František Škvrnda: O novej bezpečnostnej stratégii USA

Dvojnásobne to platí o bezpečnostných stratégiách USA, ktoré sú prezidentské. Ich oficiálny názov je National Security Strategy of the United States of America (a mesiac a rok, kedy ju prezident podpísal). Každý prezident ju vydáva spravidla raz za funkčné obdobie, najčastejšie v jeho prvom roku. Nikde v nich však nie je uvedené, že by „podliehali“ neskoršiemu hodnoteniu.

Bezpečnostná stratégia USA z roku 2025 (ďalej len Stratégia), vyvolala viac rozruchu ako tieto dokumenty v minulosti. Niektoré kruhy však aj mlčia, lebo nevedia, ako sa k nej postaviť a nechcú Trumpa za zmeny chváliť.

Všeobecná charakteristika Bezpečnostnej stratégie USA 2025

Stratégia prišla s neštandardným, zmeneným pohľadom na doterajšie dlhodobé hodnotenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky USA. Líši sa nielen od dokumentu Joe Bidena z roku 2022, ale niektorí komentátori poznamenávajú, že ide o širšiu zmenu, o odklon od viackrát upravovanej tzv. Wolfovitzovej doktríny. Na začiatku 90. rokov minulého storočia stanovila líniu, že USA po rozpade ZSSR zostali jedinou superveľmocou na svete a ich hlavným cieľom bolo túto pozíciu udržať. 

Zmenený pohľad na svet sa v Stratégii prejavuje aj v jej netradičnej štruktúre. Po obligátnom príhovore prezidenta má štyri základné časti:

1. Úvod – čo je americká stratégia
   1. Ako americká „stratégia“ zišla z cesty
   2. Nevyhnutná a vítaná oprava prezidenta Trumpa
2. Čo by mali Spojené štáty chcieť?
   1. Čo celkovo chceme?
   2. Čo chceme vo svete a od sveta?
3.  Aké sú dostupné prostriedky, ktoré má Amerika k dispozícii na dosiahnutie toho, čo chce?
4. Stratégia
   1. Zásady
   2. Priority
   3. Regióny (A. Západná pologuľa, B. Ázia, C. Európa, D. Blízky východ, E. Afrika)

Nezvyklé sú otázky v názvoch častí Stratégie. Komentátori poznamenávajú aj to, že Stratégia nie je len výrazne, viac ako v minulosti, straníckou, ale je aj príliš „protrumpovská“ (predtým sa prezidenti v žiadnej stratégii takto nevelebili), čo sa preukazuje na viacerých miestach. Už na začiatku však upozorníme, že zo Stratégie sa nestratilo opieranie sa o „americkú silu“ v rôznych podobách, hoci do názvov sa nedostalo.

Porovnanie vybraných častí a názvov posledných troch bezpečnostných stratégií USA

V záujme získania širšieho pohľadu na tému stručne formálne porovnáme tri stratégie: trumpovskú z roku 2017, bidenovskú z roku 2022 (vyšla až v druhom roku mandátu) a trumpovskú z roku 2025.

Najrozsiahlejšia bola trumpovská z roku 2017 (65 strán), potom bidenovská (48 strán) a súčasná trumpovská je zhruba polovicou jeho minulej doktríny (33 strán).

Dokument Trumpa z roku 2017 mal 5 základných častí (Chránime americký ľud, vlasť a americký spôsob života; Podporíme americkú prosperitu; Zachováme mier silou; Posilnenie amerického vplyvu; Stratégia v regionálnom kontexte) a záver. 

Bidenovský text mal štyri základné časti (Súťaž o to, čo príde; Investícia do našej sily; Naše globálne priority; Naša stratégia v regiónoch) a záver.

Súčasná Stratégia má formálne tiež štyri základné časti, ale iného zamerania. Dve časti sú formulované ako otázky a sú krátke. Štvrtá časť venovaná jadru Stratégie, tvorí zhruba tri štvrtiny dokumentu. Okrem toho v nej nie je záver.

Posledným ukazovateľom, pri ktorom sa zastavíme, sú regióny vymedzené v dokumentoch. Trump (2017): indo-tichooceánsky, Európa, Stredný východ, južná a stredná Ázia, západná pologuľa, Afrika; Biden (2022): indo-tichooceánsky, Európa, západná pologuľa, Stredný východ, Afrika, Arktída, ochrana morí, vzduchu a vesmíru; Trump 2025: západná pologuľa, Ázia, Európa, Blízky východ, Afrika.

Zmena je aj v tom, že z textu sa „vytratili“ indo-tichooceánsky región a Arktída. Európa sa posunula „dozadu“ a západná pologuľa „dopredu“.

Už formálne má teda Stratégia iný „formát“ ako dve predchádzajúce. Nie je však zlato všetko, čo sa blyští a tak sa na slohové cvičenie Trumpovej bezpečnostnej „družiny“ treba pozrieť dôkladnejšie, s nadhľadom, ale aj kriticky.

