F. Škvrnda: Paradoxné výsledky parlamentných volieb v Grécku

recko vlajka
28.5.2023 15:58
V Grécku sa konali 21. mája predčasné parlamentné voľby. Boli však predsunuté len o niekoľko týždňov či mesiacov, lebo v riadnom termíne mali byť najneskôr v júli. Dôvodom vypísania predčasných volieb bola podľa predsedu vlády Kyriakosa Mitsotakisa mimoriadne dôležitá národná otázka (v súlade s článkom 41 ústavy Grécka), ktorá je spojená s potrebou politickej stability na dosiahnutie investičného stupňa.

Vybrané zložitosti politického vývoja Grécka

Grécko na Slovensku poznáme predovšetkým ako obľúbenú turistickú destináciu. Z politického i sociálno-ekonomického hľadiska prešlo po druhej svetovej vojny zložitým vývojom, v ktorom sa viacero udalostí vymyká zo západoeurópskych štandardov.

V rokoch 1946 – 1949 bola v Grécku občianska vojna, v ktorej boli za podpory najmä USA a Veľkej Británie porazené revolučné, ľavicové sily. V rokoch 1967 – 1974 vládla vojenská junta, niekedy označovaná za čiernych plukovníkov. Junta v roku 1973 zrušila kráľovstvo, čo bolo v roku 1974 potvrdené aj v referende.

Grécko je členom NATO od jeho prvého rozšírenia v roku 1952 (umožnila to aj porážka revolučných síl v občianskej vojne a zákaz komunistickej strany po nej). Napriek tomu má stále v pakte komplikované vzťahy so svojím susedom, Tureckom.

Bolo aj zakladajúcim štátom EÚ (do Európskych spoločenstiev vstúpilo v roku 1981). Patrilo však k chudobným štátom európskeho juhu, čo pretrváva doteraz. Podiel HDP Grécka podľa parity kúpnej sily obyvateľstva na priemere EÚ je nižší ako v štátoch V4. Nižší ako v Grécku je už len v Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku.

Mimoriadne negatívne na Grécko dopadla globálna finančná kríza v roku 2008. Vyústila do hlbokej hospodárskej krízy v štáte, ktorá vyvrcholila v roku 2009, keď rozpočtový deficit dosiahol 13,6 % HDP. Za finančnú pomoc od EÚ (110 miliárd eur) sa grécka vláda zaviazala k veľkým finančným škrtom, čo vyvolalo rozsiahle protesty. Za jednu z príčin krízy sa považovalo, že v roku 2002 Grécko prijalo euro, ale ako sa neskôr ukázalo, hospodárske výsledky sa skresľovali a kritériá pre vstup do eurozóny sa nespĺňali (podľa niektorých zdrojov za tým bol najmä záujem Nemecka). Poukazovalo sa však aj na negatívny vplyv korupcie, klientelizmu, byrokracie a šedej ekonomiky. Kritizovalo sa aj šafárenie so štátnymi finančnými zdrojmi.

Problémy Grécku spôsobuje aj migračná vlna do EÚ, lebo je jednou zo vstupných brán do nej. Veľmi členité pobrežie s mnohými ostrovmi kladie mimoriadne nároky na ochranu hraníc.

V poslednom čase sa niektoré ekonomické ukazovatele zlepšili. Na Grécko však napriek tomu ťažko dopadajú krízové javy súčasnosti, ktoré sú zosilňované aj špecifickými regionálnymi aspektmi.

Základné črty gréckeho volebného systému

Grécky (niekedy aj Helénsky) parlament je jednokomorový a má 300 miest. Voľby sa majú konať v štvorročných intervaloch. 285 miest je prideľovaných v 50 viacmiestnych a 9 jednomiestnych volebných obvodoch. 15 poslancov sa volí z celoštátnych zoznamov politických strán, pričom 3 miesta patria diaspóre. Parlamentné kvórum je 3 %.

Voliť môžu občania od 17 rokov a volení do parlamentu môžu byť od 25 rokov. Voľby sú formálne povinné, ale nijaké opatrenia proti „nevoličom“ sa neuplatňujú. Účasť aj na voľbách 21. mája bola len 60,92 %.

