František Škvrnda: Falošný a zákerný mierotvorca

Trump obľubuje svoju medializáciu, pričom často rozpráva, mení svoje názory a niekedy poprie aj sám seba. Nevedie však dlhé reči a nemá rád ani dlhotrvajúce akcie. V podmienkach rastúcej polarizácie americkej spoločnosti, ku ktorej štýlom svojho vystupovania a konania prispieva, protirečivosť medializácie Trumpa narastá. Popri množstve útokov voči nemu, ktoré sú niekedy veľmi kritické, on sa tiež na svojich protivníkov pozerá rovnako, pričom nie je núdza ani o osobné osočovania na oboch stranách. Trumpov obraz kazí aj jeho nevyspytateľnosť a niekedy je, najmä v detailoch, nejasné aj konanie jeho administratívy, keď jej členovia sa vyjadrujú ináč ako ich šéf.

Nerobíme si nijaké ilúzie o USA, ale takýto vodca, ktorý vystupuje svojsky, suverénne a presvedčený o svojej sile, na ich čele ešte asi nebol. Trump sa snaží presvedčiť, že je mesiášom, ktorý zachráni USA aj na úkor všetkých ostatných. Dejiny sú však plné neúspešných spasiteľov.  

Aký je vlastne obraz Trumpa necelý rok po jeho nástupe do kresla prezidenta USA

Trump sa o sebe snaží šíriť rôznymi spôsobmi príťažlivý obraz, ktorý niekedy vyúsťuje až do nepodarených pokusov o vytváranie kultu osobnosti na americký spôsob. Vystupuje nadradene a očakáva len pozitívne hodnotenia svojho konania a zlostne reaguje na to, ak sa o ňom objaví niečo nepríjemné.

Uplatňuje obľúbenú „zábavu“ kapitalistických politikov podávať žaloby na kdekoho zo všakovakých dôvodov. Výroky rôznych sudcov či súdov v Trumpových kauzách, ktoré zdá sa, že s obľubou vyvoláva, sú neraz kontroverzné. Znižuje to dôveru v americkú spravodlivosť. Kto však má peniaze, môže sa za bársakú malichernosť súdiť do „roztrhania tela“. Platí to, žiaľ, nielen v USA, ale aj v EÚ i na Slovensku, kde sú súdy tiež zahltené množstvom takýchto triviálnych záležitostí. Slovenským unikátom sa stalo využívanie „kajúcnikov“ matovičovsko-hegerovsko-ódorovskou mocou na útoky voči opozícii, najmä Smeru.

Pre situáciu v kapitalistickom svete je však zhubné predovšetkým používanie dvojakého metra v medzinárodnom práve. V EÚ sa objavuje už aj voči jej členom, ktorí sa bezpodmienečne nepodriadia „jedinému správnemu“ názoru či postoju Bruselu.   

O prezidentoch USA a ich rečiach koluje viacero historiek, ale ani jeden ich nemal toľko ako Trump. Objavujú sa aj v bezpečnostnej oblasti, na ktorú sa pozrieme podrobnejšie, lebo v nej rozsievajú chaos a nestabilitu. Najmä megalomanská snaha Trumpa urobiť zo seba veľkého mierotvorcu sa dostáva do protikladu s kontroverznými agresívnymi rečami, na ktoré nadviazalo, žiaľ, už aj niekoľko skutkov.

Trump nastúpil na cestu najhorších agresívnych tradícií americkej konzervatívnej pravice. Urobil síce možno niektoré kroky, ktoré sa dajú privítať a oprávnene kritizuje i viaceré aktivity predchádzajúcich demokratických vlád, najmä Joea Bidena. V zahraničnej a bezpečnostnej politike sa však za tým neskrýva nič iné len to, aby „Amerika“ zarobila a posilnila sa a vzdala za to Trumpovi aj patričný hold. Jeho zaťatosť pripomína obmenu známeho bonmotu o tom, že urobím Ameriku znovu najväčšou na svete, aj keď pri tom kameň na kameni nezostane.

