Mikuláš Kočan: Ja nič, ja prezidentka

Isteže, nevymodlila si ho… No posivený svedok ani nečakal, že sa bude na predsedu Smeru usmievať, ako sa vzápätí usmievala na Michala Šimečku z rodnej strany PS. Alebo dávnejšie na korunného princa Spojených arabských emirátov, za čo ju kritizoval Inštitút ľudských práv. (domov.sme.sk, 29. 1. 2022) Stačilo by, keby sa k nečastému hosťovi Robertovi Ficovi správala v duchu vlastných slov: „Nech voľby dopadnú akokoľvek, časť spoločnosti nebude spokojná. No aj po voľbách ako národ spolu s národnostnými menšinami musíme žiť ďalej a spolupracovať ako občania.“ (teraz.sk, 31. 8. 2023) Hostiteľkou inšpirované mainstreamové médiá okamžite vybubnovali, že jej stretnutie s víťazným Ficom netrvalo ani 15 minút, lídrovi Progresívneho Slovenska sa venovala 30 minút a takmer toľko pozornosti sa ušlo aj Petrovi Pellegrinimu z Hlasu. Raz darmo: iniciatívny novinár – hotová pohroma!

Akoby nestačilo, že prezidentka to prepískla už s načasovaním predčasných volieb, pískanie z Grasalkovičovho paláca sa ozýva aj po nich. Jeho nájomníčka namiesto toho, aby sa ako prvá povzniesla nad spory s názorovými oponentmi a išla príkladom rozhádanej spoločnosti, prepustila priestor samozvanej demokratickej elite. A tak sa „nepasujúci“ voliči z domácich i zahraničných médií dozvedali, že sú spodina, sedliaci, nevzdelanci, spiatočníci, extrémisti, xenofóbi a najmä kremeľskí trollovia. Azda ani mamičkina bojovníčka za spravodlivosť či začínajúca ekologická aktivistka by neprišla s takým riešením dusnej atmosféry, na aké sa zmohla prezidentka, vrchná veliteľka ozbrojených síl, 87. najvplyvnejšia žena planéty v roku 2022 a istý čas kandidátka na šéfku NATO: „Preto bude jednou z najdôležitejších úloh novej vlády, čo najviac stmeliť spoločenské rozpory. Lebo spoločenský zmier a súdržnosť ďaleko presahujú horizont akýchkoľvek volieb.“ (dennikn.sk, 2. 10. 2023)

K prezidentke sa asi nedonieslo, že akákoľvek budúca vláda bude musieť plátať dieru v štátnej kase po bývalých koaličných loptošoch. „Chaosili“ jej pod oknami, donášali na seba občanom a podrážali sa, ale nemohla ich len tak odplašiť, keď priam vzorovo – až na ten Sputnik! – dodržiavali geopolitickú líniu. Ani jej poradcom nedošlo, že vytrasené prasiatko si vypýta aj nepopulárne opatrenia a čo len pokus o uskromňovanie vyvolá búrlivú reakciu politických súperov. V parlamente aj na námestiach. Mainstreamové médiá zareagujú podľa toho, kto bude opozíciou a teda zvolávateľom protestu. Ako inak, začnú tomu prispôsobenou informáciou o počte účastníkov… A navyše, na akúkoľvek vládu, ktorá vzíde z omeškaných predčasných volieb, čaká tikajúci balíček aj po prezidentkinom vládnom kabinete. „Premiér Ľudovít Ódor i policajný prezident Štefan Hamran situáciu s migrantmi neustále zľahčovali. Ak by sa kontroly zaviedli pred voľbami, nahralo by to na smeč Smeru a extrémistickým stranám.“ (Pravda.sk, 3. 10. 2023) A takto zaťažená vláda by sa mala vydať na misiu zaceľovania trhlín a rán? Neskončila by sa zocelením tých „svojich“?

Možno preto sa posivenému svedkovi zamarilo, že z Prezidentského paláca začul: „Prepáč, Slovensko!“ Čas by na to bol. Pravdaže, pre prezidentku s modrou štátnickou krvou.

Mikuláš Kočan

(Nové slovo)