Branislav Fábry: Hanebná olympiáda 2026 ...

Diskriminačné pravidlá pre „podľudí“

Ako je známe, Medzinárodný olympijský výbor (MOV) povolil na ZOH 2026 v Miláne účasť len malému počtu športovcov z Ruska a Bieloruska, aj to pod neutrálnou vlajkou. Taktiež ale platí, že mnohí športovci, ktorí by inak kvalifikačné podmienky splniť dokázali, boli a priori vylúčení. Totálny zákaz platí pre všetky kolektívne športy a v ostatných prípadoch závisí posudzovanie od príslušnej športovej federácie, ktorá môže, ale nemusí Rusom a Bielorusom umožniť účasť na kvalifikačných podujatiach. Obzvlášť reštriktívna voči nim bola lyžiarska federácia FIS, ktorá je zodpovedná za športy, predstavujúce asi polovicu medailí na ZOH. Výsledkom je, že v Miláne 2026 bude štartovať len 13 Rusov a 7 Bielorusov – pre porovnanie, na ZOH 2022 v Pekingu to bolo 209 Rusov a 25 Bielorusov. Samozrejme, ani tí Rusi a Bielorusi, ktorí sa na ZOH zúčastnia, nebudú súčasťou žiadnych ceremoniálov, nepoužijú sa ich národné symboly a ich výsledky sa nebudú započítavať do medailovej bilancie krajín. Pre daných športovcov je navyše pripravená špeciálna komisia (AINERP), ktorá bude ich správanie posudzovať, kontrolovať, písať o nich správy a zrejme ich aj rôznym spôsobom šikanovať. AINERP tvoria traja členovia: Pau Gasol zo Španielska, Morinari Watanabe z Japonska a ako predsedníčka Nicole Hoevertsz z Aruby, ostrova, ktorý je súčasťou Holandského kráľovstva. Paradoxne, hoci veľká väčšina sveta voči Rusku žiadne sankcie kvôli agresii na Ukrajine nezaviedla, v tejto komisii sú členovia iba z krajín, ktoré sankcie zaviedli…

To, čo je na celej záležitosti najzaujímavejšie, je požiadavka, aby športovci, ktorí získali neutrálny status, aktívne nepodporovali vojnu na Ukrajine, ani neboli zmluvne viazaní s ruskou či bieloruskou armádou, príp. s bezpečnostnými orgánmi. Tiež sa od nich vyžaduje písomný záväzok voči Olympijskej charte a teda aj k „mierovému poslaniu olympijského hnutia“. Takéto požiadavky veľmi zarážajú najmä pri športovcoch z Bieloruska, štátu, ktorý v 21. storočí žiadnu vojnu neviedol, nevedie a ani sa priamo nezapojil do vojenských akcií proti Ukrajine. Naopak, Bielorusi zohrávali dlhý čas veľmi konštruktívnu úlohu pri hľadaní riešení konfliktu na Ukrajine, a to pri tzv. Minských dohodách. Samozrejme, Bielorusku možno vyčítať, že v roku 2022 umožnilo ruským vojskám prechod cez vlastné územie pri agresii proti Ukrajine a Rusov i naďalej materiálne podporuje. To sa ale dá porovnať s konaním Slovenska, ktoré v roku 1999 umožnilo prelet lietadiel NATO pri agresii proti Juhoslávii, a to bez mandátu OSN. Navyše, SR sa zapojila aj do ďalších západných agresií, napr. pri vojne v Iraku v roku 2003. Celkovo možno konštatovať, že Bielorusko zostalo v 21. storočí vernejšie mierovému poslaniu olympijského hnutia než väčšina členských štátov NATO. Na rozdiel od MOV a hokejovej federácie IIHF to pochopili aspoň vo FIFA, keď umožnili Bielorusku (na rozdiel od Ruska) účasť v kvalifikácii na MS 2026 vo futbale.   

