Ľuboš Blaha: Tri mýty o ruských trolloch

lubos blaha
12.4.2015 18:01
V poslednom čase sa prestalo hovoriť o Rusku, Ukrajine, Kryme či Donbase. Nenávisť voči Rusku sa dnes šíri inak: útočí sa na tých, ktorí odmietli nenávidieť Rusko. Odštartoval to zhruba pred mesiacom prezident Andrej Kiska, keď na návšteve centrály NATO hovoril o propagandistickej vojne Ruska na Slovensku. Odvtedy nepočúvame nič iné, len že sme všetci ruskí trollovia, agenti, putinovci a nepriatelia Európy... Taktika je jasná: chcú kritikov vylúčiť z diskusie, dať im punc extrémistov, bláznov a zradcov... Pomáhajú si najmä troma príšerne hlúpymi mýtmi.

Hanbi sa za svoj názor!

Hon na čarodejnice prebiehal aj pred Kiskovou návštevou NATO, ale vďaka Kiskovi získal punc oficiálnosti. Posvätila ho sama hlava štátu – ako taký vrchný inkvizítor. Odozva sa dostavila raketovou rýchlosťou. Odvtedy sa pravicové médiá s grotesknou usilovnosťou venujú paranoidnému stredoškolskému učiteľovi Smatanovi, ktorý za každým alternatívnym názorom šípi ruských agentov; Hríb a Havran ostošesť píšu oslavné ódy na NATO a všetkých, čo majú iný názor, označujú za ruských „trollov“; téme ruskej hybridnej vojny sa jednostranne venujú všetky médiá hlavného prúdu, počnúc bulvárom a končiac verejnoprávnou (!) televíziou. Aký to má celé zmysel?

Proamerické médiá a politici pochopili zrejmý fakt: drvivá väčšina Slovákov nechce vojnu, nechce tu mať vojakov NATO, nechce provokovať Rusko, nechce vnímať Rusko ako nepriateľa; a len drvivá menšina fanaticky máva vlajkami Ukrajiny, zbožňuje USA, oslavuje NATO a nenávidí Rusko. Čo s tým? Recept je jasný: treba vytvoriť mediálnu atmosféru, v ktorej sa človek bude hanbiť za to, aký má názor. O to ide, taký je cieľ. Slúžia na to predovšetkým tri mýty.

Prvý mýtus: Si extrémista!

Po prvé, keďže americký imperializmus odmieta nielen väčšina rozumných, mierumilovných ľudí na Slovensku, ale aj niektorí pravicoví extrémisti, neofašistické strany či blázniví konšpirátori, treba vytvoriť dojem, že každý, kto nešíri nenávisť voči Rusku, musí byť takisto pomýlený ako neonacisti.

Samozrejme, je to hlúposť. Nie len preto, že takýmito argumentmi sa pokrytecky oháňajú práve tí, ktorí tolerujú krajnú pravicu (!) v ukrajinskej vláde a armáde (počnúc Pravým sektorom, končiac politikmi, ako je Ľaško), ale aj preto, že tento typ argumentu dáva na roveň Olofa Palmeho a Leonida Brežneva, lebo obaja odmietali americký imperializmus vo Vietname, prípadne Pol-Pota a Martina Luthera Kinga, lebo obaja tvrdo kritizovali kapitalizmus. Absurdné!

Hodnoty sú viac než malomeštiactvo

Tento druh pseudoargumentov obsahovo nič neponúka, iba sa u nositeľov určitého názoru snaží vyvolať pocit trápnosti. V slovenských pomeroch to znamená, že sa ľudia, čo chcú mier, majú cítiť trápne za to, že spolu s nimi chcú mier aj tí, čo čítajú konšpiračné plátky ako Zem a vek, zatiaľ čo „morálnymi hrdinami“ majú byť rusofóbi, ktorí zdieľajú svoje názory s ultrapravičiarmi z konšpiračných plátkov ako SME, Denník N či .týždeň. Bravó!