Nevídané kroky USA –  po požiadavke na získanie Grónska sankcie na päť osôb z Európy

Neštandardné je, že Trump útočí aj na spojencov a zdesenie vyvoláva, že narušuje základy atlantickej jednoty Západu po druhej svetovej vojne, obzvlášť po vzniku NATO. V NATO pretrvávajú rôzne obavy z krokov Trumpa a predstavitelia paktu mu všemožne, až podlízavo, vychádzajú v ústrety. Členské štáty NATO Trump donútil k prijatiu „harmonogramu“ zvýšenia vojenských výdavkov na 5 % HDP do roku 2035. Ekonomicky škodlivou sa pre Európu stáva požiadavka na zvýšenie nákupu amerických zbraní v súvislosti s prevzatím väčšieho podielu na svojej obrane.  

Protieurópskym krokom Trumpa sú jeho plány získať pod úplnú kontrolu Grónsko, ktorého obranu a zahraničnú politiku riadi Kodaň. Ak sa nedá toto územie kúpiť, použijú sa vraj iné spôsoby. Zdôvodňuje sa to bezpečnostnými záujmami USA a potrebou ochrany Grónska pred čínskymi a ruskými hrozbami. Nejde o novú požiadavku, lebo Trump ju nastolil už vo svojom prvom mandáte.

EÚ sa v tejto situácii správa opatrne a požiadavku odmieta, ale ináč nevie ako postupovať ďalej, ak sa nátlak USA bude zvyšovať. Prekvapujúcim sa stalo označenie USA za hrozbu v nedávnej správe dánskej vojenskej rozviedky.

Zatiaľ problém Grónska nie je v popredí Trumpových plánov. Ide o akúsi jeho nenásytnosť, veď USA na ostrove majú už viacero vojenských zariadení, ktoré používajú podľa svojich predstáv. Ktovie, čo všetko by tam urobili, ak by ostrov raz získali pod svoju kontrolu.

Okolo Grónska môžu vzniknúť dve takmer osudové otázky. Prvou je, prečo USA nestačí, že Dánsko je členským štátom NATO a v prípade konfliktu by sa im iste bezpodmienečne podriadilo. Druhou je, že kde sa podela skalopevná jednota paktu, o ktorej vajatajú aj slovenskí „natoidi“. Môže ísť aj o zárodok narastajúcich trhlín v pakte, ktoré sa ukazujú aj inde, ale zatiaľ sa o nich nehovorí. Skôr zaznievajú výzvy, ktoré sa podobajú biblickému Apage Satanas, že na jednotu NATO sa nesmie siahať.

Horšie ako proti NATO však Trump vystupuje proti EÚ, na ktorú vyvíja aj surový ekonomický nátlak. V novej bezpečnostnej stratégii USA sa Európa kritizovala spôsobom, aký tu nebol od vzniku Európskych spoločenstiev. Na adresu európskych predstaviteľov má Trump aj rôzne nediplomatické vyjadrenia.

Nevídaným krokom USA v atlantizme sa stalo vyhlásenie sankcií voči piatim európskym politikom za snahy EÚ o údajný nátlak na technologické firmy s cieľom cenzurovať americké názory na internete. Najvýznamnejší zo sankcionovaných je bývalý francúzsky eurokomisár Thierry Breton, čo mimoriadne roztrpčilo prezidenta Emmanuela Macrona. Nespokojnosť s krokom Trumpovej administratívy vyjadrili aj vo vedení EÚ a vo viacerých jej členských štátoch.

Podľa EÚ ide vraj o veľmi dôležitých ľudí, ktorí sa zasadzujú za prísnu reguláciu technologického sektora a boj proti dezinformáciám na internete. Ursula von der Leyenová čosi splieta o slobode prejavu ako základe európskej demokracie, ktorá sa bude chrániť aj pred Trumpom. Kto chce, nech tomu uverí, ale EÚ je čoraz viac dvojtvárna, čo platí aj pre túto oblasť. V každom prípade sankcie znamenajú eskaláciu vzťahov USA s EÚ.

Vychvaľovanie Trumpa v Národnej bezpečnostnej stratégii USA 2025

Na americké pomery bolo nezvyklým prvkom v novej Národnej bezpečnostnej stratégii príliš časté spomínanie Trumpa a vychvaľovanie jeho výrokov a konania, ktoré niekedy pripomína až duch čínskych komunistických dokumentov oslavujúcich veľkých vodcov. Španielsky denník El Pais označil Trumpa za krajne pravicového boľševika.