Účasť športovcov z USA a Izraela

Šialený dvojaký meter MOV sa najlepšie ukáže, keď porovnáme zaobchádzanie so športovcami z Bieloruska a z Izraela. Obe krajiny majú približne rovnaký počet obyvateľov, ale zatiaľ čo Bielorusko od svojho vzniku žiadnu vojnu neviedlo, štát Izrael ich viedol hneď niekoľko, pričom anektoval mnohé územia, ktoré mu podľa medzinárodného práva nepatria, najmä Jeruzalem a Golanské výšiny. Okrem toho, Izrael protiprávne okupuje Palestínu a v posledných rokoch sa dopustil genocídy v Gaze, za ktorú Medzinárodný trestný súd vydal i zatykač na izraelského premiéra. Izrael tiež zavraždil najvyšší počet zamestnancov OSN v histórii, najvyšší počet novinárov, atď. A dokonca napriek akémusi formálnemu prímeriu pokračuje v aktoch brutálneho násilia voči civilistom – napr. v januári 2026 zničil budovu hlavnej centrály UNRWA, agentúry OSN pre palestínskych utečencov. Tá sa pritom nenachádzala v Gaze, ale v arabskej časti Jeruzalema, kde Hamas nikdy nevládol… Ani to však nie je pre MOV dôvodom na požiadavku, aby izraelskí športovci prerušili svoje väzby na armádu, zodpovednú za dané masakry – hoci pri bieloruských športovcoch a ich nebojujúcej armáde sa to vyžaduje. Zaujímavou absurditou je aj fakt, že „mierumilovný“ Izrael bude na ZOH 2026 reprezentovať Mariia Seniuk, krasokorčuliarka pôvodom z Moskvy, ktorá kedysi v mládežníckych kategóriách štartovala za Rusko.

Netreba opäť pripomínať, že Rusko na Ukrajine v roku 2022 spáchalo agresiu, pri ktorej porušilo medzinárodné právo. Čo však treba súčasne uviesť je fakt, že rekordérom v počte protiprávnych agresií v 21. storočí sú USA. Aj rok 2026 začali agresiou vo Venezuele a vyhrážajú sa ďalším štátom, či už na americkom kontinente alebo na Blízkom východe. Žiadna z dlhého radu ich agresií však nikdy k vylúčeniu amerických športovcov z olympiád neviedla, naopak, USA aj počas svojich invázií do cudzích štátov významné športové podujatia organizovali. Počas druhého mandátu prezidenta Donalda Trumpa majú tiež organizovať tak letnú olympiádu 2028 v Los Angeles, ako aj MS vo futbale v polovici roku 2026. Dokážeme si predstaviť nejaký krok spomínanej superveľmoci, kvôli ktorej by jej organizátori boli ochotní odňať tieto podujatia? Alebo že by niekedy potrestali amerických športovcov tak prísne ako športovcov z Bieloruska, ktoré žiadnu vojnu nevedie?

Zvláštnym prejavom poníženosti zo strany organizátora ZOH 2026 voči Washingtonu je i zapojenie imigračnej agentúry ICE z USA do otázok bezpečnosti počas ZOH 2026 v Miláne, a to nielen pri ochrane americkej výpravy. Po zuby ozbrojení agenti ICE si v roku 2026 získali zlú povesť práve kvôli hrubému násiliu, ktorého sa dopustili nielen proti ilegálnym imigratom v USA, ale aj proti verejnosti nespokojnej s vládnou politikou. Zvlášť vážne zlyhali v Minneapolise, kde začiatkom roku bezdôvodne zastrelili dve osoby. Skúsme si len porovnať, k akým športovým následkom viedlo násilie proti demonštrantom v iných štátoch. Keď napr. v roku 2020 po prezidentských voľbách v Bielorusku štátna moc brutálne potlačila demonštrácie, rozhodla sa hokejová IIHF odňať Minsku spoluorganizáciu MS 2021 v ľadovom hokeji. Prítomnosť agentov ICE na olympiáde v Miláne ale nezostala bez reakcie talianskej verejnosti a viedla i k protestným zhromaždeniam. Talianska vláda sa následne pokúsila zľahčovať úlohu ICE a minimalizovať reputačnú ujmu. Zvlášť úsmevná bola argumentácia vicepremiéra a ministra zahraničia Antonia Tajaniho: „Nie sú to SS.“ Tu možno len ironicky dodať, že Taliani asi nemajú veľmi vysoké nároky na bezpečnostné zložky pri ZOH 2026…

Budúcnosť západnej nadvlády v športe?

