Astana opäť ako geopolitický stred Eurázie (…a možno aj sveta…)

Tých, čo tam nešli, podobne, ako i tých, čo neprišli na Devín, asi niečo spája – ale čo? Je to jednoducho nenávisť? Nenávisť k všetkému, čo je iné než moja pravda, tak ako sa to snažia prezentovať niektoré „vybrané“ média.

Zjednodušene povedané, už nie Švajčiarsko, ktoré svoju povesť – po nedávnej akcii, ktorú si vydupali politici z Ukrajiny a ktorá je už (aj s jej aktérmi) zabudnutá[1] – platformy na neutrálne rokovania definitívne stratilo, sa ťažisko svetovej diplomacie presúva do Astany.

Astana bola hostiteľom asi rozhodujúceho summitu v svetovom geopolitickom cykle roku 2024. Stretnutia na najvyššej úrovni Šanghajskej organizácie spolupráce, o ktorej postavení, ratingu a rankingu v rámci globálneho prostredia sme na stránkach SLOVA niekoľkokrát písali.

Navyše Astana, ako ukazuje prax, je technicky schopná logisticky, personálne a inými spôsobmi zaistiť konferenčný komfort vo veľkej kombinácii ch a bilaterálnych rokovaní na pracovnej, vysokej a najvyššej úrovni. Inak povedané, má kapacitu a predpoklady sa stať miestom, kde sa budú tvoriť dejiny a ak chcete – porciovať svet, až kolektívny Západ s konečnou platnosťou stratí možnosti vplývať na chod dejín. A dúfajme, že to bude veľmi skoro.

Summit číslo 24

Samotný summit v Astane bol dvadsiatym štvrtým v poradí od vzniku organizácie (pôvodne sa volala Šanghajská päťka) v roku 1996, ktorej hlavným cieľom bolo upevnenie bezpečnosti a stability v regióne.

Summit o.i. prerokoval a prijal celkom 25 spoločných dokumentov vrátane spoločnej Astaninskej deklarácie, ktorá obsahuje dôležitú iniciatívu „O svetovej jednote za spravodlivý svet, harmóniu a rozvoj“ s tým, že sa k tejto iniciatíve môžu pripojiť všetky krajiny sveta, ktorým hodnoty ako: spravodlivý svet, harmónia a rozvoj, niečo hovoria.

24. zasadnutie hláv štátov členských krajín ŠOS[2]bolo záverečným akordom aktuálneho predsedníctva Kazachstanu v tejto organizácii, s tým že predsednícke žezlo na roky 2024-2025 prebral Peking. Takže budúcoročný summit hláv štátov ŠOS sa bude konať v Číne.

Z pomerne rozsiahleho záverečného dokumentu Astaninská deklarácia Rady hláv členských štátov Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorý bol zverejnený v plnom znení[3] vyberáme (ide o subjektívny výber) len niekoľko téz z celkového rozsahu 18 strán formátu A4, ktoré akcentujú to, o čom sa v Astane hovorilo. Takže:

• „… sme svedkami tektonických zlomov vo svetovej politike, ekonomike a ostatných oblastiach medzinárodných vzťahov. Rodí sa spravodlivejší mnohopolárny systém vo svete, rozširujú sa možnosti štátov na férovú medzinárodnú spoluprácu…;
• … súbežne sa zvyšuje používanie silových metód, systematicky sa porušujú normy medzinárodného práva, zvyšuje sa geopolitická konfrontácia a množia sa riziká pre stabilitu vo svete a v regióne ŠOS…
• … znovu obraciame pozornosť na to, že jednostranné a ničím nelimitované zvyšovanie jednotlivými krajinami alebo skupinami krajín systémov globálnej protiraketovej obrany má negatívny vplyv na medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu. Sú neprípustné snahy zaisťovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov…
• … členské krajiny ŠOS potvrdzujú, že Stredná Ázia je jadrom ŠOŠ a že spolupráca v rámci ŠOS môže byť základom na budovanie architektúry rovnoprávnej a nedeliteľnej bezpečnosti v Eurázii…
• … členské krajiny ŠOS privítali rezolúciu VZ OSN „Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie.“[4]
• … členské krajiny ŠOS sú presvedčené že jedinou možnou cestou na zaistenie mieru a stability na Blízkom východe je spravodlivé vyriešenie otázky Palestíny a taktiež ocenili iniciatívu Tadžikistanu smerujúcu k vytvoreniu pásu bezpečnosti okolo Afganistanu…
• … členské krajiny ŠOS zobrali na vedomie iniciatívu Ruskej federácie smerujúcu k vytvoreniu Veľkého Eurázijského partnerstva, kde by mohli participovať členské a partnerské (pozorovatelia) krajiny ŠOS, Eurázijská ekonomická únia (EEÚ), Asociácia krajín juhovýchodnej Ázie a taktiež iné krajiny, ktoré by mali o to záujem vrátane iných multilaterálnych organizácií…“

