Roman Laml: Budú nové emisné povolenky „čiernou labuťou“ slovenskej politiky?

Od roku 2027 budú musieť domácnosti v EÚ platiť emisné povolenky za emisie z kúrenia a pohonných látok. Zavádzajú sa v rámci Green Dealu ako nástroj na zníženie emisií skleníkových plynov a urýchlenie prechodu na ekologickejšie zdroje energie. Je stále viac hlasov, ktoré upozorňujú, že nové emisné povolenky ETS 2 zvýšia životné náklady každému človeku v Európskej únii. Slovenské domácnosti si vďaka nim ročne priplatia aj tisíce eur. Čaká ich výrazne drahšie tankovanie či vykurovanie.

V praxi to bude znamenať, že človek si žiadne povolenky kupovať nebude, ale že pri tankovaní už bude v cene za liter benzínu  zarátaná aj cena emisnej povolenky. Podobne to bude napríklad aj pri faktúre za plyn. Systém ho má cez vyššiu koncovú cenu motivovať, aby zvážil úspornejšiu jazdu, prechod na verejnú dopravu alebo investíciu do zníženia spotreby tepla vo svojom dome. Pre tých najpotrebnejších má existovať kompenzačný mechanizmus.

Tento problém rezonuje v predvolebnom Česku veľmi silno a nielen zo strany súčasnej opozície. Hlavný ekonóm BH Securities Štěpán Křeček, ktorý je poradcom premiéra Petra Fialu (ODS), hovorí:  „Plyn drahší o štvrtinu, uhlie o polovicu, benzín a nafta o viac ako tri koruny. O rok a štvrťrok budú palivá pre ľudí drahšie, keď sa do obehu dostanú emisné kvóty pre domácnosti.“^[1]

Česká vláda sa aktuálne prezentuje tým, že sa usiluje prehodnotiť klimatickú politiku EÚ. Premiér Fiala po rokovaní s  predsedom Európskej rady Antóniom Costom na sociálnu sieť X napísal: „Bavili sme sa napríklad o klimatickej politike EÚ, ktorú treba prehodnotiť tak, aby neohrozovala európsky priemysel. Nestačí o tom ale len hovoriť a kritizovať – naša vláda predkladá konkrétne návrhy a darí sa nám pre ne získavať podporu ďalších štátov, aktuálne napríklad v otázke emisných kvót ETS 2.“^[2] Podľa medializovaných informácií už 18 členských krajín EÚ žiada eurokomisiu o zmenu ETS 2. Túto snahu okrem iných podporujú Česko, Nemecko, Taliansko,  Španielsko, Poľsko, Rakúsko či Belgicko.^[3]

S kvótami sa bude obchodovať  a ak ich cena presiahne 45 eur, čo je limit, ktorý EÚ pôvodne plánovala, zvýšenie ceny bude oveľa vyššie. Predbežné burzové obchodovanie s kvótami  takmer zdvojnásobilo ich cenu. Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda varuje, že systém bude drasticky drahý: „Ak má mať zmysel, v roku 2030 musí stáť jedna povolenka 260 eur. Údajný strop 45 eur je len klam na upokojenie verejnosti. V prvých rokoch možno bude platiť, ale potom ceny prudko vystrelia. Bude to Pandorina skrinka,“^[4] vyhlásil. Kovanda vyčíslil, že čisto z dôvodu zavedenia týchto povoleniek si bežná česká domácnosť, ktorá býva v rodinnom dome a využíva jeden automobil, po roku 2027 ročne priplatí 83-tisíc českých korún (3 368 eur). Ak domácnosť napríklad kúri plynom a autom ročne najazdí 15-tisíc kilometrov, tak si v závislosti od konkrétnych cien povoleniek môže za 12 mesiacov v porovnaní so súčasným stavom priplatiť 600 až 900 eur.^[5]

Proti ETS 2 vystupuje aj súčasná slovenská vláda: „Nemalá časť štátov odmieta plnú implementáciu ETS 2 systému a snaží sa o jej zmenu. Je paradoxom, že rovnako aj Česká republika, ktorá celý systém presadila ako predsedajúca krajina v Rade EÚ, mu dala prednosť pred záujmami ľudí,“^[6] uvádza sa v stanovisku ministerstva životného prostredia.

