Branislav Fábry: MS 2026 v ľadovom hokeji sa rušia!

Rušenie hokejových turnajov

Ako je známe, ľadový hokej bol veľmi dlho výlučnou záležitosťou Severnej Ameriky a Európy. Avšak vzhľadom na to, že tieto dva kontinenty strácajú svoju dominanciu vo svete, musia sa športové federácie, ktoré chcú svojmu športu zabezpečiť budúcnosť, zaujímať aj o nezápadný svet. Ešte v roku 1998 preto IIHF vymyslela formát, podľa ktorého sa na MS v hokeji mal zúčastňovať aj majster Ázie. Vďaka tomu sa niekoľko rokov po sebe zúčastňovalo zápasov v najvyššej kategórii MS Japonsko. Japoncov však v 21. storočí začali ekonomicky i športovo doháňať iné krajiny, navyše ostrovný štát je presýtený rôznymi západnými športami, ktoré hokeju konkurujú a sú podstatne lacnejšie. Preto sa od kvázi povinnej účasti Japonska medzi elitou odstúpilo. Samozrejme, ľadový hokej už kvôli svojim nákladom nebude vo väčšine sveta nikdy taký populárny ako futbal, ale napriek tomu sa v 21. storočí treba zamerať na regióny, kde má potenciál rastu. A hokejový potenciál skutočne rastie i v „nehokejových“ krajinách: Kto by napr. na konci 20. storočia predpokladal, že v roku 2023 porazí Čína na MS v ľadovom hokeji bývalé sovietske republiky Ukrajinu a Estónsko? Jedným z regiónov s potenciálom rastu sa stali i moslimské štáty Perzského zálivu, kde technologický rozvoj a lacné energie umožnili budovanie ľadových plôch. Práve MS 2026 sa mohli stať zásadným impulzom pre rozvoj hokeja v tomto regióne: organizátorom MS II. divízie, skupiny A sa totiž stali Spojené arabské emiráty. Turnaj, ktorý sa mal konať 20.-26. apríla 2026, však bol kvôli vojne proti Iránu zrušený.

Pozitívny trend podpory hokeja na Blízkom východe sa mohol potvrdiť aj v Kuvajte, ktorý sa rozhodol zorganizovať MS IV. divízie (12.-18. apríla 2026). Aj tento turnaj bol kvôli vojne zrušený. Toto zrušenie turnaja sa zdá byť ešte fatálnejšie, pretože na podujatí v Kuvajte sa mali zúčastniť najmä veľké moslimské štáty, ako Indonézia, Irán či Malajzia bez hokejových tradícií, ale s potenciálom rastu – na rozdiel od turnaja v SAE, kde mali väčšinu tvoriť tímy z Európy. Kvôli obrovským materiálnym škodám je pritom pravdepodobné, že v Kuvajte či v Iráne je budúcnosť hokeja veľmi neistá. Ale aj pre ďalšie krajiny globálneho Juhu rastú kvôli vojne ceny energií a náklady na podporu hokeja. To pre hokej nie je dobrá budúcnosť. Dá sa tiež predpokladať, že v mnohých moslimských štátoch budú brať do úvahy aj to, ako sa zachovala hokejová federácia IIHF v prípade americko-izraelskej agresie, ktorá všetky uvedené komplikácie pre svetový hokej spôsobila. Na podobný prístup sú moslimské štáty veľmi citlivé a konanie IIHF môžu vnímať ako prejav západného neoimperializmu.    

Izraelské zločiny a víťazstvá v hokeji

Paradoxne, keď sa museli rušiť hokejové MS na Blízkom východe, zažil práve Izrael svoj najväčší hokejový úspech. Genocídnemu postupu Izraela v Gaze som sa venoval opakovane (tu a tu ), jeho zločiny však pokračujú aj v roku 2026. Izrael protiprávne rozširuje svoje osady v Palestíne a vykonáva násilie voči tamojšiemu obyvateľstvu. Nedávno tiež prijal zákon o treste smrti, selektívne namierený proti nežidovskému obyvateľstvu, ktorý ostro kritizujú aj experti OSN. Izrael tiež pokračuje vo svojej agresívnej politike voči iným štátom Blízkeho východu. Okrem toho, že je spolupáchateľom agresie voči Iránu, kde prišlo i k vážnym zločinom, Izrael vykonáva aj agresiu voči svojim susedom, najmä voči Libanonu. Súčasne torpéduje snahy o prímerie s Iránom, ktoré sa pokúša sprostredkovať Pakistan. Izrael riešenie vojny v Iráne komplikuje najmä tým, keď tvrdí, že prímerie s Iránom neznamená prerušenie bojov v Libanone. Naopak, krátko po oznámení prímeria zahájil novú ofenzívu v Libanone s početnými útokmi na civilné ciele, ktorá viedla k vysokému počtu obetí.

