František Škvrnda: Orientačne o aktuálnych odhadoch výsledkov volieb do EP

vlajka eu popraskaná
7.6.2024 09:39
Napriek zložitosti i relatívnosti výsledkov prieskumov preferencií politických strán pred voľbami do Európskeho parlamentu (ďalej len EP), ktoré vyúsťujú do odhadov počtu kresiel politických skupín v ňom, urobíme ešte jeden stručný prehľad z vybraných aktuálnych materiálov.

Zopakujeme, že v súčasnom EP je sedem politických skupín (v zátvorke je prvý údaj z ich zloženia po Brexite a druhý je aktuálny počet poslancov):

– Európska ľudová strana (187; 176),

– Progresívna aliancia socialistov a demokratov (148; 139),

– Obnoviť Európu (97; 102),

– Zelení/Európska slobodná aliancia (67; 72),

– Európski konzervatívci a reformisti (62; 69),

– Identita a demokracia (76; 49),

– Ľavica v EP (40; 37),

Okrem toho bolo po Brexite 28 nezaradených poslancov a dnes ich je už 61. Údaje o súčasnom počte členov politických skupín, ktoré sa v zdrojoch uvádzajú aj rozdielne, sú z oficiálnej stránky EP (https://results.elections.europa.eu/sk/)

O súhrnných odhadoch počtu zvolených poslancov s predbežným zaradením do politických skupín

Vybrali sme tri materiály. Prvý je starší a spracovala ho agentúra IPSOS pre Euronews v marci 2024 „Prieskum európskych volieb tri mesiace pred európskymi voľbami v júni 2024“ (A European election survey three months ahead of the June 2024 European elections  March 2024 )

Podľa preferencií v prieskume by mali politické skupiny v novom EP nasledovný počet členov:

– Európska ľudová strana – 177,

– Progresívna aliancia socialistov a demokratov – 136,

– Obnoviť Európu – 85,

– Identita a demokracia – 81,

– Európski konzervatívci a reformisti – 76,

– Zelení/Európska slobodná aliancia – 55,

– Ľavica v EP – 42.

V súhrne nebolo zaradených 68 poslancov.

Ďalšie dva sú spred niekoľkých dní.

Ide o článok na webovej stránke Politico „Časová os hlavných záležitostí: Čo sa stane po európskych voľbách“ (Top jobs timeline: What happens after the European election) z 31. mája, kde sa uvádza takýto odhad:

– Európska ľudová strana – 170,

– Progresívna aliancia socialistov a demokratov – 142,

– Obnoviť Európu – 76,

– Európski konzervatívci a reformisti – 75,

– Identita a demokracia – 69,

– Zelení/Európska slobodná aliancia – 42,

– Ľavica v EP – 32.

Počíta sa aj so skupinou nových nepridružených, kam by malo patriť 55 miest. V súhrne nebolo zaradených podľa „starých“ skupín 59 poslancov.

Podľa materiálu „Projekcia Európskeho parlamentu: Chaos na pravici“ (EU Parliamentary Projection: Chaos on the Rightna webovej stránke Europe Elects, ktorá sa „venuje obohacovaniu európskej demokracie poskytovaním komplexnej verejnej služby na základe overených volebných údajov“, tiež z 31. mája, je takýto odhad:

– Európska ľudová strana – 182,

– Progresívna aliancia socialistov a demokratov – 136,

– Obnoviť Európu – 81,

– Európski konzervatívci a reformisti – 79,

– Identita a demokracia – 69,

– Zelení/Európska slobodná aliancia – 56,

– Ľavica v EP – 38.

Nezaradených je 76 poslancov.

Doplníme ešte jeden širší analytický pohľad na voľby do EP bez čísiel. Bulharský politológ Ivan Krastev, šéf Centra liberálnych stratégií v Sofii, v článku vo Financial Times 4. júna „Európske voľby budú pre politický mainstream drsnou jazdou“ (The European elections will be a rough ride for the political mainstream) napísal, že strany napravo od Európskej ľudovej strany získajú viac kresiel a vplyvu ako kedykoľvek predtým. Pravdepodobne jasne zvíťazia vo Francúzsku, v Taliansku, Maďarsku, Rakúsku a Holandsku. Očakáva sa, že Zelení a liberáli prídu o miesta. V dôsledku toho bude budúci Európsky parlament polarizovanejší a roztrieštenejší než kedykoľvek predtým.

Poukázal na to, že mnoho v dnešnej európskej krajnej pravici sformoval neúspech Brexitu. Tieto sily prenasleduje strach z víťazstva a potreba splniť radikálne sľuby. Zostali euroskeptické a europesimistické, ale už nie sú otvorene protieurópske. Ani po nedávnej diskusii medzi Marine Le Penovou a Giorgiou Meloniovou nepredstavujú jednotný blok. Čerstvé vylúčenie AfD zo skupiny Identita a demokracia v Európskom parlamente je tiež znakom toho, že pravicoví radikáli v EÚ sa ťažko spoja pod jednou strechou. Dlhodobé dôsledky posunu doprava sú nateraz nejasné.