Pointa je, že na oboch stranách sporu nájdete aj extrémistov, polobláznov, hlupákov tak ako všade, ale ľudí nemožno hádzať do jedného vreca, veď to práve robili fašisti. Nie je podstatné, kto iný má postoj ako je náš vlastný – takto rozmýšľajú len malomeštiaci. Podstatné je udržať si svoj vlastný, mierový postoj, mať pevné hodnoty a mať lepšie argumenty. Iba tak sa dá viesť civilizovaná diskusia a hľadať pravda.

Druhý mýtus: Si nepriateľ Európy!

Druhý mýtus odráža skutočnosť, že aktuálne postoje Európskej únie voči Rusku nie sú európske, ale skôr americké záujmy. Pointa je, že z každého, kto na tento fakt upozorňuje, treba vytvoriť nepriateľa Európy, odporcu integrácie, ničiteľa západných hodnôt.

Aj tento argument je hlúpy. Ak niekto kritizuje Európu za to, že sa správa ako americký mopslík, robí to práve preto, lebo chce, aby Európa bola rozumnejšia, sebavedomejšia a lepšia, než je v súčasnosti. Kritika Európy neznamená nenávisť voči Európe. Heslo „buď si s nami, alebo proti nám“ je určite zmysluplné v neonacistických tamtamoch, ale v racionálnej demokratickej diskusii nemá miesto.

Byť mopslíkom Washingtonu predsa nie je európske

Ak by sme prijali tézu, že spolu s kritikou konkrétnej politiky odmietame aj legitimitu jej nositeľov, potom by kritika aktuálnej slovenskej vlády vlastne znamenala, že kritik nenávidí Slovensko a nechce slovenskú štátnosť. Analogicky ide o to isté. Takéto skratky sú, pochopiteľne, nezmyslom, rovnako ako je nezmyselný aj mýtus, že kritika Európy za jej sankčnú vojnu voči Rusku automaticky znamená, že človek Európu nenávidí.

Dnes na Slovensku neprebieha huntingtonovský konflikt civilizácií, kde by proti sebe stál Západ a Rusko. Dnes tu prebieha konflikt s vojnovými štváčmi, ktorí nenávidia Rusko tak veľmi, že riskujú jadrovú vojnu. Obhajobou mieru a dialógu s Ruskom sa nikto neotáča chrbtom Európe, práve naopak – ľudia chcú, aby sa Európa správala sebavedomo a nie ako mopslík Washingtonu. Nejde o boj proti Európe, ale o boj za lepšiu Európu.

Tretí mýtus: miluješ Putina!

Tretí mýtus je využívaný azda najčastejšie: podľa neho musí byť každý, kto odmieta nenávisť voči Rusku a kto bojuje za mier, vášnivý fanúšik ruského prezidenta Putina a jeho režimu. Je úplne jedno, že v spore o Ukrajinu ide o geopolitický zápas dvoch veľmocí, ktorý nemá nič spoločné s obhajobou toho či onoho režimu: z ľudí, čo Rusko nepovažujú za nepriateľa, treba urobiť Putinových nohsledov.

Do tretice: absolútna hlúposť. Poznám veľa ľudí, ktorí Putinov režim z duše neznášajú kvôli tomu, že je konzervatívny, náboženský, autoritatívny a kapitalistický. Ale zároveň vedia, že Rusko tento spor so Západom nezačalo a iba sa bráni. A ak niekto chce mier, nemusí byť oddaný fanúšik Putina, aby vedel, že bez dohody s Ruskom žiaden mier nebude.

Odporcovia vojny v Iraku milovali Saddáma?