V stratégii bol Trump spomenutý v rôznych spojeniach viac ako 25-krát a dvakrát bol uvedený v názvoch jej pasáží. Uvedieme len dve ukážky o Trumpovych vodcovských schopnostiach zo stratégie. V prvej ide o silnú domácu agendu Trumpa, ktorá vraj povedie k posilneniu americkej moci a USA budú väčšie než kedykoľvek predtým. V druhej sa uvádza „objav“ Trumpa o troch desaťročiach mylných amerických predpokladov o Číne. A to sme nehľadali, koľkokrát sa spomínala „America first“ ako Trumpova idée fixe.

Falošný mierotvorca Trump

V stratégii sa uvádza až 8 Trumpových mierových „úspechov“. Ide o dohodu medzi Kambodžou a Thajskom, Kosovom a Srbskom, Konžskou demokratickou republikou a Rwandou, Pakistanom a Indiou, Izraelom a Iránom, Egyptom a Etiópiou, Arménskom a Azerbajdžanom a ukončenie vojny v Gaze vrátením všetkých žijúcich rukojemníkov ich rodinám.

Medzi Arménskom a Azerbajdžanom po nástupe Trumpa už boje neboli, išlo len o napätie a spory. Nejasné je však aj to, čím prispel Trump k „mieru“ medzi Kosovom a Srbskom. Ešte zložitejšie to je v prípade vojny medzi Izraelom a Iránom. Aj v ďalších prípadoch však ide o prehnané tvrdenia s ťažko dokázateľným prínosom k ukončeniu konfliktov. A ak sa pozrieme na situáciu vo svete, boje (potýčky) pokračujú medzi Kambodžou a Thajskom, v Konžskej demokratickej republike i medzi Pakistanom a Indiou.

Hovoriť o ukončení vojny v Gaze pri pokračujúcej izraelskej genocíde je nielen výsmechom bezpečnosti, ale aj politickou krutosťou najhrubšieho zrna. Tu sa Trump líška sionistom, od ktorých podpory je doma závislý. Občas na Izrael síce spustí bu-bu-bu (Benjamin Netanjahu si z toho ostentatívne nič nerobí), ale masívne ho podporuje zbraňami i politicky. 

Iný prípad je Ukrajina, kde chcel Trump ešte v čase predvolebnej kampane vojnu ukončiť do 24 hodín. Prípad je nesmierne zamotaný a je otázne, či Trump svojím štýlom v ňom dosiahne úspech. Pozitívne je, že zmenil pohľad na RF na Západe ako jedinú príčinu pokračovania vojny a Ukrajinu a najmä Zelenského hodnotí kriticky. Svoje názory a predstavy o ukončení vojny na Ukrajine tiež viackrát zmenil a už chcel hodiť aj „flintu do žita“, ale vo svojom úsilí zatiaľ pokračuje a podniká nové pokusy o mier. Na Ukrajine tiež obchoduje so zbraňami, lebo núti európske štáty, aby pre ňu nakupovali zbrane z USA a aj finančne ju podporovali. Väčšina štátov i vedenie EÚ to však s chorobným rusofóbnym zápalom aktivisticky robia aj samé od seba.

V USA i medzi republikánmi stále pôsobia kruhy, ktoré Ukrajinu podporujú a Rusku sa snažia škodiť. Napriek tomu, že Kremeľ formálne víta Trumpove kroky pri snahe ukončiť boje na Ukrajine, v Rusku sú viaceré sily, ktoré mu neveria a poukazujú na jeho nevypočítateľnosť a meniace sa názory. 

Agresívne vojenské akcie USA v druhom Trumpovom mandáte

Trump pokračuje v potuteľnej tradícii vojenských útokov USA proti slabším štátom, ktoré sa praktizujú v 21. storočí. Nóvum je, že zatiaľ sú akcie také špecifické, že sa k nim nehľadajú spojenci (koalície ochotných).

Zopakujeme, že nová Bezpečnostná stratégia USA nie je vôbec „mierumilovná“, ako to podávajú „trumpovci“. Sú v nej minimálne dva veľmi sporné závery agresívneho charakteru. Prvý je v tom, že Washington musí mať na západnej pologuli výsadné bezpečnostné a ekonomické postavenie, ktoré mu umožní presadiť sa tam a vtedy, kde a kedy to bude potrebné. Chce tam zvyšovať aj svoju vojenskú prítomnosť. Druhý je v pasáži venovanej Ázii (spojenej s Trumpovou nočnou morou z Číny), že hospodárske pôsobenie musí byť sprevádzané silným a neustálym odstrašovaním, aby sa zabránilo vojne.

