František Škvrnda: Stručne o 100 dňoch Merzovej vlády

V Nemecku je príslovie: „Dobrý začiatok je polovica práce.“ Symptomatické je, že Merzova dráha v kresle kancelára sa však nezačala dobre. Zopakujeme známy fakt, že prvýkrát v dejinách NSR sa stalo, že kandidát koalície na kancelára, ktorá mala v Bundestagu nadpolovičnú väčšinu, bol zvolený až v druhom kole hlasovania.

Merz prevzal Nemecko v „nie dobrej“ kondícii a v dynamickom až chaotickom medzinárodnom prostredí. Objektívne treba pripustiť, že jeho pozícia je ťažká. Nemá ani nijaké skúsenosti z riadenia na štátnej (spolkovej) úrovni a tak sa nemožno diviť, že neraz politicky i ekonomicky tápa, porušuje svoje sľuby a nekoná systémovo. Dokáže veľa hovoriť o tom, čo treba, ale v praxi sa veci vyvíjajú často ináč.

Problémy vo vládnej koalícii, kritika opozície a nespokojnosť obyvateľstva

Veľké koalície, aj v Nemecku, sú podvodom liberálnej demokracie na voličoch. Iný variant koalície z dvoch strán po parlamentných voľbách vo februári bez AfD nebol.

Vedúcu silu koalície predstavuje CDU/CSU (z 18 osôb kabinetu vrátane kancelára je 8 z CDU, 3 z CSU a 7 z SPD). Nebudeme meditovať nad kompromismi, ktoré museli urobiť obe strany veľkej koalície po tom, ako na seba pred voľbami útočili. Výsledkom je výrazné posilnenie pravicového charakteru vlády. S pôsobením vlády je preto nespokojná najmä ľavicová časť SPD. Pravicové koaličné kruhy však kritizujú Merza za to, že príliš vychádza v ústrety SPD. Rozdiely sú v mnohých otázkach a časť zdrojov nedáva vláde veľa šancí vydržať do konca mandátu.

Vyjadrenia opozície o vláde a kancelárovi treba aj v Nemecku brať s rezervou, ale sú veľmi kritické. Šéfka AfD Alice Weidelová ešte v júlovej rozprave o rozpočte v Bundestagu ostro zaútočila na Merza. Okrem iného mu vytýkala, že porušuje jeden volebný sľub za druhým. Metaforicky ho porovnávala s Ottom von Bismarckom, železným kancelárom ako symbolom sily, pevnej vôle a nekompromisnej autority. Merza nakoniec sarkasticky označila za papierového tigra.

Líderka Ľavice Ines Schwerdtnerová je s prvými 100 dňami vlády Merza úplne nespokojná a označuje ich dokonca za fiasko. Kritická je aj voči SPD, ktorá sa vraj podriaďuje CDU/CSU a ňou vedené ministerstvo práce a sociálnych vecí má veľmi slabé výsledky.

Pôsobenie Zelených po znížení záujmu o ich agendu na politickej scéne je rozpačité. Ich kritika vlády je všelijaká, lebo napr. prívrženci Annaleny Baerbockovej útočia na ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula. Niektoré zdroje hovoria o tom, že „Zelení“ sa stávajú príliš pestrými.

Spokojnosť s Merzovou vládou medzi obyvateľstvom je nízka a má klesajúcu tendenciu. Podľa údajov v časopise Bild z 8. augusta bola pri nástupe vlády spokojnosť s ňou len 29 % a začiatkom júna sa „vyšplhala“ na 37 %. 8. augusta však klesla až na 27 %, čo je zatiaľ minimum. Nespokojnosť s vládou dosiahla 60 %, teda bola viac ako dvakrát vyššia ako spokojnosť s ňou. Tieto výsledky sú aj horšie ako bola spokojnosť s vládou Scholza po 100 dňoch. Na nespokojnosť obyvateľstva s Merzovou vládou často poukazujú mnohé médiá.

Paradoxom nemeckej politickej scény zostáva, že podpora veľkých politických strán sa zatiaľ príliš od výsledkov parlamentných volieb vo februári nelíši. Pomaly sa však zvyšuje podpora AfD a v prípade vládnych strán klesá. Dynamický prehľad prieskumov preferencií (Dynamische Sonntagsfrage) z 13. augusta ukázal podporu pre CDU/CSU 26,0 % (pokles o 2,5 %), AfD 24,6 % (nárast o 3,8 %), SPD 14,1 % (pokles o 2,3 %), Zelených 11,7 % (nárast o 0,1 %), pre Ľavicu 10,5 % (nárast o 1,7 %). BSW s 3,9 % a FDP s 2,7 % podporou by znovu zostali mimo Bundestagu.