Tento krátky výber téz naznačuje, o čom sa diskutovalo, čo je pre členské a participujúce krajiny ŠOS dôležité. Ako vidia svet. Teda úplne v iných parametroch, ako si ho projektuje tzv. kolektívny Západ, ktorý pod dúhou stratil kontakt s reálnymi pohybmi vo svete.

„Na okraj“ bilaterálnych rozhovorov

Samozrejme, že taká koncentrácia hláv štátov, ktorých sprevádzali ministri zahraničných vecí, vytvorila v Astane predpoklady aj na sériu bilaterálnych rokovaní, ako sa používa v diplomatickej reči „na okraj“, medzi jednotlivými hlavami štátov, vedúcimi delegácií, resp. ministrami zahraničných vecí.

Možno by kolegovia matematici vedeli presne identifikovať koľko variácií bilaterálnych rozhovorov umožnila hore spomenutá množina účastníkov na summite ŠOS v Astane, zatiaľ sa uspokojme s nie ekzaktným konštatovaním, že v Astane vzniklo množstvo (masa) bilaterálnych a separátnych dohôd, ktorých pochopenie a analyzovanie nás ešte len čaká.

Moskva-Peking v Astane

Medzi najdôležitejšie rokovania na okraj summitu možno zaradiť rozhovory prezidenta Ruskej federácie Vladimira Vladimiroviča Putina so  Si Ťin-pchingom, generálnym tajomníkom ÚV KS Číny, predsedom Ústrednej vojenskej komisie KS Číny a prezidentom Čínskej ľudovej republiky.

Peking a Moskva aj na pôde ŠOS, ale aj v rámci bilaterálnych vzťahov spoločne podporujú formulu o nemožnosti delenia eurázijskej bezpečnosti. Je však pravda, že táto téza potrebuje hlbšiu detailizáciu a vysvetlenie, lenže…

Lenže, ako vidíme v priamom prenose, pri krachu starého európskeho vnímania bezpečnosti a úplnej sublimácii euroatlantického prístupu k bezpečnosti ako takej, je práve prístup Moskvy a Pekingu tým, čo dáva nádej pre mier a bezpečnosť.

Napokon, Si Ťin-pching podporil návrh V. Putina prednesený na pôde ŠOS predpokladajúci kreovanie nového systému eurázijskej bezpečnosti.

V. Putin sa zo summitu ponáhľal do Moskvy na stretnutie s predsedom vlády Maďarska, ktoré predsedá EÚ.[5]

Naopak, Si Ťin-pching si po summite „strihol“ turné po krajinách Strednej Ázie, čo znamená, že doterajší veľmi silný vplyv v regióne sa celkom iste ešte zväčší.

Toto turné Si Ťin-pchinga po krajinách Strednej Ázie po skončení summitu ŠOS je jedným z ďalších premyslených a strategických krokov Pekingu nasmerovaných na tento postsovietsky región. 

Pre Peking je v tejto chvíli ŠOS platformou na presadzovanie svojich ekonomických (nie cestou pôžičiek, ale cestou priamych investícií) a vojensko-politických záujmov.

Po transformácii napätia medzi Kyjevom a Moskvou do horúcej fázy konfrontácie, kde má Moskva tichú (ale efektívnu) podporu a predpokladá sa pre Moskvu jej úspešné vyriešenie, Peking vidí v Strednej Ázii nielen zdroj energetických surovín, ale najmä pás bezpečnosti.

