František Škvrnda: Nová nemecká vláda úraduje

merz hajlování
1.6.2025 08:08
Nová vláda kancelára Friedricha Merza (*1955) už naplno funguje. Kancelár pri prvom vystúpení v Bundestagu 14. mája zdôraznil ako hlavné témy činnosti vlády posilnenie Európy, rozširovanie obranných schopností Nemecka, podporu hospodárskeho rastu a usporiadanú migračnú politiku. Vláda to však od začiatku pôsobenia nemá jednoduché (pochybnosti o nej boli už pred jej menovaním). Ide prinajmenšom o tri príčiny, ktoré to spôsobujú.

O príčinách ťažkostí úradovania vlády od jeho začiatku

Prvou príčinou je kancelár. K jeho charakteristike v článku Politický šok v Nemecku zo 7. mája doplníme, že ide o prvého kancelára v dejinách NSR, ktorý predtým nepôsobil v nijakej exekutívnej funkcii. Jeho politická kariéra je lemovaná len poslaneckými postmi. Okrem toho je po Konradovi Adenauerovi druhým najstarším kancelárom v dejinách NSR. Chýba mu aj charizma. Ťažko nájsť nejaký znak, ktorý by okrem toho, že je predsedom víťaznej strany vo voľbách, vzbudzoval nejaké nádeje na jeho vodcovské schopnosti. A to Nemecko je v ťažkej kríze. Nie sme stúpencami Donalda Trumpa, ale si myslíme, že na útoky jeho administratívy na Nemecko a jeho ekonomiku, Merz a jeho kabinet nie sú schopní adekvátne reagovať a budú ťahať za kratší koniec (a to už radšej nehovoríme o nekompetentnej predsedníčke Európskej komisie, ktorá celú EÚ viacerými cestami ťahá ku dnu).

Druhou príčinou je zloženie vlády, ktoré je dané politickými, presnejšie straníckymi, nomináciami. Odborná spôsobilosť je až za nimi. Ako varovný príklad nekompetentných ministrov z CDU pôsobia dve ministerky obrany: Ursula von der Leyenová (vo funkcii bola od 17. decembra 2013 do 17. júla 2019) a Annegret Krampová-Karrenbauerová (na poste bola od 17. júla 2019 do 8. decembra 2021). V prípade von der Leyenovej to, že nemala nijaké výsledky pôsobenia na ministerstve, ale zato sa s ňou spájali aféry, nevadilo, aby sa stala predsedníčkou Európskej komisie a vykonávala ju už druhé obdobie. Z rezortu obrany jej však zostala podpora militantných kruhov a zbrojnej výroby.

Treťou príčinou je protirečivý postoj obyvateľstva k vláde i kancelárovi. Ten bol už pred menovaním vlády horší ako k predchádzajúcim vládam Olafa Scholza, Angely Merkelovej, Gerharda Schrödera. Možno povedať, že Nemci Merzovu vládu privítali v tomto storočí najchladnejšie. Po zhruba dvoch týždňoch jej pôsobenia údaje o spokojnosti s ňou treba brať s rezervou, pričom vykazujú rozdielne výsledky. Ide o prieskumy Politický barometer ZDF a agentúry INSA.

V prieskume Politický barometer ZDF, ktorý bol zverejnený 23. mája, bolo s prácou Merza spokojných 47 % a nespokojných 35 % respondentov. Médiá hlavného prúdu pripúšťajú, že spokojnosť je na nízkej úrovni, ale tešia sa, že sa zlepšili a prvýkrát od jeho nástupu do funkcie vykazujú pozitívny trend. Zdá sa, že jeho blamáž so zvolením až v druhom kole, mu neuškodila.

„Štart“ vlády považovalo za dobrý 41 % opýtaných, ale 51 % ho hodnotilo ako zlý. Napriek tomu 51 % respondentov videlo prácu vlády ako dobrú, zatiaľ čo 32 % ako slabú. Respondenti sú do budúcnosti vo vzťahu k sľubom vlády značne skeptickí. V oblasti trhu s bytmi a nájomného očakáva zlepšenie 22 % respondentov (opačný názor má 75 %), pri dôchodkoch a starostlivosti o seniorov to je 25 % (opačný názor má 72 %). Vláde sa zatiaľ dôveruje v tom, že môže významne prispieť k stimulácii ekonomiky, čo očakáva 64 % (opačný názor má 32 %). S najväčším súhlasom sa stretol zámer kabinetu vynaložiť viac peňazí na Bundeswehr a obranu, ktorý vyjadrilo 70 % opýtaných.

Podľa prieskumu agentúry Insa, ktorý sa uskutočnil 22. a 23. mája, bolo s prácou Merza spokojných 31 % opýtaných (čo bolo o 5 % viac ako pri jeho nástupe). Nespokojnosť vyjadrilo 47 %. Podobné bolo aj hodnotenie vlády. 34 % respondentov s ňou bolo spokojných (o 8 % viac v porovnaní s predchádzajúcim týždňom) a 44 % nespokojných.