Merzove sľuby a perspektívy nemeckého hospodárstva

Merz sa snaží vystupovať ako kancelár, ktorý prekonáva líniu pôsobenia slabého Olafa Scholza, ako charakterizuje svojho predchodcu. Fatálny problém Merza je však v tom, že nemá silnú vodcovskú autoritu ani vo svojej CDU ani vo vláde a k obrazu silného kancelára má ďaleko.

Ešte pred nástupom do kresla kancelára Merz začal hovoriť, že povedie vládu odhodlanú posunúť Nemecko dopredu reformami a investíciami. Vyhlásil, že „Nemecko je späť“ a sľuboval, že po troch nevýrazných rokoch pod vedením Scholza uskutoční významné zmeny v hospodárskej, migračnej a zahraničnej politike. Občania mali už v lete pocítiť, že niečo sa mení k lepšiemu. Odvtedy túto svoju víziu viackrát zopakoval, ale sľúbené zmeny k lepšiemu sa neobjavujú.

Experti poukazujú, že vláda sa síce snaží zvládnuť problémy ekonomiky a migrácie (otázkami migrácie sa v príspevku nebudeme zaoberať), ale k veľkému obratu ani v jednej oblasti nedošlo. Dodávajú, že výsledky po 100 dňoch ťažko budú výrazné, lebo si to vyžaduje dlhší čas.

Po dvoch rokoch recesie nemeckého hospodárstva podľa údajov Svetovej banky (- 0,2 % v roku 2024 a – 0,3 % v roku 2023) Štatistický úrad Destatis vo Wiesbadene oznámil, že v prvom štvrťroku 2025 sa HDP Nemecka sa oproti štvrtému štvrťroku 2024 zvýšil o 0,4 %. Merz sa poponáhľal vyhlásiť to za začiatok obratu po opatreniach vlády, čo však naznačuje jeho neistotu z ďalšieho vývoja. Výsledky jedného štvrťroku nie sú trendom. Popredné ekonomické výskumné ústavy očakávajú v roku 2025 rast HDP len o 0,1 %, ale varujú pred rizikami, ktoré predstavujú najmä americké clá.

Ekonomika zostáva hlavným problémom fungovania vlády veľkej koalície. V marci 2025 už po voľbách ešte starý Bundestag urýchlene reformoval dlhovú brzdu, lebo v novom sa bez hlasov AfD a Ľavice nedá dosiahnuť ústavná väčšina, ktorá je na jej zmenu potrebná. Dlhová brzda bola zavedená v roku 2009 po globálnej finančnej kríze a obmedzovala zadlženie na 0,35 % HDP, čo bolo prísnejšie než pravidlá EÚ.

Reforma priniesla jednorazovú pôžičku 500 miliárd eur, ktoré sa majú v ďalších 10 rokoch financovať do infraštruktúry. Výdavky na obranu nad 1 % HDP sa vyňali z obmedzení. Merz chce, aby vláda prijala ďalšiu  reformu stále prísnych pravidiel najneskôr na jar budúceho roka. Ako to schváli Bundestag a aj Spolková rada, nie je jasné.

Reforma dlhovej brzdy predstavuje aj riskantný krok, najmä v súvislosti s nárastom vojenských výdavkov. Výdavky na obranu sa majú do roku 2029 zvýšiť na 152,8 miliardy eur, čo by malo byť 3,5 % HDP. Výdavky na obranu tento rok sa plánujú vo výške 62,4 miliardy eur. Ďalšie prostriedky na oblasť bezpečnosti ako aj podpora Ukrajiny však zvýšia celkovú sumu na 75,1 miliardy eur.

Čísla o budúcnosti vojenských výdavkov sú relatívne a bude záležať na tom, aký bude vývoj nemeckej ekonomiky. Perspektívy jej rastu sú stále nízke. Zopakujeme, že rizikom je aj Trumpova ekonomika, ktorá je voči Nemecku nemilosrdná a môže mať zlé následky. Komplikácie môže priniesť aj rast cien energií, najmä pri plánovanom zvýšení vojenskej výroby, ktoré agresívne presadzuje NATO i EÚ.

