Globálne súvislosti vojny na Ukrajine

skvrnda
28.11.2014 07:18
Rok trvajúca ukrajinská kríza dokazuje, že nejde o spontánne vzniknuté udalosti, ktoré časť médií a politikov označuje dokonca za revolúciu. A nejde ani o masové hnutie obyvateľov Ukrajiny, ale o akciu pomerne úzkej a vyhranenej časti jej politických síl.

Nepodpísanie asociačných dohôd s EÚ vládou N. Azarova sa stalo síce podnetom na rozbehnutie protestnej akcie, s čím mala vtedajšia ukrajinská politická opozícia podporovaná Západom už skúsenosti. Protestné zhromaždenia na konci novembra 2013 však boli v prvom rade vyjadrením nespokojnosti ukrajinského obyvateľstva s politikou „národných“ elít.

Už na začiatku protestov došlo k zasahovaniu zo zahraničia, ktoré nekonzistentným a chaotickým spôsobom trvá podnes. Protesty v Kyjeve vznikli neočakávane (možno aj skôr, ako sa to niekde plánovalo) a protagonisti farebných revolúcií, medzi ktorými sú aj osoby z niektorých slovenských mimovládnych organizácií sponzorovaných zo západných zdrojov, najmä z USA, chceli využiť situáciu; museli však improvizovať.

Udalosti v Kyjeve sa takmer tri mesiace podobali patovej šachovej partii. K zlomu došlo vo februári 2014 po podpísaní dohody medzi ukrajinským prezidentom, opozíciou a ministrami zahraničných vecí Francúzska, Nemecka a Poľska, ktorá bola vzápätí porušená. V. Janukovyč urýchlene opustil Ukrajinu a porušením ukrajinských zákonov a ústavy sa dostala k moci nová garnitúra vodcov.

Postupne sa vytvoril sústredený tlak USA na ovplyvňovanie vývoja na Ukrajine v politickej a bezpečnostnej oblasti. Toto úsilie je doplnené aj aktivitami Medzinárodného menového fondu s aktívnou účasťou finančných kruhov Spojených štátov. Aktivity USA zmeniť pomery na Ukrajine sledujú najmä posilnenie ich ekonomickej pozície v regióne na úkor Ruskej federácie, ale aj Európskej únie. Nedá sa zbaviť dojmu, že za všetkým sa skrýva úsilie aj touto cestou tlačiť na EÚ pri rokovaniach o Transatlantickej dohode o obchode a investovaní.

Nová kyjevská vláda vydala hneď po uchopení moci viacero protiruských vyhlásení a zmenila niektoré zákony, čo vyvolalo medzi ruským obyvateľstvom Ukrajiny oprávnené obavy. V reakcii na referendum a následné pripojenie Krymu k RF kyjevská vláda začala „antiteroristickú operáciu“, hoci na Ukrajine nedošlo k teroristickým útokom. Situácia vyústila do občianskej vojny.

K zosilneniu operácie, ktorá sa podobá trestným výpravám kolonizátorov a okupantov z minulosti, došlo po nástupe P. Porošenka do funkcie prezidenta. Aj po parlamentných voľbách, v ktorých vyhrali prozápadné sily, môže dôjsť k porušeniu prímeria a obnoveniu vojenských operácií Kyjeva na juhovýchode Ukrajiny a nie je vylúčená ani ich eskalácia.

V západných médiách a aj na Slovensku sa o situácii na Ukrajine informuje jednostranne. Britský politológ, odborník na Rusko a východnú Európu R. Sakwa z Kentskej univerzity pre RIA Novosti povedal, že „ukrajinská kríza je lokálny, európsky problém, ktorému rozumnejšie vedenie mohlo predísť. Ale EÚ má vedenie katastrofálne a USA tiež, najmä v State Departmente“. Ukazuje sa, že cieľom zasahovania Západu nie je riešenie problémov obyvateľstva alebo upevnenie štátnosti Ukrajiny, ale čosi iné.

Zasahovanie USA na Ukrajine je spojené aj s úsilím o destabilizáciu situácie v juhovýchodnej Európe, najmä o vyvolanie chaosu v priestore štátov na území bývalého ZSSR. Z týchto dôvodov je už dlhodobo destabilizované Gruzínsko a zosilňuje sa zasahovanie v Moldavsku.

Sociálno-ekonomická situácia Ukrajiny sa zhoršuje, prehlbuje sa kríza a hrozí bankrot štátu. Vízie o rýchlej európskej či atlantickej integrácii sa rozplynuli. Bola síce schválená dohoda o asociácii k EÚ, ale čo to znamená, možno ilustrovať na príklade Turecka, s ktorým ju uzavreli ešte v roku 1964 Európske spoločenstvá. Prijatie Turecka do EÚ však nie je v dohľadne a čoraz viac sa objavujú názory, že k nemu asi vôbec nedôjde.

Podpora členstva Ukrajiny a Turecka v EÚ má ešte jednu spoločnú črtu, aj keď je medzi nimi polstoročný odstup. V oboch prípadoch patria sú ich horlivým zástancom USA. V minulosti malo Turecko (najmä ako člen NATO) pre USA iný význam ako dnes. Na plány i záujmy Washingtonu má teraz oveľa väčšiu hodnotu politicky, ekonomicky aj vojensky Ukrajina.

Otázka je, dokedy bude Ukrajina v tejto pozícii pre USA príťažlivá. Vzhľadom na upadajúcu medzinárodnú (ekonomickú, politickú i vojenskú) silu a dlhodobú vnútropolitickú krízu Spojených štátov sa ich možnosti zužujú, ale stále uskutočňujú politiku „organizovaného chaosu“, ktorá síce nič nerieši, ale oslabuje, najmä ekonomicky, súperov USA.

Washington sa preto nevzdáva úsilia o tlak na politickú a ekonomickú elitu druhých štátov aj s využitím možností svojich spravodajských služieb. V týchto podmienkach štáty EÚ podporujú ničím neopodstatnenú politiku sankcií proti Rusku aj keď škodia svojim záujmom. To však podrýva existujúci systém európskej bezpečnosti a destabilizuje celý kontinent.

František Škvrnda

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 41 – 42/2014 a na levicovém portálu Slovo. Publikujeme se souhlasem autora a v rámci spolupráce s portálem Slovo. 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Komentáře

rezjir10

Z dlouhdodobého hlediska je navíc nebezpečné, že dojde při ponechání Ukrajiny "před branami EU" k odklonu obyvatelstva od evropských hodnot, tak jako se to stalo v Turecku.