Branislav Fábry: Oslavy SNP a odsúdenie nacizmu v Európe

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

Pripomienka SNP a rezolúcie OSN proti nacizmu
Postoj Európy k nacizmu
Pobaltské a ukrajinské „evergreeny“

Oslavy SNP a rezolúcie OSN proti nacizmu

Ako každoročne, aj tento rok sa na oslavách 29. augusta aktívne zúčastnili vedúci slovenskí politici a traja najvyšší ústavní činitelia vystúpili so svojimi prejavmi. Veľmi dôrazne sa vyjadril najmä premiér Robert Fico, ktorý otvorene kritizoval prejavy fašizmu na Ukrajine: „Ak sa buduje národná pamäť, tak sa ťažko buduje tak, že sa vytvára panteón ľudí, ktorých neviete jednoducho pri pohľade do ich životopisov odstrihnúť od fašistickej ideológie… Predsa si nemôžete vytiahnuť banderovcov a urobiť z nich hrdinov len preto, lebo bojovali za národnú nezávislosť a zabudnúť na krv obetí.“ Premiér tiež správne identifikoval problém súčasnosti: „Nacizmus bol porazený na bojiskách druhej svetovej vojny, ale nikdy nebol vykorenený z hláv. My ho tu znovu máme. Len sa inak oblieka, má iné šaty.“ Samozrejme, že odsúdenie nacizmu v prejave pri príležitosti osláv SNP znelo presvedčivo, ale Slovensko by tento svoj postoj mohlo potvrdiť aj pri rôznych hlasovaniach v medzinárodných organizáciách.

Ide najmä o Valné zhromaždenie OSN, kde sa v súčasnosti vedú tvrdé spory o odsúdenie nacizmu. Boj o rezolúciu proti nacizmu sa opakuje každý rok: ide o najvýznamnejší globálny dokument tohto typu a vo Valnom zhromaždení OSN sa prijíma obvykle na konci roka. Aj v decembri 2025 bola prijatá rezolúcia VZ OSN proti glorifikácii nacizmu, neo-nacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k podnecovaniu súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s tým súvisiacej neznášanlivosti (A/RES/80/192). Na tejto rezolúcii pritom nie je nič, čo by malo byť dôvodom odmietania, nič, čo by malo prekážať niekomu, kto nacizmus odmieta. Uvedená rezolúcia bola v roku 2025 vo VZ OSN prijatá počtom 119 hlasov proti 51 hlasom, pričom 10 štátov sa zdržalo. Je tu však cítiť silný posun pri porovnaní s obdobím pred rokom 2022. V decembri 2021 túto rezolúciu podporilo 130 štátov, proti hlasovali len dva (Ukrajina a USA), pričom 49 štátov sa zdržalo. Možno teda vidieť, že odpor voči rezolúcii pri približne rovnakom texte vzrástol. Súčasne možno jasne identifikovať, ktorý región v poslednom období zmenil pri rezolúciách o nacizme svoj postoj.

Postoj Európy k rezolúciám

Rezolúcia má pravidelne drvivú podporu v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, ale v posledných rokoch proti začali proti nej hlasovať mnohé štáty Západu a ich spojenci. Je však veľmi smutné, že v posledných rokoch sa hlavným odporcom rezolúcií VZ OSN proti nacizmu stali práve členské štáty EÚ. Tieto krajiny prejavovali určitý problém s rezolúciami ešte pred februárom 2022, keď sa pri hlasovaní o danej rezolúcii vždy unisono zdržali hlasovania. Zrejme si uvedomovali problém s glorifikáciou jednotiek SS v pobaltských štátoch EÚ. Takýto európsky postoj už vtedy vyvolával množstvo otáznikov, pretože nacizmus vznikol a rozvinul sa v Európe, a niet pochýb, že práve Nemecko a spol. nesú najväčšiu zodpovednosť za nacistické zločiny. Postoj EÚ voči rezolúciám OSN o nacizme sa však ešte ďalej modifikoval po ruskej agresii na Ukrajine z februára 2022, odkedy členské štáty EÚ každoročne unisono hlasujú proti danej rezolúcii. To vedie k celkom zaujímavému výsledku: v súčasnosti proti rezolúcii o nacizme hlasujú všetky štáty Osy (Nemecko, Taliansko, Japonsko) a naopak, rezolúciu podporujú práve tie národy, ktoré boli zločinmi v druhej svetovej vojne najviac postihnuté (Rusko, Bielorusko, Čína, Izrael atď.).