Posledné roky sme vo svete svedkami zmeny globálneho politického a ekonomického usporiadania, v ktorom prichádza k úpadku postavenia Západu na úkor globálneho Juhu. MOV je však typickým príkladom organizácie, kde stále funguje neokolonialistická nadvláda Západu. Na jej čele vždy stál niekto z USA alebo zo „starej Európy“: dvakrát Belgičan, jedenkrát Francúz, Grék, Švéd, Ír, Američan, Španiel a Nemec. Až v roku 2025 sa prvýkrát stala prezidentkou IOC Afričanka. Lenže hoci Kirsty Coventry ako plavkyňa reprezentovala Zimbabwe, ide o belošku anglosaského pôvodu. Je tiež úzko spätá s USA, kde študovala a neskôr sa pripravovala aj na olympijské zápolenia. Po páde prezidenta Roberta Mugabeho v krajine sa od roku 2018 stala ministerkou mládeže a športu novej vlády, ktorá sa pokúsila o zblíženie so Západom – Zimbabwe napr. požiadalo o opätovný vstup do britského Commonwealthu. A vzhľadom na to, že pokles západného vplyvu výrazne cítiť práve v Afrike (dokonca aj v Zimbabwe sa už diskutuje téma BRICS), chceli západní politici práve cez Kirsty Coventry vytvoriť dojem, že v Západom ovládaných štruktúrach MOV má Afrika relevantné miesto.

Ako je známe, z Afriky pochádza viacero úspešných športovcov, ktorí sa neskôr presadili aj v politike, avšak severoatlantické elity si vybrali práve bielu Afričankus väzbami na USA. Išlo zrejme o to, aby sa vo funkcii prezidenta MOV neocitol nikto zo štátov BRICS, najmä nie nejaký Číňan… Samozrejme, pôsobenie Kirsty Coventry na čele danej organizácie zodpovedá aj niektorým novým trendom z Trumpovej Ameriky. Známa je napr. jej skepsa voči účasti transrodových športovcov v ženskom športe a aj ako prezidentka MOV sa snaží tento zákaz presadiť. Celkovo, Kirsty Coventry je menej ideologicky zaujatá než predošlý predseda MOV Thomas Bach. Rada by tiež nejako pragmaticky vyriešila „ruský problém“, nie je však ochotná kvôli tomu riskovať stret so západnými elitami v jednotlivých športových federáciách, v ktorých vládne iracionálna rusofóbia. Zvlášť to platí pre hokejovú IIHF a lyžiarsku FIS, ktorú vedie švédsko-britský oligarcha Johan Eliasch. A to ani on nie je v rámci FIS ten najagresívnejší.

Na záver sa dá konštatovať, že olympijské hry by ešte stále mohli byť zmysluplným podujatím, i keď sa ich zmysel postupne stráca. Nie je dobré, že ich ovládla politika a dnes fungujú aj ako nástroj na manipuláciu nespokojnej populácie v EÚ a v USA. Verejnosť v týchto štátoch prestáva veriť oficiálnym dogmám, a tak cez šport získava uistenie, že Západ je stále najlepší – práve výsledky olympiád majú byť potvrdením daného javu. Čo na tom, že Západ prehráva súperenie so štátmi BRICS vo väčšine oblastí, rozhodujúcich pre budúcnosť sveta, aspoň v športe sa mu darí zachovať ilúziu, že nakoniec vyhrávajú tí „dobrí“ z USA a spol. Trochu sa to podobá na situáciu z obdobia socializmu, keď ZSSR a často aj NDR suverénne predbiehali západnú konkurenciu na olympiádach, avšak ekonomický vývoj hovoril v ich neprospech. Západné štáty však idú ešte ďalej než východný blok a využívajú k manipulácii i svoju dominanciu v orgánoch športových federácií, ktorou ZSSR nikdy nedisponoval. Takisto zdokonalili prepracovaný systém mediálnej propagandy a keď v medailovom rebríčku zvíťazí niekto nesprávny, začne „vysvetľovacia kampaň“. Na LOH 2008 v Pekingu skončili na prvom mieste Číňania, a tak západné médiá a funkcionári vyrobili naratív, že to bolo kvôli ich podvodom, napr. s vekom víťazných gymnastiek. USA a spol. však na väčšine olympiád 21. storočia stále dominujú a tým vytvárajú príležitosť pre euro-amerických korporátnych nádenníkov so zlou ekonomickou perspektívou, aby si mohli zajasať, že sú stále tí najlepší. To všetko napomáha vytvárať legitimitu nespravodlivého oligarchického systému, ktorý vládne v súčasnej EÚ a v USA.

Branislav Fábry

Nové slovo

Pozn.: Z technických důvodů musel být krácen původní titulek Branislav Fábry:  Hanebná olympiáda 2026 a ďalšia diskriminácia športovcov z Bieloruska a Ruska