O zložení novej vlády

Ako to je v súčasnej politike zvykom, rozdelenie kresiel medzi koaličné strany sa uverejnilo už pred menovaním vlády. To je len ďalší dôkaz, že napriek pekným rečiam ide pri obsadzovaní kresiel vlády predovšetkým o záujmy politických strán. Nemá zmysel zaoberať sa formálnym faktom, že CSU má 3 kreslá (teda cca 17 % členov vlády, ale mala len necelých 6 % odovzdaných druhých hlasov.), ale možno predpokladať, že ide tiež o prejav nie príliš silného postavenie Merza v CDU/CSU.

Vláda má 17 ministrov, rovnako ako predchádzajúci Scholzov kabinet. Podľa zvyku je vicekancelárom predstaviteľ slabšej koaličnej strany. Ide o Larsa Klingbeila (*1978) (spolupredseda SPD od decembra 2021), ktorý je aj ministrom financií. Ukončil magisterské štúdium politických vied, sociológie a dejín. Jeho politická prax v straníckom aparáte a v poslaneckých kreslách má máločo spoločné s finančnou oblasťou či s ekonomikou. Podobne ako Merz nemá nijaké skúsenosti z exekutívy.

Z ministrov sa uvádza ako prvý spravidla minister vnútra Alexander Dobrindt (*1970, CSU), ktorý bol už ministrom dopravy a digitálnej infraštruktúry vo vláde Merkelovej (od decembra 2013 do novembra 2017). Vyštudoval sociológiu a v politike sa angažuje od roku 1986. keď sa stal členom Mladej únie Nemecka. Členom CSU je od roku 1990 a v rokoch 2009 – 2013 bol jej generálnym tajomníkom. Poslancom Bundestagu je od roku 2002.

V popredí medializácie je aj minister zahraničných vecí, ktorým sa stal Johann Wadephul (*1963, CDU). Vzdelaním je právnik a bol tiež členom Mladej únie Nemecka, pričom v CDU je od roku 1982. Tiež nemá skúsenosti z exekutívy, ale nikdy nepôsobil ani v diplomacii. Poslancom Bundestagu je od roku 2009. Poukazuje sa na to, že ide o prvého ministra zahraničných vecí z CDU takmer po 60 rokoch. Väčší diletant na tomto poste, ako bola zelená Annalena Baerbocková už asi nemôže byť, ale uvidíme. Wadephul na stretnutí  ministrov zahraničných vecí NATO v Turecku v rozhovore s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom podporil výzvu Trumpa na zvýšenie vojenských  výdavkov na 5 % HDP. Súhlasil pri tom s návrhom generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, že „tradičné“ vojenské výdavky by mali byť vo výške 3,5 % HDP  a 1,5 % by sa malo použiť na vojensky využiteľnú infraštruktúru. Môže sa stať, že bude patriť medzi tých ministrov zahraničných vecí, ktorí majú rinčanie zbraní a silné reči radšej ako diplomaciu.

Za významného člena vlády sa považuje aj minister obrany, ktorým je Boris Pistorius (*1960, SPD). Ide o jedinú osobu, ktorá zostala vo vláde zo semaforovej koalície. Vzdelaním právnik. Poukazuje sa na to, že vie aj po rusky, keď z ruštiny skladal maturitnú skúšku. Do SPD vstúpil už ako 16-ročný. Od decembra 2017 je členom spolkového predsedníctva SPD. Bol primátorom Osnabrücku od novembra 2006 do februára 2013, keď sa stal ministrom vnútra a športu krajinskej vlády Dolného Saska. V januári 2023 bol vymenovaný za ministra obrany po nie práve prínosnom pôsobení troch žien na jeho čele. Má veľkú podporu verejnosti.

Prehľad najvýznamnejších členov vlády zakončíme ministerkou hospodárstva a energetiky Katherinou Reicheovou (*1973, CDU). Vzdelaním je chemička (študovala aj v USA a vo Fínsku) a v politike sa angažuje od roku 1992 ako členka Mladej únie Nemecka. V CDU je od roku 1996. V rokoch 1998 – 2015 bola poslankyňou Bundestagu. Potom pôsobila v hospodárskej sfére v Združení komunálnych podnikov a od júna 2020 ako predsedníčka predstavenstva poradného orgánu spolkovej vlády Národnej rady pre vodíkovú stratégiu.

