Fábry: USA verzus EÚ: boj o cenzúru digitálnych platforiem?

Pokuta pre Elona Muska a tlak na spoluprácu

Spúšťačom amerických sankcií voči piatim osobám z Európy bola zrejme pokuta 120 miliónov eur pre platformu X Elona Muska zo 4. decembra 2025. EK pri nej uviedla tieto dôvody:

1. Klamlivý dizajn „modrej značky začiarknutia“ spoločnosti X, čo porušuje povinnosť online platforiem zakázať klamlivé dizajnové praktiky vo svojich službách podľa Aktu o digitálnych službách, resp. DSA (skratka pre Nariadenie (EÚ) 2022/2065 o jednotnom trhu s digitálnymi službami…).
2. Nedostatočná transparentnosť reklamného úložiska spoločnosti X, čo má byť dôležité pre výskumných pracovníkov na odhaľovanie podvodov, hybridných hrozieb,…
3. Spoločnosť X si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z DSA, ktoré sa týkajú poskytovania prístupu výskumným pracovníkom k verejným údajom platformy.

Elon Musk na tieto sankcie zareagoval slovami: „EÚ by mala byť zrušená a suverenita by sa mala vrátiť jednotlivým krajinám, aby vlády mohli lepšie zastupovať svojich občanov.“ V inej komunikácii však Elon Musk uviedol ešte zaujímavejšie informácie: „EÚ ponúkla X nelegálnu tajnú dohodu: ak potichu scenzurujeme prejavy a nepovieme o tom, nedostaneme pokutu. Iné platformy tú dohodu akceptovali.“ Ide o mimoriadne závažné obvinenie a európski novinári by sa ním mali zaoberať viac než bulvárnym výrokom o zrušení EÚ. Podobne sa od tohto problému, ktorý tematizoval Elon Musk, pokúšali odpútať pozornosť aj orgány EÚ. Odmietli výrok o tom, že treba EÚ rozpustiť, ale príliš neotvárali otázku, či veľkým platformám ponúkli dohody o mazaní nepohodlných príspevkov výmenou za blahosklonnosť pri porušovaní pravidiel DSA. Verejná diskusia pri pokutách pre X by sa pritom mala uberať týmto smerom, pretože takáto bezzákonná dohoda by mohla byť oveľa väčšou hrozbou pre občanov EÚ než porušovanie pravidiel DSA zo strany X. Keby sa občania dozvedeli, ako a ktoré orgány verejnej moci v EÚ spolupracujú s technologickými firmami na mazaní nepohodlného obsahu, tak by zrejme získali aj viac informácií o svojej budúcnosti v EÚ.

Veľmi kriticky sa o tomto type cenzúry v EÚ ešte začiatkom roku 2025 vyjadril vlastník spoločnosti Meta Mark Zuckerberg: „Európa má stále väčší počet zákonov, ktoré inštitucionalizujú cenzúru a sťažujú vytváranie niečoho inovatívneho.“ Postup proti platforme X pobúril aj Pavla Durova, vlastníka inej technologickej platformy, Telegram, ktorý sa v minulom roku stal cieľom pochybného trestného stíhania vo Francúzsku. Ten v reakcii na pokutu pre X z decembra 2025 napísal „EÚ stanovuje nesplniteľné pravidlá, aby mohla trestať technologické firmy, ktoré odmietajú potichu cenzurovať slobodu slova. Videli sme to isté vo Francúzsku: nepodložené ,trestné stíhanie‘, potom tajné služby ponúknu pomoc, ak @telegram potichu scenzuruje prejavy v Rumunsku a v Moldavsku.“ Pavel Durov pritom názorovo nepatrí do rovnakého politického spektra ako Elon Musk: ide o presvedčeného liberála, ktorý nemá blízko ani k Donaldovi Trumpovi, ani k Vladimirovi Putinovi a ktorému záleží na slobode v Európe. Svoju podporu pre slobodu prejavu pritom dokázal ešte počas pôsobenia v rodnom Rusku v rokoch 2013 – 2014, keď proti vôli Kremľa odmietol na platforme vkontakte cenzurovať prejavy na podporu revolúcie na Majdane v Kyjeve. Radšej obetoval svoju kontrolu nad platformou, opustil Rusko a odišiel do Európy, kde si založil platformu Telegram a neskôr dostal i francúzske občianstvo. Kvôli rastúcej cenzúre v EÚ sa však v roku 2017 presunul do Dubaja, a to aj s Telegramom. Pre Európu bolo varovným signálom, keď v januári 2025 sklamane napísal: „Kto by si pomyslel, že v roku 2025 budú mať ruskí používatelia Telegramu väčšiu slobodu ako európski?“