Systém gréckych volieb sa v tomto storočí viackrát menil. Od roku 2004 platil systém posilnenej proporcionality, v ktorom víťazná strana dostala okrem kresiel za zisk hlasov automaticky 50 miest naviac, aby sa uľahčilo vytvorenie jej nadpolovičnej väčšiny v parlamente. V roku 2016 bol systém ľavicovou väčšinou zrušený. Opozícia však za zákon nehlasovala, a tak nezískal potrebnú dvojtretinovú väčšinu, aby mohol platiť už v nasledujúcich voľbách. Vo voľbách v roku 2019 sa preto volilo ešte podľa starých pravidiel. Prvýkrát sa miesta podľa pomerného zastúpenia, schváleného v roku 2016, prideľovali až vo voľbách v máji 2023.

Medzitým v roku 2020 parlament, v ktorom mala väčšinu pravica, zrušil prideľovanie kresiel len podľa pomerného zastúpenie a vrátil systém „bonusov“. Zmenil ho na pohyblivú stupnicu. Počet kresiel pridelených navyše sa viaže na výšku zisku hlasov víťaznej strany. Pohybuje sa od počtu 20 kresiel pri zisku 25 % hlasov (ak by víťazná strana získala menej hlasov, nedostane nič) po 50 mandátov pri zisku 40 % hlasov. Potrebné kreslá sa v minulosti získali znížením počtu pridelených miest vo viacmiestnych obvodoch. Ako sa bude v prípade pohyblivej stupnice uskutočňovať prideľovanie hlasov navyše, je veľmi zložité. Viacerí politológovia i právnici poukazujú na to, že problémy s orientáciou v gréckom práve majú aj domáci odborníci.

Podľa formálnych prepočtov môže nadpolovičnú väčšinu dosiahnuť víťazná strana už pri zisku 38 % hlasov. Aj tento zákon bude platiť len pri druhých voľbách od jeho prijatia. Predseda vlády K. Mitsotakis, ktorý je aj predsedom víťaznej strany Národná demokracia vo voľbách, preto hneď po zverejnení výsledkov volieb 21. mája uviedol, že sa bude snažiť o vypísanie ďalších predčasných volieb, v ktorých by sa stanovený spôsob už mohol uplatniť.

Ide o pomerne jednoduchú záležitosť, lebo proces sa môže uplatniť už vtedy, ak sa do 10 dní od volieb ani na tretí pokus nepodarí dosiahnuť dohodu o vytvorení novej vlády. K. Mitsotakis preto hneď vrátil prezidentke Katerine Sakellaropoulouvej (bývalá sudkyňa, nezávislá) poverenie na zostavenie vlády, ktoré dostal ako predseda najsilnejšej strany v parlamente. Poverenie na zostavenie vlády vrátil aj Alexis Tsipras, predseda Syrizy, ktorá sa umiestnila na druhom mieste.

Špecifickým politicko-právnym momentom bolo, že legislatívne sa ešte vo februári 2023 upravoval zákaz účasti krajne pravicových strán vo voľbách. Grécko má zlé skúsenosti z pôsobenia strany Zlatý úsvit (bola v parlamente od mája 2015 do júla 2019). V roku 2020 ju súd označil za zločineckú organizáciu. Zákaz sa dotkol účasti vo voľbách krajne pravicovej strany Národná strana – Gréci, ktorá sa cez niektoré osoby považuje za napojenú na Zlatý úsvit.

Stručne o výsledkoch gréckych parlamentných volieb v 21. storočí (roky 2004 – 2019)

Ani Grécko neobišli zmeny v spektre politických strán, ktoré sa prejavujú v Európe po rozpade bipolarity, ale nebudeme sa tým zaoberať. Dve tradičné veľké strany európskeho typu pravice (Nová demokracia) a ľavica (PASOK) sa „natlačili“ do stredu a rozdiely medzi nimi sa zmenšili, čo viedlo najmä k oslabeniu PASOK-u. Pôsobí viacero strán radikálnej ľavice i pravice. Najväčšie úspechy dosiahla ľavicová Syriza, ale jej volebné zisky kolíšu. Analýzu politickej scény robiť nebudeme a stručne uvedieme len tie strany, ktoré sa po voľbách v tomto storočí dostali do parlamentu.

Výnimočným fenoménom z deviatich volieb v tomto storočí bolo, že všetky, až na prvé v roku 2004, sa uskutočnili predčasne. V dvoch prípadoch to bolo len o niekoľko týždňov.