V čase týchto zločinov sa uskutočnili aj MS II. divízie, skupina B v Bulharsku (6.-12. apríla 2026), na ktorých sa zúčastnila aj reprezentácia Izraela a všetky svoje zápasy vyhrala. Faktom je, že Izraelčania zvládli aj náročné a vyrovnané zápasy s Novým Zélandom či Kirgizskom, v ktorých zvíťazili až po predĺžení. Výkony izraelských hokejistov treba určite pochváliť, pretože ich príprava na turnaj bola kvôli súčasnej situácii zložitá a aj tamojšia hokejová federácia pred časom skrachovala kvôli obrovským finančným deficitom. V krajine, kde neexistujú prirodzené podmienky pre zimné športy, je veľmi ťažké praktizovať taký drahý šport, a preto treba oceniť nadšencov, najmä emigrantov z bývalého ZSSR, ktorý udržujú izraelský hokej pri živote. Súčasne treba povedať, že izraelskí hokejisti mali aj veľké šťastie, keďže ich turnaj sa uskutočnil v krajine EÚ, ďaleko od vojnového konfliktu, a preto sa mohol odohrať. Paradoxom je, že krajiny, ktoré agresiu nespáchali, už podobné šťastie nemali: v čase, keď hokejová reprezentácia Izraela slávila v Sofii svoje víťazstvá, sa reprezentácie Iránu, SAE či Kuvajtu museli kvôli americko-izraelskej agresii vzdať účasti na hokejových MS…

Dvojaký meter a pokrytectvo IIHF

Samozrejme, ešte väčšiu zodpovednosť za porušovanie medzinárodného práva než Izrael nesú USA, aktuálny majster sveta a olympijský víťaz v ľadovom hokeji. Ako je známe, Washington spáchal v 21. storočí najväčší počet agresií a aj v priebehu posledného roku sa dopustil niekoľkých podobných zločinov. Nejde pritom len o Blízky východ, ale napr. aj o Afriku či Latinskú Ameriku. Vzhľadom na vyššie uvedené fakty by teda bolo možné pýtať sa, či majú byť USA vylúčené z turnajov MS. Takýto krok by totiž logicky vyplýval z postoja, ktorý prijala IIHF v roku 2022 v otázke účasti Ruska a Bieloruska. Dokonca možno konštatovať, že v hokejovej federácii by mali byť tentokrát ešte prísnejší! Stačí si totiž spomenúť, za čo vlastne vylúčili Bielorusko. Ide o krajinu, ktorá žiadnu vojnu v 21. storočí neviedla, nevedie a nezapojila sa ani do vojenských akcií na Ukrajine. Celá jej vina spočíva v tom, že v roku 2022 umožnila ruským vojskám prechod cez vlastné územie pri ich útoku proti Ukrajine a Rusov naďalej materiálne podporuje. To je porovnateľné s konaním Slovenska, ktoré v roku 1999 umožnilo prelet lietadiel NATO pri ich agresii proti Juhoslávii. ČR sa vtedy na útoku bez mandátu OSN zúčastňovala ešte o niečo aktívnejšie. Nuž a ČR i SR v roku 2003 vstúpili aj do tzv. koalície dobrovoľníkov pri agresii voči Iraku. Petr Bříza, dnes starší viceprezident IIHF, vtedy žiaril v drese Sparty Praha…

Aby bolo jasné, ja osobne som proti vylúčeniu hokejistov Izraela či USA z turnajov MS. Napriek vážnym zločinom daných krajín si uvedomujem, že dotyční hokejisti za politiku svojich vlád zodpovednosť nenesú – a mnohí s ňou určite ani nesúhlasia. Podobne ako ani Petr Bříza neniesol zodpovednosť za konanie českej vlády v roku 2003… A ani Luc Tardif, súčasný prezident IIHF, nebol počas jeho hokejovej kariéry sankcionovaný za neokoloniálne vojny, ktoré viedlo Francúzsko v Afrike v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. Neviem však, či si v IIHF uvedomujú, do akého bahna súčasný hokej dostali svojou politizáciou a dvojakým metrom pri vylučovaní nepohodlných reprezentácií. Zrejme nie, pretože keď som čítal rozhovory s hokejovými funkcionármi, tak hlavným problémom, ktorý tematizovali, bol neprimerane vysoký počet bodov Ruska v rankingu IIHF napriek jeho mnohoročnej neúčasti na MS. A dodnes si zrejme nevšimli, k čomu viedla agresia USA a Izraela proti Iránu, pretože ju nedokázali ani len odsúdiť. Dokonca aj ich vysvetlenie zrušenia turnajov MS na Blízkom východe bolo akési apatické. Je preto zrejmé, že vedenie IIHF nedokáže prekročiť svoj tieň a vytrvá pri svojom spolitizovanom dvojakom metri, ktorý škodí hokeju.

Branislav Fábry

(Nove slovo)