Podľa prieskumu agentúry Forsa zo začiatku augusta, 67 % respondentov považuje plánované zvýšenie výdavkov na obranu za správne. 30% si myslí, že je to nesprávne. Zdá sa dlhoročná rusofóbia prináša výsledky.

Kritizuje sa aj bojová pripravenosť Bundeswehru a jeho vybavenie. V súvislosti so šírenými správami o ohrození Nemecka sa okrem urýchleného zbrojenia diskutuje o znovuzavedení povinnej vojenskej služby, pričom podľa niektorých prehnaných postojov by sa mohla týkať aj žien. Tento krok by mohol priniesť nielen nové starosti, ale aj výdavky.

Sociálne otázky sú pre Merza na vedľajšej koľaji

Verejnosť sa cítila oklamaná, keď Merz zo sľúbeného zníženia dane z elektriny pre všetkých vynechal domácnosti. Nespokojnosť je aj s dopadom ďalších ekonomických krokov vlády na obyvateľstvo. Ide najmä o oblasť dôchodkov, čo je dnes však už trendom v celej EÚ. Pripomenieme, že zaslepený atlantista, generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôraznil, že výdavky na zbrojenie musia rásť, aj keď to bude na úkor sociálneho a zdravotného zabezpečenia.

Aktuálne je v popredí diskusia o úvahách Merza o obmedzení občianskeho príspevku (Burgergeld), napr. znížením dávok na náklady na bývanie. Proti sú nielen odbory a sociálne združenia, ale kritizuje ho aj SPD, ktorá to považuje za „nepremyslené“. Podľa niektorých zdrojov to môže viesť aj k problémom v koalícii.

Problémy s občianskym príspevkom sú známe už dávnejšie. Vlani úrady práce prijali prísnejšie opatrenia pri porušení predpisov poberateľmi príspevku. Spolková ministerka práce a sociálnych vecí Bärbel Basová (SPD) chce naďalej bojovať proti podvodom so sociálnymi dávkami.

Členka predstavenstva odborov (DGB) Anja Pielová zdôraznila, že každý, kto chce obmedziť alebo paušalizovať náklady na nájomné v občianskom príspevku, musí tiež uviesť, ako chce riešiť problém nedostatku bývania. Iné zdroje poukazujú na to, že veľkosť bytov pre ľudí poberajúcich občiansky príspevok je už teraz obmedzená a ceny bytov sa znížením dávok pre poberateľov občianskeho príspevku nezlacnia. Znižovanie dávok pre tých, ktorí si nevedia nájsť bývanie na nekontrolovateľnom trhu s nájomným bez štátnej pomoci, nie je riešením, lebo hrozí rastom bezdomovectva a chudoby.

Za jeden z dôvodov zníženia dávok Merz označuje veľkú byrokraciu. Znovu spomenieme Schwerdtnerovú (Ľavica), ktorá varovala, že prísnejšie pravidlá týkajúce sa bytových dotácií by byrokraciu len zvýšili. Zodpovednosť za vysoké náklady podľa nej nesú najmä spoločnosti, ktoré pôsobia v tejto oblasti a zisky si strkajú do vrecka.

Existuje politická zhoda na tom, že, do práce sa musí vrátiť viac ľudí. V Nemecku sú v súčasnosti tri milióny nezamestnaných. Nájdenie nových pracovných miest pre nich by ušetrilo veľa peňazí. Pri súčasnom stave nemeckého hospodárstva a pri možných dopadoch Trumpovej protinemeckej ekonomiky to je však príliš zložité.

Organizácia Human Rights Watch v marci poukázala na to, že nemecké sociálne dávky nedosahujú ústavou garantované životné minimum. Celý systém by si vyžadoval dôslednú reformu, na čo však pri honbe za investíciami a pri zvyšovaní vojenských výdavkov nezostávajú prostriedky. A to nechávame bokom výšku podpory migrantov. Neoliberálne odbúravanie niekedy „vzorového“ nemeckého sociálneho štátu v podmienkach veľkej koalície pokračuje.

Sústredenie Merza na zahraničnú politiku agresívneho charakteru

Takmer „zlatým“ pravidlom kapitalistickej politiky je, že ak sa nedarí vláde doma, tak sa snaží verejnosť presvedčiť, že nevyhnutné je venovať zvýšenú pozornosť zahraničiu, odkiaľ prichádzajú hrozby. Dnes to nadobúda obludné rozmery najmä v súvislosti s rusofóbiou, ktorá sa preferuje aj vo vláde veľkej koalície.