Podľa predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislava Janiša zvýši na základe aktuálnych odhadov samotné zavedenie ETS 2 od roku 2027 cenu plynu pre domácnosti oproti roku 2026 o 20 eur za megawatthodinu, čo predstavuje 41-percentný nárast.^[7]

Z politického hľadiska je hlavným problémom to, že napríklad v ČR premiér Fiala a jeho koalícia bojuje proti niečomu, čo ich politickí súputníci pred niekoľkými rokmi v Európskom parlamente schválili. Otázka, prečo to urobili, sa nekladie, pretože by sa mohlo dôjsť k záveru, že vládnuce politické elity, aj na európskej úrovni, sú nedostatočne schopné a nevidia ani za krátkodobý horizont. Odhlasovať niečo také zásadné a o dva roky hľadať cestu, ako z toho von, nie je dobrou vizitkou pre nikoho.

Veľmi intenzívne riešia problém, ktorý si sami vytvorili a ktorý sa skutočne môže stať aj politickou rozbuškou v mnohých krajinách. Veľká časť súčasných politických elít sa ale tvári, že s tým nemá nič spoločné. Je preto dobré pripomenúť si, kto konkrétne schvaľoval v Európskom parlamente tento zámer.

Európsky parlament prijal dokument o spoplatnení  emisií z vykurovania budov a cestnej dopravy od roku 2027 na svojom rokovaní 18. apríla 2023. Za hlasovalo 413 poslancov, 167 bolo proti a 57 sa hlasovania zdržalo.^[8]  

Slovensko malo v tomto volebnom období 14 europoslancov. Z našich europoslancov za tento návrh hlasovali – Eugen Jurzyca (KDH), Vladimír Bilčík (PS/Spolu), Miriam Lexmann (KDH), Ivan Štefanec (KDH), Peter Pollák (OĽaNO), Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), Martin Hojsík (PS/Spolu), Michal Wiezik (PS/Spolu), Michal Šimečka (PS/Spolu). Proti boli Miroslav Radačovský (ĽSNS), Robert Hajšel (SMER) a Milan Uhrík (ĽSNS). Hlasovania sa zdržali Katarína Roth Neveďalová (SMER) a Monika Beňová (SMER).^[9]

Hlasovanie českých europoslancov bolo podobné tým našim a aj oni väčšinou rešpektovali názory svojich frakcií. Vlastný názor si dokázal zachovať napríklad Alexandr Vondra (ODS), ktorý sa zdržal hlasovania, proti bol Jan Zahradil, ktorý kandidoval za ODS a Kateřina Konečná z KSČM. Proti boli aj europoslanci za ANO – Dita Charanzová, Martin Hlaváček, Ondřej Knotek, Ondřej Kovařík, ktorí v tej dobe boli, podobne ako naše PS, súčasťou frakcie Renew, ktorá ale tento návrh, samozrejme, podporovala a českí europoslanci za ANO boli jediní z tejto frakcie, ktorí hlasovali proti. Návrh podporili napríklad europoslanci Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) a Luděk Niedermayer (TOP 09), ktorí sú zástupcami politických strán tvoriacich momentálne vládnuce zoskupenie SPOLU. Pre českú mediálnu scénu je príznačné, že mainstreamové média, vrátane tých formálne verejnoprávnych, podporujúcich vládnu koalíciu, sa týchto politikov nepýtajú, ako je možné, že niečo odhlasovali a teraz premiér, vygenerovaný ich politickými stranami, proti tomu hlasno bojuje. Podľa všetkého ale Tomáš Zdechovský toto ako problém vôbec nevníma a aktuálne za prioritu svojej činnosti považuje slovenské „Nočné vlky“.