Zatiaľ najodpornejšou vojenskou akciou Trumpa bolo bombardovanie Iránu v júni 2025. Bombardovanie Irán iste poškodilo, ale Trump hovorí o výsledkoch, ktoré sú opäť prehnané a nedokázateľné. Slovné výpady rôznych kruhov vo Washingtone proti Iránu pokračujú a pridáva sa k nim aj časť EÚ a napätie okolo neho neklesá.

Najnebezpečnejším prvkom Trumpových agresívnych plánov sú útoky proti Venezuele pod zámienkou boja proti pašerákom drog. Došlo k opakovaným útokom na venezuelské plavidlá údajne prevážajúce drogy, ale aj k iným nepriateľským aktom voči nim. Ide o blokádu nezákonne sankcionovaných ropných tankerov a zadržanie tankera s venezuelskou ropou v medzinárodných vodách. Nejde o nič iné ako o akt medzinárodného pirátstva.

Trump svoju agresivitu stupňuje a požaduje odstúpenie legitímneho venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, pričom cieľom je zmocniť sa venezuelských zdrojov. Vyhráža sa pri tom aj priamou vojenskou operáciou proti Venezuele. Trumpovská obnova Monroeovej doktríny nesmeruje k ničomu inému než k obnoveniu amerického neokolonializmu v podmienkach 21. storočia v tejto časti sveta. Situácia pre USA sa začína komplikovať. Vladimir Putin otvorene  podporil Madura a Čína tiež pozorne sleduje toto dianie, najmä keď tankery z Venezuely nemôžu viezť ropu do nej. 

Prednedávnom došlo aj k vzdušným útokom na Nigériu, ktoré boli zamerané vraj na „presné údery“ na teroristov z Islamského štátu. Trump prisľúbil aj ďalšie útoky, ak militanti budú naďalej útočiť na tamojších kresťanov. Možno by bolo potrebné Trumpovi pripomenúť, k čomu viedla Bushova globálna vojna s terorizmom. Nechceme spochybňovať Trumpove starosti o nigérijských kresťanov, ale dodáme, že v krajine je veľká ťažba ropy a čiastočne aj plynu ako aj zásoby tantalu a cínu. A opäť sa vrátime k stratégii, kde sa uvádza, že v Afrike sa budú uprednostňovať partnerstvá so spoľahlivými štátmi, ktoré sa zaviazali otvoriť trhy americkému tovaru a službám.

Trumpova administratíva okrem toho zaútočila na údajné lode pašerákov drog aj v Tichom oceáne. Vyhrážala sa aj iným štátom v Latinskej Amerike i Afrike. A to necháme bokom trumpovské aktivity, ktoré sa označujú za ekonomické vojny, aké tu už dávno neboli.   

Záverom

Konanie Trumpa je ďaleko od mierového ducha, ktorý sa lživo snaží o sebe šíriť. Za necelý rok priniesol do sveta veľa nového napätia a sporov, nič zo starých však nevyriešil. Vznikajú dve otázky, ktoré zatiaľ necháme otvorené. Prvou je, či Trump je skutočne tak zaslepeným globálnym obchodníkom so zbraňami, že zámerne vyvoláva väčší chaos, ktorý pomáha predaju zbraní USA. Druhou otázkou je, či táto agresívnosť nie je vyvolaná tým, že domáce problémy sa mu nedarí riešiť, pričom aj tam nasadzuje ozbrojené sily a vyhráža sa pokračovaním v tomto trende.

„Amerika first“ nie je riešením problémov súčasného sveta. Koniec-koncov je len zúfalým pokusom robiť niečo proti multipolarite a tŕňom v oku jej aj BRICS. Na konanie Trumpa sa v týchto podmienkach tupo prizerá NATO i EÚ, ktorú sa evidentne snaží oslabiť. Trump síce sníva o obnove sily „bieleho“ Západu, ale svojím konaním ho len vlečie do ďalšieho úpadku. Ani konzervatívna amerikanofília nemá šance svet znovu ovládnuť, ale, žiaľ, môže spôsobiť mnoho zla.

František Škvrnda

Nové slovo

Ilustrace vytvořená AI