Predstavitelia EÚ sa svoj postoj pokúšali zdôvodniť ešte pred ruskou inváziou a to takýmito argumentmi: „Opakujeme naše obavy, že znenie v celej rezolúcii sa naďalej príliš reštriktívne zaoberá ľudskými právami na slobodu prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania a združovania…“ Toto odôvodnenie z roku 2021 vyvoláva rozpaky, pretože v danom období práve EÚ prudko obmedzovala uvedené slobody. Avšak nielen Brusel, aj viaceré členské štáty, napr. Nemecko, vtedy významne zúžili priestor pre slobodu prejavu. Ešte absurdnejšie bolo ďalšie odôvodnenie z rovnakého dokumentu: „Problematická je však neurčitosť novozavedeného pojmu ,historická pravda‘, keďže nesúvisí s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tento pojem tak otvára cestu k skresľovaniu historických faktov…“ Paradoxne, výhrady voči „historickej pravde“ presadzovala EÚ práve v čase, keď voči Európanom agresívne rozširovala boj proti „dezinformáciám“. Po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022 však už štáty EÚ proti rezolúcii hlasovali otvorene a v roku 2025 to odôvodnili nasledovne: „Využívanie neonacizmu ako zámienky na ospravedlnenie územnej agresie vážne podkopáva skutočné snahy o boj proti neonacizmu.“ Samozrejme, účelové využívanie boja proti nacizmu Rusmi je problém, ale nacizmus treba odsudzovať bez ohľadu na to, či boj proti nemu niekto využíva. Aj Západ totiž účelovo využíva ľudské práva pre svoju egoistickú politiku, ale to neznamená, že treba hlasovať proti deklaráciám o ľudských právach.

Pobaltské a ukrajinské „evergreeny“

Ako bolo uvedené, členské štáty EÚ majú s každoročnou rezolúciou proti nacizmu problém, pretože glorifikácia nacizmu sa týka hlavne ich členov (Lotyšsko, Estónsko) a tiež ich spojenca z Ukrajiny. Glorifikácia nacizmu v Pobaltí sa rozvinula najmä na konci 20. storočia a v Lotyšsku bol v roku 1998 „Deň legionárov“ (sviatok lotyšských jednotiek SS) vyhlásený za štátny sviatok. Samozrejme, treba uznať, že na nátlak niektorých štátov stratil neskôr Deň legionárov status oficiálneho štátneho sviatku, ale pochody v Rige a ďalších mestách sa s účasťou mnohých prominentov konajú pravidelne. Za problematické možno považovať aj niektoré vyjadrenia súčasného lotyšského prezidenta Edgarsa Rinkievičsa, hoci ten nepatrí k zástancom SS. Napriek tomu však ešte v roku 2013 ako minister zahraničia prirovnal Deň víťazstva 9. mája k sviatku lotyšských SS a vyzval, aby sa neoslavoval. Problém s glorifikáciou nacizmu existuje aj v Estónsku a je stále živý: napr. dňa 31. júla 2024 bol v centre estónskeho mesta Jyhvi na severovýchode Estónska odhalený pamätník pri 80. výročí úmrtia majora Georga Soodena a poručíka Raula Yuriada, dvoch významných príslušníkov estónskych Waffen SS.

Na Slovensku sú však oveľa známejšie excesy nacistov a fašistov na Ukrajine. Napriek tomu, že Ukrajina má ako napadnutý štát v súčasnosti mnohé sympatie, jej postoj k nacizmu a fašizmu si žiadne sympatie nezaslúži – téme som sa venoval opakovane (napr. tu a tu). V prípade Ukrajiny je pritom zaujímavé, že do roku 2014 nemala s rezolúciami proti nacizmu problém a ešte v roku 2013 za danú rezolúciu vo VZ OSN zahlasovala. Po Majdane z februára 2014 však začala hlasovať proti týmto rezolúciám, obvykle len s podporou jedného alebo dvoch ďalších štátov, až kým po roku 2022 ukrajinskú pozíciu prebrala EÚ. Od Majdanu silnie aj legislatívne úsilie o uznanie statusu Banderovcov ako bojovníkov za slobodu Ukrajiny, čo však vyvoláva konflikty nielen s Ruskom, ale aj s Poľskom. Tam bola tzv. Volynská lož istý čas dokonca trestným činom. A za mnohé výroky, ktoré zazneli v našich mainstreamových médiách, by v Poľsku mohlo nasledovať trestné stíhanie, napr. za výrok o udalostiach vo Volyni: „… išlo o obojstrannú etnickú čistku poľského a ukrajinského obyvateľstva, ktorí obývali toto etnicky zmiešané územie.“ Poľsko-ukrajinské spory o históriu eskalovali v tomto roku, keď kvôli budovaniu panteónu pre zločincov typu Andrij Melnyk odobral poľský prezident tomu ukrajinskému najvyššie štátne vyznamenanie Poľska.

SR sa vtedy k žiadnej podobnej reakcii neprepracovala, a preto možno na záver iba konštatovať: je dôležité, aby SR svoje odmietanie nacizmu z osláv výročia SNP pretavila do konkrétnych krokov. Najlepšie by bolo, keby vo VZ OSN hlasovala odlišne od iných štátov EÚ a keby každoročnú rezolúciu proti nacizmu podporila.

Branislav Fábry

Nové slovo

Ilustrační foto: Vyzbrojování povstalců