Merz sľuboval zmenu v zahraničnej politike a zdôraznil, že Nemecko v neistých časoch musí v záujme vlastnej bezpečnosti prevziať zodpovednosť a prispieť k riešeniam. Viacero komentárov v hlavnom politicko-mediálnom prúde považuje oblasť bezpečnostnej politiky za najlepšiu v prvých 100 dňoch jeho kancelárstva. „Nadšenie“ vládne najmä z toho, že Merz bezpodmienečne podporuje agresívne plány NATO i EÚ a vystupuje ostro rusofóbne, v čom mu sekundujú už spomenutý minister Wadephul (CDU, bez akejkoľvek skúsenosti v diplomacii) a minister obrany Boris Pistorius (SPD), ktorý jediný ostal vo funkcii zo starej Scholzovej vlády.

Okrem krokov, od ktorých si sľubuje zvýšenie bezpečnosti Nemecka, Merz vyhlásil, že by malo zohrávať vedúcu úlohu v európskej reakcii na ruskú agresiu. Nová vláda ihneď podporila zvýšenie sankčného tlaku na Moskvu. Nevhodným, velikášskym spôsobom sa pri tom Merz vyjadril na adresu Slovenska a Maďarska. Robert Fico mu pripomenul nielen to, že Slovensko je suverénny štát, ale aj to, že u nás je asi 900 nemeckých firiem, a preto by aj Nemecko malo mať záujem, aby na Slovensku i po roku 2028 bolo dosť plynu za prijateľné ceny. Neskôr Merz pripustil, že odpojenie sa EÚ od ruského plynu predstavuje pre Slovensko objektívny problém. Okrem toho aj v Nemecku sú kruhy, ktoré úplné odpojenie sa od ruských energetických zdrojov nepovažujú za rozumné, tobôž, keď ceny, ktoré avizujú USA a ďalší dodávatelia, sú premrštené.

Nemecko sa angažuje aj v tzv. koalícii ochotných pod vedením Francúzska a Veľkej Británie. Išlo by o vyslanie vojsk na Ukrajinu po prímerí. Situácia sa však často mení a názory na pôsobenie koalície, v ktorej je asi 30 západných štátov, sa rozchádzajú. Pôvodné „nadšenie“ slabne, lebo naráža na viaceré problémy.

Merz sa pokúsil postaviť na čelo Európy aj pred očakávaným stretnutím Putin – Trump, ktoré sa uskutoční 15. augusta. Na 13. augusta zvolal virtuálnu schôdzku, na ktorej rokoval s Trumpom, Zelenským (ktorý dokvitol do Berlína)  a európskymi lídrami o chystanom samite. Kdesi v pozadí sa však vynoril britský názor, že nie je vhodné na Trumpa príliš tlačiť. Ani táto iniciatíva teda nemá veľký nádej na úspech. 

Poddávanie sa Merza Trumpovým snahám zarábať na zbraniach

Po návšteve v Bielom dome v júni na Trumpovu výzvu na európske financovanie dodávok amerických zbraní na Ukrajinu Merz vyhlásil, že bude na čele tejto iniciatívy. O samostatnosti politiky Merza a jeho vlády možno vážne pochybovať, keď napriek protinemeckej ekonomike Trumpa ho podporujú v oblasti zbrojenia a vojenských výdavkov. Sarkasticky sa treba opýtať, dokedy nemeckých, najmä pravicových, politikov bude držať podriadenosť väčšiemu bratovi, ktorý im kedysi dávno dal Marshallov plánov, na čom však zarobil a dnes Nemcov už len využíva.

Druhá sarkastická otázka o Merzových 100 dňoch súvisí s tým, prečo sa tak zaťato a nezmyselne drží nákladnej podpory Ukrajiny, ktorá však neprináša výsledky. Majú Nemci tohto typu v sebe rusofóbiu spojenú so snahou vždy škodiť Rusku, ktorá im zastiera ich príslovečnú racionálnosť? Môže to však byť aj hrôza z toho, čo by sa stalo, keby sa priznalo, že to nebola správna voľba. To, že Merz, resp. členovia vlády, vydávajú protichodné vyjadrenia o dodávkach rakiet Taurus na Ukrajinu je predsa len určitým znakom kolísania, ktoré súvisí s bolestivou historickou pamäťou.