Vtipná je na tom iná vec: dnes už s výnimkou Mikuláša Dzurindu nikto na svete nepochybuje, že vojna v Iraku bola čírou agresiou zo strany USA, a že išlo o porušenie medzinárodného práva. Ale z pohľadu „tretieho mýtu“, ktorý práve rozoberáme, bol útok na Irak správnou vecou: ak by niekto tvrdil opak, vlastne tým len ukazuje, že je oddaný fanúšik diktátora Saddáma Husajna. Logika nepustí. Ak sú odporcovia (zatiaľ sankčnej) vojny voči Rusku milovníci Putina, potom odporcovia americkej vojny voči Iraku boli milovníci Saddáma. A odporcovia bombardovania Belehradu museli milovať Miloševiča, odporcovia západnej agresie v Líbyi museli milovať Kaddáfího a tak ďalej.

Samozrejme, takáto logika je absurdná: americká armáda by podľa nej mohla bombardovať prakticky hociktorý štát na Blízkom východe, pretože vždy by sme na tamojších režimoch našli niečo, čo sa nám nepáči. Zbombardovať by sme mohli polovicu Afriky a Ázie. A keby niekto cekol, tak by sme ho označili za milovníka diktátorov. Takto to však nefunguje. Ak niekto odmieta vojnu, nie je to z lásky k Putinovi ani k Saddámovi. Odmieta ju preto, lebo si váži určité hodnoty a je presvedčený, že stabilita, mier a rovnováha je vždy lepšia ako rozvrat, chaos a vojna. Nie je na tom nič zložité.

Prezident proti vlastným občanom

Desí ma, že na Slovensku sa každý, kto nevníma Rusko ako nepriateľa, dostal pod paľbu kritiky, že je extrémista, konšpirátor, odporca Európy či putinovec. Desia ma takéto skratky, desí ma takéto vymývanie mozgov. Že takéto niečo šíria pravicové plátky, to ma nijako zvlášť neprekvapuje. Že im pri tom asistuje verejnoprávna televízia, to už je vážnejší prešľap. Ale to, že tento hon na čarodejnice spustil sám prezident republiky Kiska, to je ten najabsurdnejší počin v dejinách demokracie.

Andrej Kiska v centrále NATO pred mesiacom vyhlásil, že akýkoľvek alternatívny názor na Západe je potrebné spájať s informačnou vojnou Ruska a že ak má niekto iný názor, ako si želá NATO, takýto názor nemôže byť autentický a musí byť umelo vyvolaný Rusmi. Prezident tým nepriamo vyzval k potlačeniu slobodnej diskusie. Každý, kto myslí inak, bude odrazu podozrivý z toho, že vo vojne stojí na strane „nepriateľa“.

Previniť sa iným názorom... Je to tu zas!

Kiskovým vyhlásením došlo k pokusu o legitimizáciu totalitného útoku na slobodu slova a slobodu myslenia. Nielen politici, ale aj bežní občania, ktorí si dovolia mať iný názor, ako je propaganda Západu, majú byť automaticky spájaní s tým, že sú agenti nepriateľského režimu, milovníci Putina, piata kolóna, zradcovia, trollovia a podobne. Snažia sa tak eliminovať každého, kto má iný názor, a teda predovšetkým radikálnejšiu ľavicu, alterglobalistov, komunistov a ďalších „nepriateľov režimu“.

Z nepriateľstva voči Rusku sa stáva náboženstvo a každý kritický hlas voči establišmentu začína byť považovaný za herézu. Kiskove slová spred mesiaca v centrále NATO naznačili, že ide do tuhého. Západ si vytvoril „strašiaka“, proti ktorému sa ide „brániť“: to už tu v dejinách párkrát bolo a vždy sa to končilo totalitou. Od Kiskových slov prebehol mesiac a kampaň proti „ruským trollom“ je v plnom prúde. Sme vinní, lebo máme iný názor... Toto nemôžeme tolerovať.

 

Autor je poslancem Národní rady Slovenské republiky za stranu Smer.

 

 

Publikujeme v rámci spolupráce se slovenským levicovým portálem Nové slovo.

 

 

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.