy na jej vnímaní sveta.

Revolučný zápal pre zmenu sveta a vytvorenie nového človeka jej však zostal.

Nie je to už síce volanie na barikády a ani po drastických formách prevýchovy prispaných Nemcov, ktorí sa odmietajú prispôsobiť.

Revolučnými bunkami sa dnes stávajú právnické kancelárie, ktoré chcú tieto ciele dosiahnuť zmenami zákonov, alebo, ako to urobila pani Merkelová pri vyvolaní migračnej krízy, ich zrušením.

Legalistická revolúcia a fabrikovanie nových zákonov na rozširovanie práv a nárokov indivídua však môže viesť EÚ k otrasom, ktoré nemusí prežiť.

Myslím si, že rozpory medzi jej idealistickými projektmi a realitou sú u pani Merkelovej stále prítomné a ovplyvňujú jej život dodnes.

Keďže volebná procedúra nemeckých volieb bude isto iste demokratická a slobodná, tak mi nič iné nenapadá, iba zaželať pani Merkelovej k víťazstvu ošúchanou frázou „Tak nám Pán Boh pomáhaj!“

Eduard Šebo


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Komentáře

Dona

My, naivní, sme si po 89´mysleli, že demokracia je vláda ľudu. Každý deň sa však presviedčame, že je to lídrokracia - vláda jedného lídra v štáte, jedného lídra v Európe. Zvestovatelia už ohlasujú príchod Merkel, ako lídra EÚ. Ďalší odborníci z radov poslancov a politikov sa tešia, že po voľbách v Nemecku sa konečne začne rekonštruovať EÚ - samozrejme podľa ich predstáv. Veľmi rýchlo zistia, že je to podľa predstáv pani Merkel. Aj Macron, ako prezident a líder druhého najväčšieho štátu EÚ čaká na nemecké voľby! I on potvrdzuje, že Nemecko na čele s Merkel, bude lídrom Európy....

Žiaden líder nemôže splniť želania všetkým. Vždy to musí byť na úkor niekoho. Platí to obzvlášť v parlamentnej demokracii.

 

 

Miloslav

Důvod proč si opakovaně volí Merkelovou:


„S vírou a optimálně volenými slovy
lze přemisťovat i největší hory,
ten kdo umí, ten může krátce řečnit
a zdánlivě nemožné může uskutečnit.“
Jinak lapidárně řečeno: „Myšlenka může mít větší moc než ten největší balík peněz.“
Odkaz na celý článek – http://miloslav7.blogspot.cz/2015/01/otevreny-dopis-vsem-lidem-na-planete.html