Zopakujeme, že smutnou iracionálnou črtou nemeckej politiky posledných rokov je agresívna rusofóbia. Sprevádza ju strašenie ruským útokom na Európu, ktoré sa neopiera o nijaké reálne argumenty a je len znôškou výmyslov. Slúži však na vytĺkanie peňazí na vojenské účely.

Merz vyhlásil, že chce z Bundeswehru urobiť najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Po vyhlásení plánov nového poľského prezidenta Karola Nawrockého sa vrátilo späť aj hystericky vojnové poľsko-nemecké „súťaženie“ o najväčšie pozemné sily v Európe.

Merzove prekvapenie pre Izrael

Prekvapením, ktoré sa vymyká z Merzovej agresívnosti, sa stala zmena postoja k podpore Izraela. Nečakané to bolo aj preto, lebo Merz izraelský útok na Irán v apríli aktívne podporoval a pochválil ho za to, že robí za Západ špinavú prácu. Potom však už Izrael za jeho akcie v Gaze kritizoval. 8. augusta urobil odvážny krok a vyhlásil, že Nemecko do odvolania neschváli žiadny ďalší vývoz zbraní, ktoré by Izrael mohol použiť pri svojej ofenzíve v Pásme Gazy. Reagoval aj na tlak časti nemeckej verejnosti, ktorá kritizuje Izrael za jeho barbarskú zločinnú agresiu v Gaze.

Rozhodnutie Merza, ktorý v minulosti kritizoval Scholza za to, že odmietol pomôcť Izraelu, keď naliehavo potreboval uplatniť svoje právo na sebaobranu, vyvolalo negatívnu reakciu aj v jeho strane ako aj v CSU. CDU vždy kládla dôraz na silné bilaterálne vzťahy s Izraelom, ktorý považuje za kľúčového demokratického spojenca na Blízkom východe a jeho bezpečnosť označuje za svoj štátny záujem. Merzova vlády nesúhlasí ani s pozastavením asociačnej dohody EÚ s Izraelom i s obmedzením vzájomného obchodu a nechystá sa ani uznať Palestínu.

Izraelský predseda vlády Benjamin Netanjahu však ihneď obvinil Nemecko, že týmto zastavením vývozu zbraní pre židovský štát posilňuje palestínske militantné hnutie Hamas. Svoje sklamanie z tohto rozhodnutia Berlína priamo vyjadril v rozhovore s Merzom. Merz pre médiá po prijatí tohto rozhodnutia povedal, že sa nič nezmenilo na zásadách nemeckej politiky voči Izraelu, ale že je proti izraelským plánom obsadiť Gazu, čo by podľa neho mohlo viesť k ešte väčšiemu počtu obetí.

Záver

V súčasných chaotických pomeroch, spojených s vojnovým strašením, ktoré vládnu v Európe, je ťažké stručne a jednoznačne hodnotiť konanie kancelára najsilnejšieho štátu EÚ, ktorý už dlhší čas zápasí s mnohými problémami. Pôsobí zbožné prianie globalistov o zosilnenie Nemecka a zvýšenie jeho vplyvu na medzinárodnej scéne. Nemecká ekonomika zatiaľ nemá na zvýšenie svojho zahraničného vplyvu a okrem toho na ňu bezohľadne útočí aj Trump. Žiaľ, Merz je len ďalším prípadom slabých nemeckých vodcov, ktorý má problémy skoro všade, počnúc vo svojej strane cez koaličnú vládu až po celé Nemecko.

Za 100 dní Merzovej vlády, hoci snaha sa nedá uprieť, ťažko nájsť niečo potešujúce, či prínosné. „Nadšenie“, ktoré prejavuje politicko-mediálny hlavný prúd pri bezpečnostnej politike Merza so silným agresívnym nábojom, je dvojsečná zbraň. Časť ekonómov je síce stále staromódne nadšená tým, že zvýšenie zbrojenia môže vyvolať hospodársky rast. Je otázne, či v 21. storočí v podmienkach „superkrízy“ je to cesta, ktorá niečo vyrieši.

Parciálne však pomáha Trumpovým USA, ktoré z toho profitujú na úkor vystrašených európskych spojencov v NATO. Platí to aj pre Merzovu vládu, pričom to nevyzerá tak, že v krátkom čase by sa to mohlo zmeniť.  

František Škvrnda

(Nové slovo eu)

Ilustrační foto: Kdž E. Musk zvedl pravici tak, že to připomínalo římský pozdrav, byl podroben ostré kritice a situace je dodnes připomínána. "Hajlování" F. Merze  prošlo bez připomínek.