Z príhovoru prezidenta

Podobne ako v roku 2017 príhovor začína oslovením Moji spoluobčania Američania. Potom nasleduje znôška „chvál“, ktoré sú spojené s veľkým výpočtom úspechov za deväť mesiacov vlády. Sprevádza to však aj odsudzovanie konania a výsledkov (slabosti, extrémizmu a smrteľných zlyhaní) predchádzajúcej vlády. V niektorých momentoch ani kritika imperializmu v socialistickej propagande pred 40 – 50 rokmi nebola taká ostrá ako v tomto texte.

Zdôrazňuje sa pozícia ozbrojených síl, ich posilňovane a investície do nich vo výške tisíc miliárd dolárov. Spomína sa úspešné presviedčanie spojencov, aby viac prispievali k spoločnej obrane, najmä „historický záväzok“ NATO zvýšiť výdavky na obranu z 2 % na 5 % HDP (veľká časť tohto „prírastku“ pôjde do vreciek amerických výrobcov zbraní, ako sa už mnohokrát uviedlo – pozn. autora). „Amerika“ je vraj opäť silná a rešpektovaná, o čom svedčí aj zničenie iránskej kapacity na obohacovanie jadrových zbraní (čo nebolo primerane dokázané – pozn. autora) a vyhlásenie drogových kartelov a gangy za teroristické organizácie (Trump sa napriek všelijakým rečiam nevie zbaviť syndrómu svetového žandára – pozn. autora).

Sarkazmus podnecuje megalomanské šírenie obrazu Trumpa ako mierotvorcu. Urovnal údajne osem konfliktov, ale bez uvedenia spôsobu, ako sa to uskutočnilo. A nespomína sa ukrajinská vojna, od ktorej sa tento jeho hyperbolizovaný obraz začal odvíjať.

Zdôrazňuje sa, že vo všetkom, čo sa robí, sa kladie Amerika na prvé miesto. Stratégia stavia na mimoriadnom pokroku, ktorý sa vraj dosiahol. Ide o plán, ktorý zabezpečí, aby „Amerika“ zostala najväčším a najúspešnejším národom v ľudskej histórii a domovom slobody na Zemi. Cieľom je urobiť ju bezpečnejšou, bohatšou, slobodnejšou, väčšou a mocnejšou než kedykoľvek predtým.

Stručne o prvých troch základných častiach Bezpečnostnej stratégie 2025 s otázkami

Keby sme boli zhovievaví a nepoznali štýl komunikácie a konania Trumpa a jeho administratívy, mohli by sme pripustiť, že ide o hľadanie kvalitatívne nového prístupu v zahraničnej a bezpečnostnej politike USA. Veci sa však majú ináč.

Poukázanie na „zídenie z cesty“ v stratégiách Trump využíva na dokázanie svojej veľkosti vo svete a dejinách USA a tak sa zdôrazňuje, že americké stratégie od konca studenej vojny zlyhali. Elity sledovali nežiaduci a nemožný cieľ. Podkopali však aj prostriedky potrebné na dosiahnutie skutočného cieľa USA a neuvažovali o charaktere národa, jeho moci, bohatstve a slušnosti.

Trump so svojím tímom zhromaždili veľké, silné stránky „Ameriky“, aby napravili starý kurz a začali pre ňu nastoľovať nový zlatý vek. Počet mesiášov, ktorí sľubovali nový zlatý vek, sa na Západe nedá ani spočítať

Prvá časť Stratégie je zakončená tromi sugestívnymi otázkami:
1. Čo by mali Spojené štáty chcieť?
2. Aké majú  k dispozícii prostriedky na dosiahnutie cieľa?
3. Ako možno prepojiť ciele a prostriedky do životaschopnej stratégie národnej bezpečnosti?

V druhej časti o tom, čo „Amerika“ chce, sa napriek tomu, že sa kritizovali vágne prázdne frázy v stratégiách od konca studenej vojny, stretneme s veľkým počtom nadhodnotených prianí. Napočítali sme ich najmenej 15. Zhrnieme, že sú od bezpečnosti a silného vojska cez ekonomické priania až po duchovno-kultúrne záležitosti. Za cynizmus však považujeme prianie o zachovaní bezkonkurenčnej mäkkej sily USA, ktorú Trumpova administratíva zatiaľ uplatňuje predovšetkým bombardovaním, ekonomickým nátlakom, rôznymi vyhrážkami a pohŕdaním a odsudzovaním tých, ktorí sa Washingtonu nepodriadia.

Od sveta sa v tejto časti Stratégie chce tiež dosť. Zhrnulo sa to do 5 požiadaviek, ktoré sa označujú za základné, životne dôležité národné záujmy USA (okrem nich sú aj ďalšie záujmy):

• Stabilita západnej pologule, ktorá je spojená s trumpovským uplatňovaním Monroeovej doktríny;
• Zvrátenie spôsobovania škôd americkej ekonomike zahraničnými aktérmi a udržanie indo-tichooceánskeho priestoru voľným a otvoreným (takže predsa záujmu oň sa ani Trump úplne nevzdáva, ale ho maskuje – pozn. autora);
• Podpora spojencov pri zachovávaní slobody a bezpečnosti Európy a obnovenie jej civilizačného sebavedomia a západnej identity;
• Zabránenie nepriateľskej mocnosti v ovládnutí Blízkeho východu (aká to útlocitnosť voči Iránu, ktorý sa nemenuje, ale Izrael to byť nemôže, lebo ten je priateľský voči USA – pozn. autora);
• Zabezpečenie, aby „americká“ technológia a štandardy poháňali svet vpred.