Možno zhrnúť, že sa počíta znovu s víťazstvom strán v skupine Európska ľudová strana pred Progresívnou alianciou socialistov a demokratov. Nie je jasné, kto obsadí tretie miesto. Odhady na zisk euroskeptických a europesimistických síl, vrátane krajnej pravice sú však stále len relatívne. Poukazuje sa aj na súčasnú neprehľadnosť budúceho možného zloženia pravicových skupín, ktoré sa posilnia, ale nebudú, s výnimkou Európskej ľudovej strany, jednotné.

Nebudeme sa preto púšťať do úvah, aké možné spojenia politických skupín pri voľbe orgánov EP a potom najmä predsedu Európskej komisie (ďalej len EK) vzniknú. Bude potrebných najmenej 361 poslancov, čo znamená hlasy minimálne z troch, možno aj štyroch politických skupín. Nie je pritom isté, že všetky politické skupiny v EP sa obnovia v tej istej podobe, ako sú dnes a či budú mať aj rovnakých členov.

Najhorkejším výsledkom podľa niektorých kruhov, s ktorými súhlasíme, bude, ak sa nekompetentná a militantná Ursula von der Leyenová stane znovu predsedníčkou EK, čo, žiaľ, je dosť pravdepodobné. Podľa niektorých zdrojov sa to však snažia prekaziť francúzsky prezident Emmanuel Macron i predseda Európskej rady Charles Michel.

Stručne o preferenciách vo vybraných štátoch

Vybrané štáty sme zaradili do dvoch skupín. V prvej skupine pôjde o tri štáty s najväčším počtom poslancov. Je to Nemecko (96), Francúzsko (81) a Taliansko (76). Všetko sú to teda západoeurópske štáty a starí členovia EÚ, ale každý z nich má svoje špecifiká. Odlišný je najmä východ Nemecka, kde bola niekedy Nemecká demokratická republika, lebo dozvuky jej existencie stále pôsobia. Hoci ide o menšiu časť štátu, voľby tam majú iné výsledky ako na jeho západe.

Druhú skupinu tvoria naši susedia. Poľsko bude mať 53 kresiel, ČR a Maďarsko po 21 a Rakúsko 20.

Doplníme, že poslanci sa síce volia v jednotlivých členských štátoch, ale v EP sa z nich vytvárajú politické skupiny (frakcie). Poslanci spravidla hlasujú v ich „klbku“, pričom nemajú prihliadať k svojej štátnej príslušnosti. Tento „princíp“ však neplatí absolútne a dochádza aj k neočakávaným situáciám. Voľby v jednotlivých štátoch sa pritom navzájom odlišujú a v niektorých štátoch sa odlišujú aj od parlamentných volieb. Jediným „pevným“ ukazovateľom je počet zvolených poslancov.

Nemecko

Eurovoľby budú v Nemecku 9. júna. O miesta v EP sa uchádza 35 subjektov.

Zmenou v dlhodobých trendoch preferencií v Nemecku vo voľbách do EP sa stal pokles AfD, ktorý je aj výsledkom masívnej kampane vedenej proti nej. Došlo však aj k udalosti, ktorá sa v krajne pravicových stranách často v dôsledku nerozvážnosti jej protagonistov prihodí. Europoslanec a volebný líder AfD v eurovoľbách Maximilian Krah v rozhovore pre talianske noviny La Repubblica zľahčoval zločiny nacistických jednotiek Waffen-SS z čias druhej svetovej vojny. Ostré reakcie nedali na seba čakať nielen v Nemecku, ale ani v EÚ. Stranu vylúčili zo skupiny Identita a demokracia. Spoluprácu s ňou v novom EP odmietajú francúzske Národné združenie, talianska Liga a česká Sloboda a priama demokracia. Okrem toho v Nemecku vznikla aj špecifická vlna zvýšeného politického násilia voči kandidátom z viacerých strán.

Kandidujúce subjekty môžu zostaviť spolkové alebo aj krajinské zoznamy a miesta sa prideľujú proporcionálnym spôsobom na základe zisku hlasov. S krajinskými zoznamami kandidujú len CDU a CSU. V Nemecku nie je v eurovoľbách kvórum. Formálne je teda možnosť získania mandátu už aj pri 1 % získaných hlasov a niekedy i pri nižšom. V roku 2019 boli z Nemecka europoslanci zo 14 subjektov (ak počítame CDU a CSU samostatne).

