Roman Laml: Tajné vojny USA

Tieto tajné konflikty boli umožnené oprávnením na použitie vojenskej sily z roku 2001, uzákoneným po útokoch z 11. septembra 2001, ako aj štatútom tajných akcií, ktorý umožňuje tajné, nepripísané operácie, primárne vedené CIA. Autorka správy Katherine Yon Ebright dokumentuje tieto aktivity v Egypte, Libanone, Sýrii, Jemene, Afganistane, Kamerune, Iraku, Keni, Líbyi, Mali, Mauretánii, Nigeri, Nigérii, Somálsku a Tunisku, ako aj  v krajine v ázijsko-pacifickom regióne, ktorá ešte nebola verejne identifikovaná.

Utajované konflikty sa uskutočnili v rámci programu 127e, ktorý umožňuje v rámci boja proti terorizmu americkým úradom zamestnávať zahraničné sily, skupiny alebo jednotlivcov na misie riadené USA, zamerané na nepriateľov USA a na dosiahnutie cieľov USA. Existujú ale aj ďalšie normy, ktoré takúto činnosť podporujú a umožňujú, ako 10 US Code § 333, často označovaný ako „globálna autorita pre výcvik a vybavenie“, ktorý umožňuje Pentgonu poskytovať výcvik a výstroj zahraničným silám kdekoľvek na svete. Podobne ako „Autorithy 1202“, ktoré umožňuje ministerstvu obrany poskytovať podporu „zástupným silám“, aby viedli „nepravidelné vojnové operácie v mene Spojených štátov“.

Autorka správy upozorňuje, že za posledných 20 rokov si prezidenti neustále nárokovali široké práva konať v sebaobrane, a to nielen amerických síl, ale aj partnerov, čo potenciálne umožňuje USA bojovať proti rôznym protivníkom pri absencii akéhokoľvek súhlasu Kongresu. Správa ponúka aj návrhy na zlepšenie kongresového a verejného dohľadu nad týmito aktivitami, ktoré nie sú povolené Kongresom.

Ohľadom týchto informácii je zaujímavá aj skutočnosť, že kritická diskusia o týchto problematických aspektoch americkej politiky nie je ostrakizovaná. Autorka tejto správy, Katherine Yon Ebright, publikovala svoj kritický pohľad na problematiku aj na portáli „Defence One“, ktorý je súčasťou oficiálnej vládnej siete „Government Executive“.

Roman Laml

(noveslovo.eu)

 Zdroj: Secret war

Ilustrační foto: www.pixabay.com