Tretia časť Stratégie o tom, aké má „Amerika“ prostriedky na dosiahnutie toho, čo chce, je opäť na hranici takmer hollywoodskeho obrazu. Na zamyslenie je, ako je možné, že napriek tomu zlému, čo sa podľa Trumpa robilo od konca bipolarity, si USA zachovali takúto silu? Iste majú svoje prednosti, ale predsa nám len v takomto optimistickom výpočte niečo nesedí. A tak defiluje nafúknutá predstava o veľkosti a sile „Ameriky“, najmä jej politického systému, ekonomiky, financií, technológií, ozbrojených síl, mäkkej sily, kultúrneho vplyvu, odvahy, vôle a vlastenectva amerického ľudu (ktorý je však príliš polarizovaný – pozn. autora).

Silná domáca agenda Trumpa je vraj to, čo povedie k posilneniu „americkej“ moci a USA budú ešte väčšie, než kedykoľvek predtým.

O skutočnom jadre Bezpečnostnej stratégie 2025

Táto časť sa začína vzletnou charakteristikou zahraničnej politiky Trumpa. Je vraj pragmatická bez toho, aby bola „pragmatická“, realistická bez toho, aby bola „realistická“, zásadová bez toho, aby bola „idealistická“, energická bez toho, aby bola „jastrabia“ a zdržanlivá bez toho, aby bola „holubicou“. Nie je založená na tradičnej politickej ideológii, ale ide o „Ameriku“ na prvom mieste.

Na základe „dôkazov“ Trumpa sa zahraničná, obranná a spravodajská politika USA musí riadiť týmito základnými princípmi:

• sústredená definícia národného záujmu,
• mier prostredníctvom sily,
• predispozícia k neintervencionizmu,
• flexibilný realizmus,
• uprednostňovanie národov,
• suverenita a rešpekt,
• rovnováha síl,
• zameranie na vlastných pracovníkov (nestačí len rast produkcie),
• spravodlivosť,
• kompetencie spojené so zásluhami,

Vyústenie je rovnaké ako aj inde v Stratégii a tak „Amerika“ a Američania budú vždy na prvom mieste. Pri bližšom skúmaní obsahu zásad, zistíme, že sa v nich mieša to, čo sa robí doma, s tým, čo sa praktizuje vonku, ale zatiaľ to je často skôr želaním ako realitou.

V podobnom štýle sú charakterizované aj priority:

• koniec éry masovej migrácie,
• ochrana základných práv a slobôd,
• spoločné nesenie bremena (obrany) a jeho presun aj na spojencov,
• preorientovanie sa na mier,
• ekonomická bezpečnosť, ktorá zahŕňa viacero aspektov: vyvážený obchod, zabezpečenie prístupu ku kritickým dodávateľským reťazcom a materiálom, reindustrializácia, oživenie obrannej priemyselnej základne, obnovenie americkej energetickej dominancie, zachovanie a posilnenie dominancie amerického finančného sektora.

Aj táto pasáž vzbudzuje viaceré otázky a poukážeme len na to, že ťažko si je predstaviť súlad medzi preorientovaním sa na mier a tým, čo sa uvádza pri ekonomickej bezpečnosti.

Regionálnym aspektom Stratégie, ktoré sa dotýkajú konkrétnych záležitostí, sa najmä preto, že majú iný charakter, ako jej doteraz analyzované časti, budeme venovať v samostatnom príspevku.

Záver

Ako sa bude v praxi realizovať Stratégia, je vzhľadom na jej nové zameranie i formát otázne a azda aj viac ako v predchádzajúcich dokumentoch. Berme do úvahy aj to, že členovia administratívy Trumpa nie sú „skalopevne“ jednotní, často menia svoje názory a vydávajú protirečivé vyhlásenia. 

Ďalšie, širšie závery bude možné doplniť po analýze regionálnych aspektov Stratégie. Zatiaľ to vyzerá podľa viacerých komentárov tak, že Európa (najmä liberálna) sa Stratégie vydesila a Rusi potešili, že vlastne prvýkrát sa nepovažujú za priamu hrozbu. No a Čína zachováva pokoj, možno po skúsenosti, že Trumpova „družina“ si so slovom, či už s písaným alebo hovoreným, nerobí ťažkú hlavu; dnes hovorí ináč ako včera a zajtra môže všetko poprieť.

A v podmienkach trumpizmu treba viac ako bežne čakať, čo sa zo Stratégie nakoniec vykľuje. Historicky sa úlohy v nijakom takomto dokumente nikdy nepodarilo úplne splniť. Niekedy sa na stratégie po krátkom čase zabudlo a sú aj také, ktorými sa ich autori po rokoch nepýšia.