Vo volebných trendoch sa stránke Dawum, ktorá vytvára priemer z preferencií z posledných 4 výskumov, bola 3. júna uvedená takáto podpora strán: CDU/CSU – 29,6 %, AfD 14,8 %, Zelení 14,2 %, SPD 14,1 %, BSW 6,3 %, FDP 4 %, Ľavica 3,2 %, Slobodní voliči 2,8 %, Die Partei 1,6 % a Strana ochrancov zvierat 1,6 %. Preferencie ostatných strán boli pod 1,0 %.

Budúci poslanci z CDU/CSU, ale aj (pokryteckej) SPD a Zelených sa považujú za významnú silu, podporujúcu znovuzvolenie U. von der Leyenovej.

Francúzsko

Vo Francúzsku budú eurovoľby 8. a 9. júna. O zvolenie sa uchádza 38 subjektov. Na získanie poslaneckého miesta v EP je kvórum 5 %.

Eurovoľby vo Francúzsku sú najmä súbojom medzi eurospektickým Národným zhromaždením vedeným Marine Le Penovou a proprezidentskou koalíciou Spolu. Malý zisk hlasov pre proprezidentskú koalíciu zvýši nespokojnosť Francúzov s E. Macronom, ktorého stíha neúspech za neúspechom doma i v zahraničí. „Hanbou“ pre E. Macrona by bolo, ak by proprezidentská koalícia skončila až na treťom mieste.

Podľa prieskumov na konci mája a začiatku júna hranicu 5 % prekračovali Národné zhromaždenie (30 – 33,5 %), Spolu (14,5 – 16 %), koalícia „Prebuď sa Európa“ vedená Socialistickou stranou (13,5 – 14,5 %), radikálno-ľavicová koalícia vedená Nepokoreným Francúzskom (7 – 9 %), Republikáni (6,5 – 7,5 %) a radikálno-pravicová Reconquête (Znovudobytie, 5 – 7 %). Poslanci za Francúzsko budú asi v najväčšej miere patriť ku kritikom Bruselu a to aj z rôznych strán.

Taliansko

V Taliansku budú eurovoľby 8. a 9. júna. O zvolenie sa uchádza 15 subjektov. Na získanie poslaneckého miesta v EP je kvórum 4 %.

Podľa posledných prieskumov na konci mája a začiatkom júna hranicu 4 % prekračovali Bratia Talianska – Národná koalícia (26,5 – 28,0 %), Demokratická strana (19,6 – 22,0 %), Hnutie 5 hviezd (14,7 – 16,2 %) Lega (8,7 – 9,3 %), Vpred Taliansko (7,9 – 9,2), Zelení a ľavicová aliancia (4,0 – 4,9 %), Spojené štáty európske (proeurópski liberáli – 4,0 – 4,6 %) a Akcia (liberáli – 3,6 – 4,0 %).

Víťaz volieb je jasný, ale viaceré zdroje majú pochybnosti o budúcich aktivitách Bratov Talianska najmä kvôli ústretovosti G. Meloniovej voči USA. Počíta sa účasťou najmenej siedmich subjektov, pričom oproti roku 2019 sa výrazne sa oslabí zisk silne euroskeptickej strany Lega a asi aj celá euroskeptická línia.

Česko

Eurovoľby v ČR budú 7. – 8. júna. Na získanie poslaneckého miesta v EP je potrebné dosiahnuť kvórum 5 %. Podľa tzv. modelu poll of polls, ktorý nie je samostatným prieskumom, ale vychádza z dlhodobého váženého priemeru hodnôt zistených v prieskumoch bola 1. júna uvedená podpora ANO – 25 %, Spolu (koalícia ODS, KDU-ČSL a TOP 09) – 22 %, Piráti – 11 %, STAN (Starostovia a nezávislí) – 9 %, Koalícia SPD a Trikolóra – 9 % Stačilo! (koalícia vedená KSČM) – 8 %, Přísaha a Motoristé – 6 %.

Víťazom by sa malo stať hnutie ANO, ku ktorému sa začala približovať koalícia Spolu, pričom mandáty by malo získať najmenej päť subjektov. Určité šance má aj koalícia Přísaha a Motoristé, na prvom mieste kandidátky ktorej je bývalý automobilový pretekár Filip Turek.

Maďarsko

V Maďarsku budú eurovoľby 9. júna. O zvolenie sa uchádza 11 subjektov. Na získanie poslaneckého miesta v EP je potrebné dosiahnuť kvórum 5 %.

Podľa posledných prieskumov na konci mája a začiatkom júna hranicu 5 % prekračovali koalícia Fidesz-KDNP (44 – 48 %), TISZA (skratke z maďarského názvu Tisztelet és Szabadság Párt /Strana cti a slobody/ 24 – 29 %), široká koalícia rôznorodých opozičných strán Demokratická koalícia-Maďarská socialistická strana-Dialóg-Strana zelených-Strana zelených (7 – 11 %), Naša vlasť (4 – 7 %) a Momentum (1 – 5 %).