Vo voľbách v marci 2004 sa víťazom stala Nová demokracia (stredo-pravicová strana, založená v roku 1974) pred PASOK-om (skratka pre Panhelénske socialistické hnutie, sociálnodemokratické hnutie, pôsobí od roku 1974). Do parlamentu sa dostali aj Komunistická strana Grécka (založená v roku 1918, po skončení občianskej vojny v roku 1949 zakázaná a v roku 1974 legalizovaná) a Syriza (skratka pre Koalíciu radikálnej ľavice, založenú v roku 2004).

V septembri 2007 sa víťazom volieb znovu stala Nová demokracia pred PASOK. Do parlamentu sa zase dostali aj KS Grécka a Syriza. Prvýkrát bol zastúpený LAOS (skratka pre krajne pravicové Ľudové pravoslávne hnutie).

V nasledujúcich voľbách v októbri 2009 zvíťazil PASOK pred Novou demokraciou. V parlamente zostali zastúpené KS Grécka, Syriza a LAOS.

V máji 2012 vo voľbách bola znovu prvá Nová demokracia, ale tentokrát už pred Syrizou. V parlamente zostali aj PASOK a KS Grécka. Novozvolenými boli ANEL (skratka pre Nezávislých Grékov – pravicovú národno-konzervatívne orientovanú stranu, ktorá sa v roku 2012 odštiepila od Novej demokracie) a Zlatý úsvit (pravicovo extrémistická strana s inklináciou k neofašizmu, založená v roku 1993).

Vo voľbách v júni 2012 opakovane zvíťazila Nová demokracia pred Syrizou. Do parlamentu sa dostali aj všetky ďalšie strany z predchádzajúcich volieb. Pribudla k nim Demokratická ľavica (založená v roku 2010, v roku 2022 zanikla).

V nasledujúcich voľbách v januári 2015 prvýkrát vyhrala Syriza pred Novou demokraciou. Do parlamentu sa dostali Zlatý úsvit, KS Grécka, ANEL a PASOK. Novou stranou bola Rieka (stredová, sociálno-liberálna strana založená v roku 2014, v roku 2019 bola rozpustená).

V septembri 2015 opakovane zvíťazila Syriza pred Novou demokraciou. Zastúpenie v parlamente získali Zlatý úsvit, ANEL, Rieka a KS Grécka. Novými boli Demokratická koalícia (vytvorená v auguste 2015 PASOK-om a Demokratickou ľavicou) a Únia stredu (pôsobiaca pod rôznymi názvami od roku 1992).

Voľby v júli 2019 boli voľby vypísané len krátko pre vypršaním mandátu starého parlamentu. Ich príčinou sa stalo, že v máji 2019 Syriza prehrala vo voľbách do Európskeho parlamentu i v regionálnych voľbách.

Vyhrala Nová demokracia (s 39,85 % hlasov, za čo dostala aj s bonusom 50 miest celkom 158 kresiel) pred Syrizou (31,53 % hlasov, 86 poslancov). Treťou bolo Hnutie pre zmenu, ktoré v novembri 2017 vytvorili PASOK a Hnutie demokratických socialistov a „prichýlili“ aj Rieku a Demokratickú ľavicu. Dostalo 8,10 % hlasov a získalo 22 kresiel. Ďalej to bola KS Grécka (s podporou 5,30 % voličov a 15 miestami). Ako nové sa dostali do parlamentu Grécke riešenie (3,70 % hlasov a 10 poslancov, radikálna pravicová nacionalistická strana založená v roku 2016) a MeRA25 (s 3,44 % hlasov a 9 miestami, Európsky realistický front neposlušnosti, ľavicová strana založená v roku 2018, ktorú vedie kritický ekonóm Janis Varufakis, v minulosti pôsobiaci ako minister financií vo vláde vedenou Syrizou).

Zhrnieme, že na počet volieb v parlamente v ňom nebolo zastúpených veľa strán. Je to zaujímavé aj v súvislosti s nízkym kvórom. V rokoch 2004 – 2019 išlo spolu o 13 strán a 2 koalície (vytvorené PASOK-om).

Vždy boli zastúpené Nová Demokracia, Syriza, KS Grécka a PASOK (ale dvakrát už len v koalíciách). ANEL a Zlatý úsvit boli v parlamente štyrikrát. Tri strany získali miesta len jedenkrát. Ide teda o jeden z paradoxov gréckej politiky – napriek relatívne stálemu jadru strán, ktoré majú väčšinu poslancov v parlamente aj v podmienkach prideľovania „bonusových“ miest, sú príliš často vypisované predčasné voľby.