Či budú tieto normy platiť podľa schváleného harmonogramu, alebo či dôjde k nejakému časovému posunu, poprípade obsahovej zmene, ešte len uvidíme. V každom prípade sa treba otvorene pýtať, čo je to za intelektuálna a odborná úroveň týchto ľudí, vrátane ich aparátov, ktorí v apríli 2023 niečo odhlasujú a už o dva roky neskôr hľadajú cesty, ako to zmeniť?! A ešte sa to usilujú prezentovať ako službu verejnému záujmu!

To, čo sa odohráva v rámci predvolebnej kampane v Česku, sa v podobnej situácii môže na Slovensku znásobiť. Pokiaľ sa pôjde podľa momentálne platných termínov, tak to môže byť slovenská politická „čierna labuť“. Nový systém má platiť od roku 2027 a podľa všetkých predpokladov prinesie výrazné zvýšenie cien kúrenia a pohonných hmôt. V roku 2027 majú ale byť aj parlamentné voľby  a Progresívne Slovensko, vrátane  Michala Šimečku, bude asi ťažko vysvetľovať svoju podporu niečomu, čo zdražilo život každému občanovi.

Keď sa na počiatku volebného roku 2027 ceny benzínu posunú napríklad z 1,50 – 1,60 eur na 1,80 – 2,00 eur za liter, výrazne stúpne cena plynu a uhlia a R. Fico povie, že za toto zvýšenie cien M. Šimečka hlasoval, veľmi ťažko sa to bude obhajovať. Samozrejme, niekomu to vysvetlí, niekto to pochopí, ale určite to nebude žiadny magnet zvyšujúci preferencie, ale skôr naopak. Dlhodobo relatívne stabilné rozloženie politických síl sa môže aplikáciou ETS 2 zásadne zmeniť.

Aj v prípade, že dôjde k nejakému posunu, alebo teoreticky k určitej úprave ETS 2, Šimečka a jeho spolustraníci budú stále tí, ktorí hlasovali za niečo, čo sa o dva roky po tomto hlasovaní aj pôvodní podporovatelia tohto zámeru v rámci európskej politickej scény usilujú zmeniť. Martin Hojsík a Michal Wiezik vo svojej kariére europoslancov ďalej pokračujú. Farby  PS/Spolu vtedy zastupoval aj Vladimír Bilčík.

A netýka sa to len Progresívneho Slovenska. Miriam Lexmann stále obhajuje farby KDH a jej spolustraníkom bol aj Ivan Štefanec. Eugen Jurzyca išiel do europarlamentu ako líder kandidátky SaS a jeho spolustraníčkou bola nezabudnuteľná Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá vo voľbách v roku 2023 kandidovala do NR SR za Demokratov. Peter Pollák bol zvolený za OĽaNO.

Toto ich hlasovanie rozhodne nie je a nebude dobrou politickou vizitkou a je veľmi pravdepodobné, že ETS 2 bude silný argument, využitý proti stranám súčasnej opozície.

Roman Laml

(Nové slovo)

[1] https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-povolenky-zdrazi-lidem-jizdy-autem-i-vytapeni-domova-o-tisice-rocne-40536622
[2] https://x.com/p_fiala/status/1964008238023905669?s=46&t=TErsWBL1bnaUnUfiN6qI8g
[3] https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96221271-cesko-odoslalo-eurokomisii-poziadavky-18-krajin-na-zmenu-systemu-emisnych-povoleniek-ets-2
[4] https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/brusel-vysaje-uspory-slovakov-taraba-hlada-spojencov-expert-bije-na-poplach
[5] https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/761980-brusel-posiela-ucet-za-emisie-pripravte-sa-na-drahsie-tankovanie-a-stovky-eur-navyse-za-plyn-a-teplo/
[6] https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/765911-tisice-eur-navyse-a-rastuca-nespokojnost-slovensko-sa-snazi-zvratit-drahe-povolenky-pre-domacnosti/
[7] https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96224218-nove-emisne-povolenky-unie-predrazia-zivot-slovenskym-domacnostiam-tvrdi-predseda-zvaezu-vyrobcov-tepla
[8] https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20230414IPR80120/fit-for-55-parliament-adopts-key-laws-to-reach-2030-climate-target
[9] https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-9-2023-04-18-RCV_SK.pdf