Jasným víťazom bude znovu Fidesz-KDNP, ktorého príslušnosť k politickej skupine v novom EP je nejasná, ale je výrazne euroskeptický a nacionálne-konzervatívny. Okrem neho sa počíta s úspechom najmenej u dvoch ďalších subjektov. Na hranici zvolenia sú aj dve iné strany, jedna z nich však len s minimálnou nádejou.

Poľsko

V Poľsku budú eurovoľby 9. júna. O hlasy sa uchádza 11 subjektov. Kvórum je 5 %. Situácia pred voľbami do EP je formálne podobná Slovensku, lebo o prvenstvo súťažia s tesným rozdielom, ktorý médiá charakterizujú ako „hlavu pri hlave“, vládna Občianska koalícia a koalícia Zjednotená pravica na čele s opozičnou stranou Právo a Spravodlivosť, pričom obe sú však pravicové.

Ani v Poľsku sme nenašli údaje podľa modelu poll of polls. Podľa posledných prieskumov na konci mája a začiatkom júna mala Občianska koalícia podporu od 29,0 do 32,4 % a Zjednotená pravica od 30,0 do 30,8 %. Kvórum prekračovala aj Tretia cesta (9,0 – 10,8 %), krajne pravicová koalícia vedená stranou Konfederácia (8,8 – 11,7 %) a koalícia Ľavica (7,8 – 8,1 %).

Predpokladá sa, že do EP sa dostane 5 subjektov, ktoré sú zastúpené aj v súčasnom Sejme. Nejasné je, kto bude víťazom, čo je propagandisticky významné pre obe súperiace koalície.  

Rakúsko

V Rakúsku budú eurovoľby 9. júna. O hlasy sa uchádza 7 subjektov. Kvórum je 4 %.

Podľa modelu poll of polls boli vážené priemery hodnôt zistených v prieskumoch od 11. do 30. mája pre FPÖ – 27,7 %, SPÖ – 23,0 %, ÖVP – 21,7 %, NEOS – 12,6 %, Zelených – 10,9 %. Raritou je rast sily Komunistickej strany Rakúska KPÖ, ktorý bol 3,0 %, čo však nestačí na kvórum.

V Rakúsku sú teda výsledky volieb tiež jasné. Víťazom by mala byť euroskeptická FPÖ a mandáty si podelí 5 strán, tiež všetky, ktoré sú zastúpené v parlamente. 

Slovensko

Doplníme aj krátku pasáž o Slovensku. Eurovoľby sú do určitej miery v tieni atentátu na predsedu vlády Roberta Fica. Po odstúpení jednej strany kandiduje 23 subjektov. Kvórum je 5 %, ktoré platí v týchto voľbách nielen pre jednotlivé strany, ale aj pre koalície.

V posledných štyroch prieskumoch po 15. máji sa zistila takáto podpora strán nad 5,0 %: Smer-SSD (22,1 – 24,4 %), Progresívne Slovensko (20,6 – 23,2 %), Hlas-SD (10,3 – 14,0 %), Republika (9,0 – 11,0 %), SaS (5,7 – 7,0 %), KDH (5,0 – 7,2 %), Koalícia Hnutie Slovensko a Za ľudí (3,2 – 6,6 %). Kreslá by teda mohlo získať až sedem strán, z toho päť bez problémov.

Záver

V tohtoročných eurovoľbách sa kladie zvýšený dôraz na účasť voličov, ktorá by mala byť vyššia ako pred piatimi rokmi. Napriek veľmi zlej situácii, do ktorej dostala celú EÚ súčasná EK pod vedením U. von der Leyenovej (jej pôsobenie viaceré zdroje označujú za najhoršie v dejinách a navyše minimálne za stratené roky, ak nie za niečo oveľa nepríjemnejšie) sa neočakávajú dramatické, zásadné zmeny pomeru síl politických skupín, ako sa stáva pri parlamentných voľbách v niektorých štátoch. Očakáva sa víťazstvo pravice a posilnenie jej krajného krídla. Najviac sa oslabí asi skupina Zelených.

Nakoniec moralizátorsky. Ak sa nezmení politika centrály EÚ, ktorú má však EP menšie právomoci kontrolovať ako vlády v štátoch, nečaká nielen nás, ale ani celý projekt nič dobré. Možno sa však nejako podarí zmeniť prevažne neoliberálnu politickú atmosféru a začne sa hľadať, ako vrátiť EÚ na cestu, ktorú vytýčil jej pôvodný projekt – európsky, sociálny a mierový.

 František Škvrnda 

 (Nové slovo)

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.