Výsledky volieb 21. mája 2023

Pri návrhu na predčasné voľby K. Mitsotakis zrejme uvažoval viac ako predseda Novej demokracie, než ako predseda vlády. Preferencie strany v tomto roku klesali, ale pred niekoľkými týždňami začali pomaly stúpať. Zrejme máme do činenia tiež s prejavom pokryteckosti vypočítavého neoliberalizmu, tentokrát na grécky spôsob. Ide najmä o to, že stabilita sa chápe len s vládou strany, ktorá je ochotná podriaďovať sa požiadavkám na globalizáciu na spôsob USA.

Na voľbách sa mohlo zúčastniť 27 strán, 8 koalícií a jeden nezávislý subjekt. Podľa prieskumov preferencií mala voľby vyhrať Nová demokracia s náskokom pred Syrizou. Bez problémov to vyzeralo pre PASOK (v koalícii) a KS Grécka. Tesne nad hranicou 3 % boli aj Grécke riešenie a MeRA25.

Po sčítaní 99,7 % hlasov zvíťazila Nová demokracia (40,79 % hlasov), za čo má 146 kresiel, pred Syrizou (20,07 % a 71 poslancov). Za PASOK – Hnutie pre zmenu hlasovalo 11,46 % voličov a získalo 42 kresiel. KS Grécka podporilo 7,23 % voličov a má 26 poslancov. Za Grécke riešenie hlasovalo 4,45 % voličov a získalo 16 miest. Do parlamentu sa nedostala MeRA25, ktorá získala len 2,62 % hlasov.

Volebný výsledok ND niektoré zdroje označujú za triumf. Hoci oproti minulým voľbám získala len o necelé 1 % hlasov viac, vybralo ju viac voličov, ako predpovedali prieskumy. Syriza, naopak získala menej hlasov ako mala v roku 2019 a ako sa aj očakávalo. Na jej vrub si polepšili ďalšie tri strany, ktoré sú v parlamente.

Opäť je paradoxom, že ani „triumf“ Novej demokracie jej bez „bonusových“ kresiel nestačil na nadpolovičnú väčšinu v parlamente. Predseda strany však vypočítavo „reálpoliticky“ cíti v predčasných voľbách podľa nových pravidiel šancu na takýto výsledok. Chce pokračovať v „jednofarebnom“ neoliberálnom vládnutí a nepodnikol nijaký, ani malý krôčik k snahe vytvoriť koaličnú vládu.

Záver

Vzhľadom na to, že ďalšie predčasné voľby sa všeobecne predpokladajú už v júni (neoficiálne sa uvádza termín 25. jún), nebudeme robiť nijakú ďalšiu analýzu výsledkov. Zatiaľ sa neukazuje nič, čo by ohrozilo zisk potrebného počtu hlasov, víťazstvo pre Novú demokraciu, ktoré s pridelením „bonusových“ miest jej umožní vytvoriť jednofarebnú vládu. Bude pokračovať v politike, ktorú uskutočňuje od júla 2019.

Na zamyslenie v širšom kontexte je viacero vecí, ale je otázne, či sa prejavia v nasledujúcich voľbách. Aktuálne ide najmä o to, do akej miery sa na politickej atmosfére v Grécku podieľa (skrytý) tlak USA na zapojenie do podpory Ukrajiny (v časti spoločnosti sa to neprijíma s nadšením) a či sa pri tom využívajú aj komplikácie v grécko-tureckých vzťahoch, čo sa tiež asi starostlivo zakrýva. Ide však o kartu, ktorá hrá v prospech Novej demokracie.

Druhá vec je dlhodobejšia, keď je aj pri existencii viacerých ľavicových strán so silnou podporu grécka politika orientovaná viac pravicovo. S Gréckom je pritom stále určitá nespokojnosť najmä v EÚ, ale aj v USA. Spokojné s ním je však NATO, lebo grécky štát vydáva na zbrojenie veľa, viac, ako je európsky priemer. Do volieb sa nezasahuje, lebo na Západe sa v súčasnej atmosfére v Grécku očakáva víťazstvo konzervatívnej pravice s neoliberálnou ekonomickou orientáciou.

František Škvrnda

Nové slovo

 

 

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.