Zložité pravidlá digitálnych služieb a ich porušovanie

Dôvody pre pokutu 120 miliónov eur pre platformu X možno považovať za problematické. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že pre obzvlášť veľké platformy sa v oddieloch 3 až 5 DSA vytvoril systém špeciálnych požiadaviek s veľkým množstvom „gumových“ ustanovení, pri plnení ktorých môžu nastať problémy. DSA zaviedol osobitné požiadavky na systémy odporúčaní a na online reklamu. Taktiež sprísnil povinnosti transparentnosti a publicity. Nejasnosti spôsobuje aj úprava zverejňovania marketingových informácií, transparentnosť auditu či potreba jasnejších usmernení o tom, ako by malo vyzerať primerané zverejňovanie informácií. DSA taktiež stanovil, že prevádzkovatelia obzvlášť veľkých online platforiem musia zamestnávať pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie predpisov, ktorí sú schopní sledovať plnenie povinností vyplývajúcich z DSA. Vyhovieť všetkým požiadavkám je však náročné, a to zjednodušuje udeľovanie pokút zo strany verejnej moci. Aj v prípade platformy X použila EK napr. argument o neplnení požiadavky transparentnosti pri reklamnom úložisku.

Pokiaľ ide o formálny dôvod spájaný s prístupom výskumných pracovníkov k údajom platformy, tu nie je problémom len ustanovenie v čl. 40 DSA, ale hlavne fungovanie skupiny privilegovaných osôb s prístupom k citlivým údajom. Podľa čl. 40 DSA ide o „preverených výskumných pracovníkov“, ktorých takto označil národný koordinátor DSA. Daný pojem sa vymedzuje nielen v čl. 40 DSA, ale aj s využitím čl. 2 ods. 1 smernice 2019/790. Medzi „výskumné organizácie“ totiž spadajú nielen akademické inštitúcie, ale aj „akýkoľvek iný subjekt, ktorého základným cieľom je vykonávať vedecký výskum alebo vykonávať vzdelávacie činnosti, a to aj vrátane vedeckého výskumu: a) na neziskovom základe…“ Preverení výskumní pracovníci majú byť schopní zaručiť bezpečnosť a dôvernosť údajov a mali by mať k dispozícii požadované údaje preto, aby mohli posúdiť „systémové riziká“ takýchto platforiem v súlade s čl. 34 DSA. Systémové riziká pritom zahŕňajú aj „akékoľvek skutočné alebo predvídateľné negatívne účinky na občiansku diskusiu a volebné procesy a verejnú bezpečnosť“. DSA tu cielene používa veľmi nejasnú definíciu a tým opäť umožňuje EK značnú flexibilitu pri postupe voči veľkým online platformám.

Sankcie USA voči cenzúre v EÚ?

Sankcie EK voči platforme X boli jedným z dôvodov, prečo na konci decembra 2025 uvalil Washington sankcie v podobe zákazu vstupu do USA pre päť Európanov, ktorých vníma ako nepriateľov slobody prejavu. Ide o tieto osoby:

• Thierry Breton, bývalý komisár EÚ a hlavný tvorca aktu o digitálnych službách (DSA)
• Imran Ahmed, britský riaditeľ Centra pre boj proti digitálnej nenávisti;
• Anna-Lena von Hodenberg, z neziskovej organizácie HateAid;
• Josephine Ballon, takisto z neziskovej organizácie HateAid;
• Clare Melford, spoluzakladateľka globálneho indexu dezinformácií.