Doplníme ešte niekoľko detailov o zložení vlády. Je v nej 8 žien. Merz je najstarším členom vlády. Nikto ďalší vo vláde nemá viac ako 65 rokov. Najmladšou členkou kabinetu je ministerka pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Reem Alabali-Radovanová (*1990). Menej ako 40 rokov má ešte ministerka pre bývanie, mestský rozvoj a stavebníctvo Verena Hubertzová. Z hľadiska vzdelania je vo vláde 8 právnikov. Traja majú ekonomické vzdelanie rôzneho zamerania. Piati ukončili rôzne spoločenské vedy a dvaja vyštudovali prírodné vedy. Jeden minister má ukončené len stredoškolské skúšky na majstra (pozn. počet „vzdelaní“ prekračuje počet členov vlády, lebo niektorí majú aj dve rozdielne zamerania). V hospodárskej praxi pôsobili ako manažéri siedmi členovia vlády, pričom len dvaja z nich boli na vyšších stupňoch riadenia. Viacerí pôsobili ako starostovia (primátori) a zastávali pozície v krajinských exekutívach.

Hodnotenie kabinetu uzavrieme zopakovaním, že ide predovšetkým o politických nominantov, pričom väčšina z nich je dlhoročnými straníkmi. Možno očakávať, že budú najmä „politikárčiť“, lebo primerané ekonomické a manažérske skúsenosti má len časť členov vlády. Zásadným problémom vlády bude, ako sa jej podarí riešiť hlbokú krízu v Nemecku, pričom mnohé komentáre sú v tomto smere skeptické. Veľká koalícia, ktorá sa nachádza v čoraz širšom priestore politického stredu, radikálna nemôže byť a nemá potenciál na veľké zmeny. Zostáva jej vlastne zameriavať sa len na „udržiavanie“ slabnúceho neoliberalizmu.

O koaličnej zmluve

V nemeckej politike predstavuje koaličná zmluva aj program vlády. Voľba kancelára nie je priamo spojená s programom vlády.

Zmluva súčasnej koalície, ktorá bola prijatá 9. apríla, má názov „Zodpovednosť za Nemecko“. Na 146 stranách okrem preambuly obsahuje šesť základných častí: 1. Nový hospodársky rast, dobré pracovné miesta, spoločné úsilie. 2. Práca a sociálne veci. 3. Účinné uľahčenie, stabilné financie, efektívny štát. 4. Bezpečné spolužitie, migrácia a integrácia. 5. Zodpovedná zahraničná politika, zjednotená Európa, bezpečné Nemecko. 6. Dôveryhodná spolupráca, úspešne vládnutie. Formálnou záležitosťou je číslovanie riadkov, ktorých je celkom 4 588.

Napriek rozsahu zmluvy ide o mnoho stručných charakteristík úloh, ktoré sa ťažko skracujú a v praktickej politike sa dajú napĺňať rozdielne. Zameriame sa len na časť zmluvy o zahraničnej, bezpečnostnej a európskej politike, v ktorej sú dve navzájom sa prelínajúce oblasti.

Prvou oblasťou je zahraničná a bezpečnostná politika, rozvojová spolupráca a ľudské práva. Z jej úvodu vyberieme tri záležitosti.

Začína sa tým, že cieľom nemeckej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je udržiavať mier v slobode a bezpečnosti. V záujme zachovania mieru je Nemecko zodpovedné za zaistenie vlastnej bezpečnosti. Riadi sa pri tom zásadou: Chce sa vedieť brániť, aby sa nemuselo brániť.

Ďalej uvedieme, že sa zdôrazňuje neotrasiteľnosť nemeckého záväzku k NATO a EÚ. Ústredný význam pre Nemecko má transatlantická aliancia a úzka spolupráca s USA. Počíta sa s posilnením akčnej kapacity Európy, prehlbovaním existujúcich strategických partnerstiev a budovaním nových, najmä s krajinami globálneho Juhu, ako aj s podporou multilaterálnych formátov.

Nakoniec poukážeme na to, že Nemecko poskytne Ukrajine všestrannú podporu, aby sa mohla efektívne brániť ruskému agresorovi a presadiť sa na rokovaniach. Nemecká bezpečnosť zahŕňa zachovanie a ďalší rozvoj medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, medzinárodnom práve, univerzálnosti ľudských práv a Charte OSN. Naďalej sa bude bojovať proti chudobe, hladu a nerovnosti na celom svete a na dosiahnutí medzinárodných cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody.

Táto oblasť sa ďalej člení na pasáže o spojitosti v zahraničnom pôsobení, zahraničnej politike, obrannej politike, medzinárodnej spolupráci a rozvoji. Zakončená je ľudskými právami.

Druhá oblasť sa venuje Európe. Z úvodu k tejto časti vyberieme dve záležitosti.

Na jej začiatku sa uvádza, že EÚ je garantom slobody, mieru, bezpečnosti a prosperity. Tieto hodnoty sú pod obrovským tlakom historických otrasov. Teraz je potrebná odvaha, odhodlanie a európske odpovede. Dobrá budúcnosť pre Nemecko je možná len so silnou a demokratickou EÚ.