Čo dal summit

Nehladiac na to, že Kazachstan je jednou z desiatich najväčších (rozlohou) krajín sveta, jeho (geo)politický vplyv je nedoceňovaný.

Summit ŠOS v Astane (ktorého sa zúčastnil aj generálny tajomník OSN A. Guterres) potvrdil, že:

• na jednej strane množina štátov (z ktorých časť sú jadrové mocnosti) vidí svoju budúcnosť v inom svete, než projektujú upadajúce Spojené štáty (cez NATO) a zdefraudovaná Európa (v podobe Európskej únie);
• práve táto množina sa vie dohodnúť na forme a obsahu multilaterálneho dialógu, ktorý je orientovaný na mier vo svete a jeho stabilný rozvoj.

Summit ŠOS v Astane dal svetu jasný signál o tom, ako je možné využiť (nie zneužiť) globálnu dynamiku síl, ktoré majú k dispozícii veľké a stredne veľké krajiny primknuté k vymedzenému regiónu.

Krajiny, ktoré sú ochotné prevziať na seba zodpovednosť tak, aby ich koncepčný prístup prispieval aj k stabilite v celosvetovom význame.

Aby sme nezabudli, napriek tomu, že nás presviedčajú o ostrakizácii, izolácii a vytesnení Bieloruska z globálneho priestoru, práve to sa stalo v Astane riadnym (desiatym) členom ŠOS, kde je aj niekoľko jadrových mocností!

Bez duše a srdca to nejde

Každý štát, každá medzinárodná organizácia – aby vôbec existovali mali vplyv a zmysel – musia mať dušu a srdce.

Toto ostatné stretnutie Šanghajskej organizácie spolupráce na najvyššej úrovni v Astane dokázalo, že na rozdiel od NATO (ktorého summit sa chystá), tento veľmi vplyvný spolok perspektívneho regiónu, navonok difúznych krajín, má svoju dušu a srdce a na jeho stretnutiach sa hovorí o mieri!

Peter Juza

(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)

 (Nové slovo)

[1] Bližšie pozri:  Podivný „samit“ vo Švajčiarsku (1. časť) – Noveslovo; a tiež: Podivný „samit“ vo Švajčiarsku (2. časť) – Noveslovo

[2] Tu hovoríme o krajinách: Bielorusko, Čína, India,  Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Pakistan, Tadžikistan a Uzbekistan. O krajinách, ktoré majú štatút pozorovateľa: Afganistan a Mongolsko. Tiež o krajinách, ktoré majú štatút „partnera pre dialóg“: Azerbajdžan, Arménsko, Bahrajn, Egypt, Kambodža, Katar, Kuvajt, Maledivy, Mjanmar, Nepál, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Turecko a Srí-lanka.

[3] Plný text pozri: АСТАНИНСКАЯ ДЕКЛАРАЦИЯ СОВЕТА ГЛАВ ГОСУДАРСТВ-ЧЛЕНОВ ШАНХАЙСКОЙ ОРГАНИЗАЦИИ СОТРУДНИЧЕСТВА | Шанхайская организация сотрудничества (sectsco.org)

[4] Pozn.: VZ  OSN prijalo v decembri 2022 rezolúciu predloženú RF „Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie.“ Vo finále120 krajín hlasovalo za, 50 proti, 10 sa zdržalo. Medzi tými, ktorí hlasovali proti boli Ukrajina, USA, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Kanada, Lotyšsko, Litva, Estónsko… a Slovensko!

Ministrom ZVEZ SR bol v tej dobe R. Káčer a bolo to v čase, keď prezidentka SR používala – vo vzťahu k Ukrajine kontroverzný pozdrav, keď odovzdala vyznamenanie osobám s nacistickou väzbou a keď časť poslancov NR SR vo vzťahu k Bielorusku používala jeden zo symbolov (bielo/červeno/bielu trikolóru, ktorou sa hrdili bieloruskí kolaboranti počas II. svetovej vojny.

[5] Bližšie pozri: Viktor Orbán navštívil Vladimíra Putina v Moskve – Noveslovo