Škvrnda: Rýchle a krátke poznámky o stretnutí Putina s Trumpom

Komicky vyznieva výrok jedného z členov slovenskej progresivistickej politickej úderky, že Slovensko malo postaviť svoju požiadavku na účastníkov stretnutia. Nebudeme spomínať ani obmedzené vyjadrenia českého ministra zahraničných vecí z vlády, ktorá je v politickej agónii.

Na začiatku poznamenáme, že sa skutočne stali dve historické udalosti, ktoré sú však formálneho charakteru. Prvou udalosťou je, že 32. samit RF – USA sa prvý raz uskutočnil na vojenskej základni USA. Ani jeden z 24 samitov ZSSR – USA v čase bipolarity v takomto priestore tiež nebol. Druhou udalosťou je, že odľahlá vojenská základňa Elmendorf-Richardson je v Anchorage v spolkovom štáte Aljaška, ktorý má rusko-americkú históriu.

Stretnutie, po meniacich sa informáciách o jeho účastníkoch, sa nakoniec uskutočnilo vo formáte 3 na 3. Z ruskej strany sa okrem prezidenta zúčastnili minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (Západ iritovalo, že priletel vo svetri s nápisom CCCP) a poradca prezidenta Jurij Ušakov. Z americkej strany prezidenta sprevádzali minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec prezidenta Steve Witkoff. Rozhovory trvali o niečo viac ako tri hodiny. Poukazuje sa aj na to, že Putin s Trumpom krátko spolu komunikovali bez tlmočníkov pri privítaní Putina na letisku a pri spoločnej ceste na miesto rokovaní v Trumpovej prezidentskej limuzíne.

Delegácie, ktoré prileteli do Anchorage, boli početnejšie a správy o ich zložení sa tiež menili. S Putinom prišli aj minister obrany Andrej Belousov, minister financií Anton Siluanov a hlavný vyjednávač s USA Kirill Dmitrijev. Trumpov sprievod tvorilo 16 osôb, medzi ktorými už okrem spomenutých boli aj minister financií Scott Bessent, minister obchodu Howard Lutnick, riaditeľ CIA John Ratcliffe, tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová a ďalší. Zaujímavé je, že neprišiel zvláštny vyslanec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg, ktorého niektoré pramene považujú za príliš nakloneného Ukrajine.

Nasledujúcu tlačovú konferenciu prezidenti ukončili po oznámení obsahu rokovaní a priestor pre otázky novinárov nedali. Obaja prezidenti stretnutie označili za konštruktívne a prínosné. Uviedli aj, že sa dosiahol pokrok v riešených problémoch. Z vyjadrení rezonuje o. i., že Putin navrhol uskutočniť ďalšie stretnutie v Moskve. Povedal aj, že závery z Aljašky sa môžu stať východiskom pre riešenie konfliktu na Ukrajine.

Trump sa po stretnutí telefonicky spojil so Zelenským a niektorými európskymi lídrami a na milosť zobral aj predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Podľa amerického portálu Axios im mal vraj Trump povedať, že podporuje komplexnú mierovú dohodu o Ukrajine, ktorá je lepšia ako dočasné zastavenie bojov.

Ušakov zdôraznil, že, keď sa dôkladne vyhodnotia výsledky aljašského samitu, pristúpi sa k organizácii nového stretnutia prezidentov. O trojstretnutí Putin – Trump – Zelenskyj sa zatiaľ neuvažuje.

Diplomacii, vrátane samitovej, nesvedčia silné ani príliš zjednodušujúce vyjadrenia. Čo však s takými šéfmi diplomacie ako Jan Lipavský či Annalena Baerbocková (už len bývalá), ktorí majú medzery vo vzdelaní a nastúpili bez akýchkoľvek skúseností v brandži, ale považujú sa  za najmúdrejších na svete.

Paradoxne vyznieva, ak sa v rusofóbnych kruhoch v západných médiách i medzi politikmi objavujú závery, že samit bol víťazstvom Putina. Často nariekajú pri tom, že hoci sa nič konkrétne zatiaľ nedohodlo, Trump Putinovi ustúpil a neprijme nové sankcie proti Rusku. Iste ide o úspech v politike Putina, ale Rusko má okrem vojny na Ukrajine tiež mnoho problémov a predpokladaná normalizácia vzťahov s USA mu pomôže. Avšak aj Trump, ktorý zápasí s mnohými ťažkosťami, mal záujem na úspechu stretnutia. Nemá totiž už zvyšných síl, aby pri politike a ekonomike, ktorú vedie, si znepriatelil aj Rusko. V USA je však veľa kruhov, ktoré neznášajú Moskvu a túžia po konfrontácii s ňou.

Vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul od stretnutia, nebudeme robiť ďalekosiahle závery. Základný prínos je, že stretnutie sa uskutočnilo a vládla na ňom pracovná atmosféra. Zo stretnutia nebol prijatý nijaký dokument a bude záležať na tom, ako obe strany budú ďalej postupovať pri realizácii vyjadrení svojich prezidentov. Niektorý z komentárov uviedol, že pre verejnosť nie je z toho, čo sa dozvedela, veľa jasného a uvidí sa, čo príde.

Dôležité je, že Trump považuje RF za rovnocenného partnera. EÚ vďaka svojej nekompetentnej a nerealistickej politike čoraz viac stráca potenciál i schopnosti pôsobenia globálneho hráča. A je tu aj Čína, ktorá je na ceste k získaniu statusu svetovej superveľmoci, ale neponáhľa sa a vystupuje pokojne. Uvidíme, aký bude jej názor na aljašský samit, ale nič prevratného v ňom nebude. Stretnutie zrejme privíta (povznesie sa nad washingtonské výroky na svoju adresu) a vyjadrí záujem o to, aby jeho línia pokračovala, lebo prispieva k zníženiu napätia vo svete.

Zakončím myšlienkou známeho ruského odborníka v oblasti medzinárodných vzťahov Fiodora Lukianova, ktorý ešte pred samitom upozorňoval, že nie je dobré preháňať jeho význam (niektorí nabudení ruskí novinári ho porovnávali s rokovaniami na Jalte v roku 1943). Povedal, že ho vidí zhruba na úrovni rozhovorov o zjednotení Nemecka v roku 1990. Nuž teda počkáme si, čo prinesú nasledujúce dni a k súvislostiam a dopadom samitu bude vhodné vrátiť sa zo širšieho pohľadu.

František Škvrnda

(Noveslovo.eu)