Uvedieme aj úlohy, ktoré sa dotýkajú najmä obrany. Poukazuje sa na to, že Nemecko bráni Európu pred jej vnútornými aj vonkajšími nepriateľmi. Naďalej pevne stojí po boku Ukrajiny v jej boji za slobodu a bude ju podporovať vojensky, diplomaticky, ekonomicky a humanitárne tak dlho, ako to bude potrebné. Francúzsko-nemecké priateľstvo má naďalej prvoradý význam pre celú Európu.

Táto oblasť obsahuje pasáže o článku 2 Európskej zmluvy, konkurencieschopnosti a prosperite Európy, akcieschopnej Európe, sociálnej a na občana zameranej Európy a EÚ vo svete.

Pri všetkej úcte k dokumentom minulosti i súčasnosti sa nám zdá, že koaličná zmluva sa formálne podobe dokumentom zjazdov vládnucich komunistických strán spred vyše 35 rokov. Chýbajú v nej však termíny, a to nehovoríme o stanovení zodpovednosti za plnenie úloh, ktorá sa implicitne vidí len vo vláde.

Snívať napr. o posilňovaní transatlantizmu, rozvoji medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, zvýšenej akcieschopnosti EÚ založenej na neoliberalizme, či o „rozbehnutí“ nemecko-francúzskej európskej lokomotívy a pod. je dnes, eufemisticky vyjadrené, veľmi protirečivé. Viacero z podobných vyjadrení svedčia o malom rešpektovaní reality a budú ťažko uskutočniteľné.  

Nuž povolebné sľuby sú podobné ako predvolebné a majú verejnosť pokrytecky presvedčiť najmä o tom, že nová vláda jej všestranne pomôže (bez ohľadu na náklady i následky). Bežných občanov preto ani nezaujímajú. Politici, médiá i analytici sa nimi tiež zaoberajú len krátko po ich vytvorení a s pribúdajúcim časom záujem o ne medzi nimi tiež klesá. Opozícia, ktorá nie je jednotná, si pri tom hudie svoje, ale nemá potenciál niečo zmeniť.

Ak by sme sa držali matematiky, tak súčasná vláda podľa druhých hlasov vo voľbách formálne vznikla na základe necelých 37 % všetkých osôb oprávnených voliť, teda populácie staršej ako 18 rokov. Aj to je ďalším dôkazom, že kapitalistická demokracia je vyčerpaná, ale tak hlboko sa dostala „pod kožu“ spoločenských štruktúr, že momentálne sa pomery nedajú zásadne zmeniť. Nedivme sa, že príťažlivosť politiky klesá a značná časť občanov chodí voliť len zo zotrvačnosti. „Tradičné“ strany pri tom strácajú a upadajú, čo nepríjemne cítiť aj v Nemecku.

Záver

Na ilustráciu uvedieme, že preferencie vládnych strán sú v prieskumoch na miernom ústupe. Oprieme sa pri tom o webovú stránku Dawum, ktorá k 27. máju uvádza tieto volebné trendy: CDU/CSU (26,3 %, od volieb pokles o 2,2 %), AfD (23,8 %, nárast o 3,0 %), SPD (15,4 %, pokles o 1,0 %), Zelení (11,5 %, pokles o 0,1%), Ľavica (10,2 %, nárast o 1,4 %) BSW (4,0 %, pokles o 1,0 %) a FDP (3,6 %, pokles o 0,7 %).

Otázne je, či dôraz na všestrannú podporu Ukrajinu, ktorá zatiaľ úspech nepriniesla, spojenú s rusofóbiou a na obranu, vojenské výdavky a Bundeswehr je to, čo vládu udrží nad hladinou. Problematické sú útoky proti AfD, ktoré sú formálne podporované značnou časťou verejnosti, ale jej podpora neklesá. Sociálno-ekonomická situácia je však stále ťažká a vyhliadky na zlepšenie sa črtajú až v roku 2026, hoci sa objavujú aj také aktuálne hodnotenia, ktoré majú zvýšiť optimizmus. Riešenie problémov s migráciou je tiež náročné a nepôjde rýchlo.

Nemecké vyhliadky do budúcnosti sú hmlisté. Úspech Merzovho kabinetu je málo pravdepodobný a časť komentátorov mu predpovedá rovnaký koniec ako Scholzovej vlády, a to predčasné voľby. Možno aj skôr ako tej predchádzajúcej.

František Škvrnda  

(Nové slovo)

 

 

Ilustrační foto: Kancléř Merz. Zajímavostí je, že jeho gesto nevzbudilo prakticky žádný zájem. Na rozdíl od méně jednoznačného E. Muska nebo F.Turka.

 

 

 


Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.