Na sankcie negatívne reagovalo viacero európskych politikov. EK vydala vyhlásenie: „Dôrazne odsudzujeme rozhodnutie USA zaviesť cestovné obmedzenia pre päť európskych jednotlivcov vrátane bývalého komisára Thierryho Bretona.“ Prezident Emanuel Macron zasa vyhlásil: „Francúzsko odsudzuje rozhodnutia o vízovom obmedzení prijaté Spojenými štátmi proti Thierrymu Bretonovi a ďalším štyrom európskym osobnostiam. Tieto opatrenia predstavujú zastrašovanie a nátlak proti európskej digitálnej suverenite…“ Asertivita európskych politikov voči USA by bola na mieste, avšak francúzsky občan Pavel Durov motívy pre ostrú reakciu Emanuela Macrona zhodnotil takto: „Architekt zákona EÚ o cenzúre, ktorý bol sankcionovaný, je blízkym spojencom a menovaným Macronom. Tvárou v tvár extrémne nízkej podpore sa Macron snaží umlčať online kritikov tým, že premení celú EÚ na digitálny gulag – pomocou cenzúry (DSA) a hromadného sledovania (kontrola chatu).“ Samozrejme, americké sankcie voči Európanom sú problémom a sankcie ako také by sa nemali udeľovať bez možnosti dotknutých subjektov vyjadriť sa k obvineniam. Mimosúdny sankčný nástroj však uplatňuje aj EÚ a uplatňuje ho dokonca i voči vlastným občanom. Pre porovnanie, sankcie USA voči piatim Európanom z decembra 2025 sú naozaj mierne a ide len o obmedzenie vstupu do USA. To sa naozaj nedá sa porovnať so sankčnou brutalitou, akú používajú orgány EÚ voči vlastným občanom, ktorí vyjadrujú nepohodlné názory (pozri tu).

Vláda práva alebo mimoprávny výkon moci?

Snaha EK o spoločný postup so súkromnými spoločnosťami proti nepohodlným názorom v EÚ je téma, ktorá by sa mala stať zásadnou témou pre občanov členských štátov EÚ. Dohody o sofistikovanej spolupráci pri mazaní nepohodlného obsahu majú pre EK alebo pre tajné služby veľkých európskych štátov zjavnú výhodu. Štátna cenzúra, akú predviedol napr. NBÚ na Slovensku v roku 2022, by vyvolala verejné pobúrenie a hnev čitateľov zablokovaných médií by smeroval voči štátnym orgánom. V prípade cenzúry zo strany súkromných online platforiem však by však EK alebo tajné služby mohli argumentovať, že ide o rozhodnutie súkromného vlastníka platformy, ktoré nie je ich rozhodnutím a že oni iba rešpektujú práva vlastníka. Vo všeobecnosti totiž platí, že orgán verejnej moci musí konať na základe právnej normy, zatiaľ čo súkromný vlastník môže konať, čo nie nie je zákonom zakázané a tak má širšie spektrum možností ako zasahovať do príspevkov na svojej platforme. A hoci ani táto formulácia neruší garancie slobody prejavu, uvedený postup „čiernej“ spolupráce súkromných subjektov a orgánov verejnej moci pri „ochrane verejnej diskusie“ je ešte nebezpečnejší než priama štátna cenzúra.

Ide o zásadnú hrozbu pre právny štát, označovaný ako „rule of law“ (vláda práva). V tomto režime by mocenské orgány mali postupovať v súlade so zákonom a aplikovať ho bez ohľadu na to, či adresáti noriem tajne spolupracujú so štátnou mocou alebo nie. Hrozba, že zložitosť právnej úpravy a nevypočítateľná aplikácia pravidiel DSA sa využíva ako nátlaková metóda na kybernetické platformy, aby tajne spolupracovali, je skutočne reálna. Samozrejme, oficiálnym účelom DSA je obmedzenie moci a kontrola veľkých technologických spoločností, ako aj boj proti dezinformáciám. Otázkou ale je, či nejde skôr o sofistikovaný nástroj politickej elity v EÚ proti verejnosti, ktorá prestáva dôverovať oficiálnym informáciám o dobre a zle. Samozrejme, určitým faktorom môže byť aj reálna obava predstaviteľov verejnej moci, že európski voliči stoja zoči-voči internetovým robotom a pri tom by mali byť chránení pre ich vlastné dobro. Súčasne sa ale objavuje otázka, nakoľko predstavitelia EÚ týmto tvrdením maskujú svoju obavu pred nespokojnými občanmi. Len ťažko totiž možno prekryť ich snahu o reguláciu a ovládanie mysle občanov prostredníctvom kontroly sociálnych médií. A práve to môže v konkrétnych prípadoch viesť k ovplyvňovaniu rozhodovacích procesov v štátoch EÚ, teda k najväčšiemu „systémovému riziku“ pre demokraciu a právny štát.

Branislav Fábry

(Nové slovo)